Výnimočné stavby

v takomto bare by som si hadam aj posedel. a neviem ci to bolo tak myslene, ale pripada mi to aj dost ekologicke: http://www.archdaily.com/220071/wnw-bar-vo-trong-nghia/

Baluarte – najvyšší most sveta, ktorý premosťuje údolie vo výške 402,57 m bol otvorený v mexickom pohorí Sierra Madre.

Výškové prvenstvo bolo oficiálne uznané aj zápisom do Guinessovej knihy rekordov.

Káblový most, pod ktorý by sa so svojimi 324 m výšky pohodlne vošla slávna parížska Eifelovka je súčasťou diaľnice spájajúcej Mazatlan na pobreží Pacifiku s Durangom, ležiacim vo vnútrozemí Mexika. Diaľnice budú postupne doplňované o ďalšie úseky a vo svojej konečnej podobe prepoja pacifické pobrežie s pobrežím Mexického zálivu.

Most dlhý 1124 m bol stavaný 4 roky a je spolu s ďalšími 8. mostami vyššími ako 300 m a s 60. tunelmi súčasťou novej cesty, ktorá má nahradiť povestnú nebezpečnú cestu, kľukatiacu sa medzi horskými velikánmi. Táto cesta si kvôli nebezpečnosti vyslúžila nelichotivú prezývku Ďiablova chrbtica.

Mostovku tvori štvorprúdová vozovka položená na dvanástich pilieroch, z ktorých dva sú hlavné nosné "veže". Aby bol most pevne ukotvený v podloží, bolo potrebné vyhĺbiť a odviezť 447-tisíc m³ horniny, samotná stavba "zhltla" 12-tisíc ton ocele, 90-tisíc m³ betónu a na stavbe sa podieľalo 1500 ľudí.

Stavba mostu bola zahájená 21.2.2008 a vyžiadala si náklady vo výške zhruba 1,5 miliardy amerických dolárov.

Zdroj: 21.století 2012

http://highestbridges.com/wiki/index.php?title=Baluarte_Bridge

Čo rok, to nové "poschodie" ...

Tento dom určite nie je doslova výnimočnou stavbou, ktorá každému, alebo skoro každému vyrazí dych svojou krásou, či originalitou, toto je skôr niečo zvláštne, hádam aj nepochopiteľné, "nestráviteľné", alebo to iba ja tomu stále neviem prísť "na chuť". :hmmm:Chalupa "SA" stavala bez plánov a doslova tak aj vyzerá.

Neviem si predstaviť, že by takéto niečo postavil niekto u nás napríklad niekde na brehu jazera, či v chatovej oblasti ...

Největší stromový dům na světě stojí v městě Crossville v americkém státě Tennessee. Majitelem je Horace Burgess, který svůj desetipodlažní dům stavěl celých jedenáct let. Za svůj sen zaplatil 12 tisíc dolarů, v přepočtu 230 tisíc korun.

 

Když Burgess koupil v roce 1990 zalesněný pozemek na okraji Crossville, nejvíce ho zaujal obrovský strom, který rostl nedaleko prašné cesty. Rozhodl se na něm vybudovat největší stromový dům na světě. Uplynuly ale tři roky a Burgess stále nevěděl jak a hlavně z čeho bude stavět.

Neměl žádné nákresy a plány, měl pouze víru, že dělá správnou věc.

Nové bydlení sice vypadalo na první pohled jako by je stavěla parta amatérů, ale Burgess věděl, že se v něm bude dobře žít.

Zdroj: http://bydleni.idnes...m_osobnosti_web

mne sa táto stavba páči ... :)

síce zblízka menej než zďaleka, ale je v tom originalita, domy na stromoch či zavesené na stromy sú celkom časté, tento "rok po roku" je rozhodne iný, žiadny architektonický zázrak, ale pasuje mi tam, tak ako je, chaoticky a dostatočne šialene ...

výťah tam asi nemá, že ? :)

len by som sa zrejme bála o ten pôvodný strom, nedajbože ho čosi vypapá znútra, začne tlieť a dutinkovatieť a bude po dome ...

zužitkoval kdejaké drevo, vyčistil les, vniesol do toho fantáziu, všetko vo vnútri je zužitkované odpadové drevo ... a zrejme mal kopu času, stále lepšie, ako zbierať pivové krígle ... a nestaval to len pre seba

len ľudia sú tradične ničiace beštie.

Na japonské pomery neobvykle veľký dom ... a to má dom dokonca slúžiť iba ako rekreačné sídlo ...

Na parcele uprostřed lesa nedaleko města Karuizawa v prefektuře Nagano vyrostla železobetonová konstrukce dvoupatrové rodinné víkendové vilky. Dům slouží tokijské rodině jen jako rekreační sídlo, ve kterém mohou v klidu relaxovat. Z domova jsou zde hodinu jízdy šinkansenem. Hlavním přáním majitelů byl právě klidný pobyt v přírodě a možnost věnovat se sobě, bez nutnosti práce a neustálých oprav na stavbě. Pozemek je na japonské poměry pohádkově velký: má 1 711 metrů čtverečních. Zastavěná plocha parcely je zhruba 274 metrů čtverečních, což splňuje místní limit, který nařizuje zastavět maximálně dvacet procent pozemku.

Zdroj: http://bydleni.idnes...m_osobnosti_web

to má slúžiť na "relaxáciu"?

no ja neviem.. keby som už mal peniaze a býval v japonsku, asi by som si chcel od mesta oddýchnuť skôr v niečom takomto

V dnešných časoch, pri stavbách úplne iného rázu sú tieto chalúpky skoro zvláštnosťou.

Ale pekných chalúpok sa dá nájsť aj viac a určite sa možno aj oveľa krajšie a malebnejšie nájdu aj na našom malom Slovensku, akurát ... chyba je v tom, že "my sa nevieme predať".

Najkrajsie chalupky sveta

Časy ich najväčšej slávy odviali spolu s vetrom. Dnes dotvárajú krajinný obraz ako symbol obdobia, z ktorého pochádzajú. Postavené tradičnými postupmi zostali hrdo hájiť svoje pôvodné základy. Uponáhľaní mešťania po nich bažia, pretože vedia kde precítia skutočnú chuť pokoja. Vydajte sa s nami za poznaním tých najúžasnejších, a možno konečne pochopíte, že uveriť rozprávkovým kulisám nie je ťažké.

Zdroj: http://mojdom.zoznam...halupy-na-svete

Jééj ! Je to krása! Vďaka aj za pripomenutie krásnych spomienok z čias u babky, dedka, keď som bola ešte veľmi maličká.

Dovolím si: Mali takú rozprávkovú chalúpku bielu so slamenou strechou, malé okienka, drevený plot a pod oknami maliny. :)

Bola to chalúpka skromná, zopár útlych izieb(kuchyňa, predná izbička a zadná). Skromne zariadené, ale čisté, na malej piecke v zadnej izbe rozvoniavala lokša, na stolíku rádio hrávalo piesne... :) v "strednej" izbe, bola pec a v nej babka piekla chlieb , krásne to tam rozvoniavalo, jedli sme ho s domácim medom, všetko zariadenie - posteľ, stôl, stolička, boli také rozprávkové. V prednej izbe, v mojich očiach to vyzeralo ako v kráľovstve: zaujímavý nábytok, veľké zrkadlo viselo na stene, strop a podlaha boli z dreva. Do prednej izby som šla len občas a na sviatky, napr. aj na Vianoce a keď som "zakoledovala", dostala som mincu, bolo to pre mňa bohatstvo. :)

http://www.eastslova...om/skanzeny.htm

Niekoľko najpodivnejších letísk sveta ...

... stavby ani nie tak výnimočné ako skôr zvláštne, či už riešením, či umiestnením, alebo prevádzkou.

1/ BARRA, Veľká Británia ... rok otvorenia 1930, počet prepravených osôb za rok 30 000

Aj keď toto letisko pochádza z roku 1930, môže sa pochváliť modernou riadiacou vežou, aj slušným terminálom. Pristávaciu dráhu tvorí piesok a prevádzka letiska je závislá na prílive a odlive. Aj keď letisko pôsobí nebezpečne, každý rok tu pristane tisícka skromných lietadiel. Letisko nemá licenciu na bežnú prepravu cestujúcich a tiež by sa tu nemalo lietať v noci ... s tým si však piloti hlavy nelámu.

http://www.google.sk/search?q=barra+airport&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=OiCNT7SQE4mi4gTJ1vTRDw&ved=0CEYQsAQ&biw=1080&bih=785

2/ Gibraltár ... rok otvorenia 1939, počet prepravených osôb za rok 315 000

Gibraltár má niečo zvláštneho ... na rušnej ulici autá zastavia závory, neprechádza však vlak, ale prefrčí lietadlo! Letištná štartovacia dráha dĺžky 1828 m križuje najfrekventovanejšiu komunikáciu, ktorá spája Gibraltár so Španielskom. V súčasnosti odtiaľto odlietajú lietadlá do Londýna, Manchestru, Madridu, Barcelony a v lete na Maltu, takže príliš často sa kolóny áut pred závorami netvoria.

http://www.google.sk/search?q=airport+gibraltar&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=GjeLT5LTLYPntQa_qanzCw&sqi=2&ved=0CDAQsAQ&biw=1076&bih=785

3/ Madeira, Portugalsko ... rok otvorenia 1964, počet prepravených osôb za rok 2,4 milióna

Pôvodná pristávacia dráha, uvedená do prevádzky v roku 1964 bola 1600 m dlhá, čo mnoho nie je, a preto bola v náklade 520 mil. Eur predĺžená mostom dĺžky cca 1 km, šírky 180 m, ktorý podopierajú dve stovky stĺpov. Dráha leží 59 m nad hladinou mora, má dĺžku 2777 m a umožňuje prevádzku všetkých súčasných typov lietadiel. Pristávanie je však povolené iba lietadlám, ktorých piloti na tomto letisku absolvovali školenie a test.

http://www.google.sk/search?q=airport+madeira&hl=sk&prmd=imvnsa&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=djeLT4ydCuXc4QSC2sW2CQ&ved=0CGUQsAQ&biw=1076&bih=785

4/ KANSAI, Japonsko ... rok otvorenia 1994, počet prepravených osôb za rok 16,8 milióna

Projekt stavby letiska Kansai pochádza z ateliéru projektanta Renza Piana, a za návrh obdržal Piano Pritzkerovu cenu, čo je obdoba Nobelovej ceny pre architektov. Letisko patrí k mestu Osaka, je prvou stavbou svojho druhu ... je umiestnené v mori, 5 km od pevniny, kde je hĺbka mora cca 20 m. Umelý ostrov je "podopretý" 178-miliónmi m3 zeminy, ale dodnes "sadá". Konštrukcia letištnej haly je z ocele a navrhnutá tak, aby odolala aj silného zemetraseniu.

http://www.google.sk/search?q=kansai+airport&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=SzuMT-DKL8Tf4QSf_P2RCg&ved=0CGAQsAQ&biw=1060&bih=785

http://sk.wikipedia.org/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_letisko_Kansai

5/ Qamdo Bangda, Tibet ... rok otvorenia 1994, počet prepravených osôb za rok 170 000

Aj v nadmorskej výške, kde máva človek problémy s dýchaním, môže byť umiestnené fungujúce letisko. Tibetské letisko sa nachádza vo výške 4334 m nad hladinou mora a práve kvôli nízkej hustote vzduchu má toto letisko určité špecifiká ... štartovacia dráha má dĺžku 5,5 km, nakoľko v riedkej atmosfére lietadlá štartujú a pristávajú predsa len obtiažnejšie. Aj cestujúci sú pred pristátím upozorňovaní, aby sa pri vystupovaní vyvarovali akýchkoľvek prudkých pohybov, pretože im hrozí nevoľnosť, vysokohorská nemoc a závrate.

http://www.google.sk/search?q=airport+Qamdo+Bangda+photos&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=xjiLT9aRN8n-4QSNkbXSCQ&sqi=2&ved=0CC0QsAQ&biw=1076&bih=785

6/ Courchevel, Francúzsko ... rok otvorenia 2004, počet prepravených osôb za rok 40 000

Toto zvláštne letisko nie je vhodné pre citlivejšie povahy, dokonca aj piloti, aby tu mohli pristávať, potrebujú zvláštne osvedčenie. Letište je totiž na svahu, ale nie na svahu miernom, prevýšenie dosahuje 18,5% /!/. Pristávacia dráha je dlhá 535 m a lietadlo pri vypnutí motorov môže byť silným vetrom vytlačené za okraj dráhy. /Nebezpečnosť dráhy tohto letiska je možné vidieť v úvode filmu Tomorrow never dies/.

http://www.google.sk/search?q=airport+courchevel&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=qTuLT-D_KOfd4QSYieC_CQ&ved=0CFsQsAQ&biw=1076&bih=785

Zdroj: 21.století extra 2012

http://www.novinky.cz/cestovani/194128-osm-nejneobvyklejsich-letist-na-svete.html

Guggenheimovo múzeum, Bilbao

Upadající město, které probudilo k životu muzeum umění. Ta věta zní neuvěřitelně, ale je pravdivá. Stavba nového Guggenheimova muzea "probrala" v té době skomírající baskické město Bilbao.

 

Vlastně to byla náhoda, že muzeum vzniklo právě v Bilbau. Krense sem v roce 1991 pozval tehdejší prezident Autonomního společenství Baskicko. Chtěl pomoci městu, kde se zavíraly loděnice i továrny.

A ještě jedna okolnost stavbě pomohla. Gehry původně počítal použít na fasádu ocel, ale ta pod zdejším šedivým nebem působila neživě, jako mrtvá. Ideální byl naopak titan, jenže ten se v architektuře kvůli vysoké ceně nepoužívá. A opět zahrála náhoda. "Jako zázrakem klesla tehdy cena titanu níž, než byla cena nerezavějící oceli. Od té doby se to už nikdy nestalo. Takže jsem ho od té doby už nemohl nikdy použít...," vzpomíná v dokumentu o stavbě muzea architekt Frank Gehry.

 

Zdroj: http://bydleni.idnes...rchitektura_rez

http://www.google.sk...iw=1052&bih=702

http://sk.wikipedia....BAzeum_v_Bilbau

Suchou nohou na britské ostrovy ...

Veľká Británia je síce európska krajina, ale akoby do Európy zas až tak nepatrila. Ostrovná poloha ju v histórii niekoľkokrát uchránila pred inváziou a na európske problémy Briti pozerajú s "odstupom" aj dnes, aj keď od roku 1994 je Británia so zvyškom Európy fyzicky spojená ... doslova fyzicky, pretože práve vtedy bol do prevádzky uvedený tunel pod kanálom La Manche, ktorý spája Folkestone na anglickej strane s francúzskym Calais.

Eurotunel je dlhý 50 km, nachádza sa v hĺbke 45 m pod morským dnom a vďaka nemu sa cesta medzi oboma krajinami skrátila na 35 minút.

Pred 5-miliónmi rokov bola ešte Británia súčasťou európskej pevniny, ale pohybom zemskej kôry došlo k oddeleniu.

Na tom, ako prejsť z Anglie do Francie "suchou nohou" ľudia dumali hodne dlho ...

... prvé plány na uskutočnenie tohto sna pochádzajú zo začiatku 19. storočia. Francúzsky inžinier Albert Mathieu navrhoval vtedajšiemu vládcovi Napoleonovi, aby bolo medzi Francúzskom a Angliou vybudované gigantické podmorské potrubie, ktorým by sa dalo jazdiť kočom. Tento plán bol síce neuskutočniteľný, ale už v roku 1881 došlo k prvému pokusu o stavbu podmorského tunela. Britská verejnosť však proti tomuto projektu protestovala tak vehementne, že po vyhĺbení prvých kilometrov boli práce zastavené a rovnako stroskotali aj snahy o vybudovanie mostu medzi oboma pevninami.

Až v roku 1964 bola medzi Britániou a Franciou podpísaná zmluva o vzniku podmorského tunela a aj keď počiatočné práce brzdil nedostatok financií, v roku 1994 sa "suchého" spojenia obe krajiny predsa len dočkali. Cesta z Londýna do Paríža trvá tri hodiny, v podmorskej časti tunela sa vlak pohybuje rýchlosťou 160 km/hod., na ostatných úsekoch je jeho rýchlosť dvojnásobná.

Očakávania, ktoré obe krajiny od podmorského tunela mali však naplnené nie sú. Pôvodný predpoklad prepravy 16-miliónov pasažierov ročne nie je splnený na polovicu /skutočnosť 6-7 miliónov/ a podobne je to aj s prepravou tovaru ... predpoklad 7 mil. ton/rok – skutočnosť 1,7 mil. ton/. Výstavba tunela bola omnoho drahšia ako sa očakávalo a ostrá konkurencia v doprave obmedzuje prevádzku príliš drahých vlakových spojov.

Napriek všetkému však tunel pod kanálom La Manche patrí medzi európske zaujímavosti.

....

Zdroj: 21.století extra 1/2012

http://www.google.sk...iw=1052&bih=702

http://translate.google.sk/translate?hl=sk&langpair=en|sk&u=http://www.subbrit.org.uk/site/141/channel-tunnel-1880-attempt

http://translate.google.sk/translate?hl=sk&langpair=en|sk&u=http://en.wikipedia.org/wiki/Channel_Tunnel

Stavba bytov v podzemí ...

Ťažko povedať, že by som v takomto "bytíku", niekoľko desiatok metrov pod úrovňou terénu pociťovala úplný vnútorný pokoj a pohodu ...

Otázne je tiež, čo by na ľudí, ktorí by v podzemí prežili akúkoľvek katastrofu čakalo potom tu na zemi ... :hmmm:

Není to hudba daleké budoucnosti, nýbrž současný projekt, na kterém se už pracuje. Developer Larry Hall v Kansasu přeměňuje dvě bývalá raketová sila na luxusní podzemní apartmány.

Za tímto účelem koupil raketové silo z doby studené války, které stálo roky opuštěné v kansaských prériích. Stavba z betonu a oceli je zapuštěná 53 metrů hluboko v podzemí a její zdi jsou silné tři metry. Měla by tedy přežít i atomový výbuch.

Developer, který již se stavbou započal, umístil do sila několik bytů nad sebou. Všechny budou mít kruhový půdorys, rozměr 167 metrů čtverečních a budou luxusně zařízené. Součástí obytného domu bude i bazén, knihovna, kino, zdravotní zařízení a škola.

Součástí plánu na přežití je i zásoba potravin. K tomu slouží hala, ve které se budou chovat ryby a pěstovat zelenina v takovém množství, aby potraviny pokryly potřeby 70 lidí. Ostatní zásoby by měly stačit na dobu pěti let. Kompletní chod budou zajišťovat generátory, solární panely a ventilátory. Obří podzemní nádrže budou filtrovat vodu přes uhlí a písek.

Zdroj: http://bydleni.idnes...m_osobnosti_web

Maják ... slovo, ktoré bolo a je symbolom nádeje, že loď napokon vždy šťastne dopláva do svojho cieľa. Mohlo by sa zdať, že v ére rôznych satelitných navigácií sa majáky odoberú na zaslúžený odpočinok, ale opak je pravdou a dodnes slúžia námorníkom po celom svete dodnes. Mnohé z nich sú skutočnými technickými i architektonickými unikátmi.

Užitočnosť majákov poznalo ľudstvo už v staroveku. Jeden z nich, ktorý stál na ostrove Faru v blízkosti egyptskej Alexandrie bol dokonca vyhlásený za jeden z divov sveta. Ak by stál dodnes, stále by sa držal v prvej desiatke rebríčka najvyšších majákov sveta.

1/ Jeddah Light

Krajina: Saudská Arábia

Výška: 133m

Rok vzniku: 2002

Stavebný materiál: betón a oceľ

Najvyšší maják sveta stojí v saudskoarabskej Džidde /Jeddah/. Zaujímavá stavba zaujme predovšetkým guľou vo svojej vrchnej časti. Stavba pôvodne vôbec nebola zamýšľaná ako maják, mala byť skôr ozdobou, ale v súčasnosti berie na seba aj navigačnú funkciu. Tunajšie pobrežie totiž nemá dobrú povesť, zradné sú najmä početné koralové útesy a zlomy a aj skúsení námorníci tu majú problémy s orientáciou.

http://www.google.sk/search?q=jeddah+light&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=ocmoT6mLMoaA4gTqr-HICQ&ved=0CHcQsAQ&biw=1059&bih=702

2/ Perry memorial Monument

Krajina: USA

Výška: 107m

Rok vzniku: 1915

Stavebný materiál: žula

Ani druhý najvyšší maják sveta nie je primárne určený na orientáciu lodí. Viac ako sto metrov vysoký obluda pripomína bitku pri Erijskom jazere z čias britsko-americkej vojny z rokov 1812 až 1815. Pomník má symbolizovať večný mier medzi Veľkou Britániou, Kanadou a Spojenými štátmi americkými. Stavba, ktorú navštívi ročne 200 000 ľudí zároveň pomáha plavidlám brázdiacim vody jazera Erie, ktoré je známe svojim čulým dopravným ruchom.

http://www.google.sk/search?q=perry+memorial+monument+photos&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=A8uoT6L7A82IhQfSgc25Ag&sqi=2&ved=0CIABELAE&biw=1059&bih=702

3/ Yokohama Marina Tower

Krajina: Japonsko

Výška: 106m

Rok vzniku: 1961

Stavebný materiál: oceľ

Jokohamská oceľová konštrukcia pri pobreží Tichého oceánu vzdialene pripomína Eiffelovu vežu. Marine Tower slúži v prvom rade ako maják. Lode jeho svetlo zachytia už vo vzdialenosti 32 km od pobrežia a "do noci" svieti striedavo zeleným a červeným svetlom. Veža bola postavená v roku 1961 a za jasného počasia je z nej vidieť až na posvätnú japonskú horu Fudži.

http://www.google.sk/search?q=Yokohama+Marine+Tower&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=5M2oT77wAafN4QSFqMHTCA&ved=0CIMBELAE&biw=1059&bih=702

4/ Ile Vierge Lighthouse

Krajina: Francúzsko

Výška: 82,5 m

Rok vzniku: 1902

Stavebný materiál: žula

Z éry zlatého veku námorníctva pochádza najvyšší maják Európy, ktorý sa nachádza vo francúzskej Bretánii. Na vrchol majáka vedie 400 schodov a biele svetlo z veže prebleskuje každých 5 sekúnd do vzdialenosti 50 km. Vzhľadom k nekľudnému moru v okolí sú posádky lodí dodnes radi za jeho existenciu. V roku 1952 sem bola nainštalovaná hmlové siréna a tú v roku 1994 nahradil rádiomaják. V susedstve veže sa nachádza starší a menší maják, ktorý pochádza z roku 1845 a dodnes slúži ako podpora novšieho majáku.

http://www.google.sk/search?q=ile+vierge+lighthouse&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=jtGoT_2gJoHDhAeYzrWtAg&sqi=2&ved=0CIEBELAE&biw=1059&bih=702

5/ Faro di Genova

Krajina: Taliansko

Výška: 76 m

Rok vzniku: 1128

Stavebný materiál: kameň

Janovská veža strážiaca severné pobrežie Ligúrskeho mora je skutočnou pamiatkou, veď bola postavená bezmála pred deviatimi stovkami rokmi. Kamenná, štíhla štvorhranná stavba je na svojom vrchole korunovaná "lampášom", odkiaľ sa svetlo šíri na šíre more. Elektrifikácie "sa maják dočkal" v roku 1936. Za celú dobu svojej existencie si táto zaujímavá stavba zažila toho veľa. Bola ostreľovaná vojskami francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., nespočetnekrát do nej udrel blesk, ktorý dokonca v roku 1481 zabil aj jedného strážnika a počas druhej svetovej vojny ho poškodili britské a americké nálety. V súčasnosti je v Janovskom majáku otvorené múzeum tunajšieho prístavu, ale svetlo z neho po nociach do diaľky svieti naďalej.

http://www.google.sk/search?q=faro+di+genova+la+lanterna&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=cOGoT5LRBNDItAaL1_z_BA&sqi=2&ved=0CHYQsAQ&biw=1059&bih=702

6/ Phare de Gatteville

Krajina: Francúzsko

Výška: 75 m

Rok vzniku: 1835

Stavebný materiál: žula

Druhý najvyšší maják vo Francúzsku môžeme nájsť v Normandii. Nachádza sa neďaleko známej pláže Utah, kde sa v júni 1944 vylodili americkí vojaci a veža potom slúžila spojeneckej flotile aj ako navigácia. Maják má tvar valca, na vrchol vedie 365 schodov, na vrchu majáka je ochoz a svetelný systém. V súčasnosti je vybavený dvoma xenónovými lampami ... v jasnom počasí svieti iba jedna z nich, v hmle a daždi svietia obe. Podobne ako v Janove aj tu slúži v súčasnosti maják aj ako múzeum.

http://www.google.sk/search?q=phare+de+gatteville&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=BCSpT7PXGIGl-gb6zoCCCQ&sqi=2&ved=0CHoQsAQ&biw=1038&bih=702

Zdroj: 21.století extra 1/2012

Zdroj: 21.století – 23.2.2011

Medzi symboly Austrálie bezosporu patrí klokan, koala, Južný kríž, Vianoce na pláži ... ale nepochybne tiež budova opery v Sydney. Táto stavba je mnohými expertami považovaná za jednu z najvydarenejších akú kedy ruka architekta navrhla.

História budovy siaha až do roku 1954, kedy bola vypísaná architektonická súťaž na výstavbu novej opery. Súťaže sa zúčastnilo 233 architektov z 32. krajín a víťazom sa stal vtedy takmer neznámy dánsky architekt Jörn Utzon, ktorý dokonca nikdy predtým v Sydney nebol a kompozíciu svojho diela s okolím odhadoval iba podľa fotografií. V Utzonovom diele sa dajú nájsť rôzne vplyvy – listy paliem, motívy zo sveta prírody, či histórie architektúry, inšpiračné vplyvy, napríklad plachetnice z neďalekého prístavu, alebo chrámové stavby Mayov a Aztékov, ktorých architekt krátko pred vznikom návrhu navštívil.

Stavať sa začalo v roku 1959 a spočiatku všetko prebiehalo bez problémov až na neustále stúpajúce náklady. Od roku 1965 sa však vláda Nového južného Walesu začala stále viac pozastavovať nad ekonomickou náročnosťou projektu a trenice medzi architektom a vládou vyvrcholili tým, že naštvaný Utzon za projektom aj za Austráliou zabuchol dvere. Dokončenia stavby sa teda ujali austrálski projektanti, na stavbe bolo treba vykonať niekoľko zmien – a niektoré veci sa veru nie celkom vydarili. Sála, ktorá sa v súčasnosti používa ako operná bola pôvodne určená pre činohru, a tak nemá dostatočne veľké orchestrište, veľká sála zas nemá dostatočné technické vybavenie pre operné predstavenia. Stĺpy, na ktorých spočívalo pódium nemohli uniesť zaťaženie navrhnutej strešnej konštrukcie, museli byť odstránené a nahradené väčšími.

Budova opery je 183 m dlhá, 118 m široká a v najvyššom bode dosahuje výšku 67 m nad hladinou mora. Výnimočná stavba "zhltla" aj výnimočné peniaze. Za 14 rokov výstavby bolo preinvestovaných 102 miliónov austrálskych dolárov, čo bolo 14-krát viac, než plánoval pôvodný rozpočet.

Jörn Utzon "sa" napokon s Austráliou zmieril, za svoj návrh získal v roku 2003 prestížnu Pritzkerovu cenu a ocenenie prevzal v budove opery v Sydney. Podieľal sa dokonca na jednej z rekonštrukcii budovy. Jörn Utzon bol jediným žijúcim architektom na svete, ktorý postavil chránenú svetovú kultúrnu pamiatku, pretože UNESCO zapísalo operu v Sydney ako "fantastickú mestskú skulptúru" na listinu svetových pokladov. Keď Jörn Utzon v roku 2008 zomrel, opera v Sydney bola "zahalená" do čierneho ...

.........................

.........................

.

......

Zdroj: 21.století extra 1/2012

http://www.coolplane...ny-tvar-budovy/

https://www.google.s...iw=1038&bih=702

toto si pamätám, keď to otvárali, bola to najzvláštnejšia budova svojej doby, písala o nej aj naša tlač, bola to kopa kdečoho, ľudia o tom vyprávali ako pompéznosti a čude.

so stavbou tých bielych "plachiet" boli, pokiaľ viem, problémy ... Utzon ich naplánoval ešte veľkorysejšie, viac štíhlejšie a vyššie, a potom sa to prerábalo, pretože už beztak boli so stavbou problémy, a tuším konštrukčne to bolo veľmi náročné, zhltlo by to ďalšie investície.

mňa vlastne udivuje, že sa vôbec pustili do takejto stavby, že ju vybrali z projektov, a prečo ju vybrali ... niekto videl ďalej od nosa ?

sydneyská opera je jednoducho krásna, nezvyčajná stále, a stále ju málo stavieb prekonalo ...

V súvislosti s letnými olympijskými hrami, ktoré sa pred štyrmi rokmi konali v čínskej metropoli, vyrástlo v Pekingu niekoľko pozoruhodných stavieb, ktorými sa čínsky vládnuci režim snažil oslniť okolitý svet. Jedna z pozoruhodných stavieb je umiestnená na umelom jazere, otvorená v decembri 2007 a sídli v nej čínske Národné divadlo.

Vajce v mláke, aj takto by sa dalo hovoriť o budove divadla. Pri pohľade z vrtuľníka totiž naozaj vyzerá, ako zabudnuté vajíčko v kaluži vody, aj keď teda, o vajíčko poriadne veľké.

Pri pohľade z brehu pôsobí budova hodne záhadne, nemá totiž akýkoľvek viditeľný prístup, do budovy Národného divadla sa dá dostať iba "cestou pod vodou" ... preskleným tunelom, a tak je pohyb podvodným svetom ešte viac umocnený.

Autorom návrhu divadla je francúzsky architekt Paul Andreu, ktorý sa preslávil predovšetkým projektami letísk – v Káhire, Jakarte, Bordeaux, ale tiež terminálu na francúzskej strane tunelu pod La Manche.

Stavba divadla má na dĺžku 212 m, široká je 144 m, výška stavby je 46 m, plášť je vytvorený z titánu a zo skla. V interiéri je niekoľko divadelných sál, z ktorých tá najväčšia v samotnom strede divadla je schopná "pojať" viac ako 2400 divákov. Hľadisko je navrhnuté v niekoľkých poschodiach do tvaru polkruhu a všade prevláda červená farba.

Interiéru divadla "vládne" leštený mramor, však si čínska vláda dala záležať, aby stavba vyvolávala silný dojem ... a tomu odpovedá aj cena. Pôvodne sa počítalo s nákladom stavby vo výške 256 miliónov eur, tie však stúpli na 315 miliónov ... každé sedadlo divadla tak obrazne vyšlo na jeden a štvrť milióna korún!

Zdroj: 21.stoleté extra 1/2012

http://archiweb.cz/b...7&id_article=55

http://www.google.sk...iw=1029&bih=673

http://margarita11.b...-divadlo-peking

Pýcha Japonska: Najdlhší dopravný tunel!

Tunely sú fascinujúce stavby a postaviť najdlhší tunel je extrémne náročné. V súčasnosti je najdlhším dopravným tunelom ten, ktorým premávajú vlaky medzi japonskými ostrovmi Honšú a Hokkaidó.

Japonsko je ostrovná krajina a to prináša určité špecifiká. Budovanie dopravnej infraštruktúry je v tomto prípade oveľa komplikovanejšie. S myšlienkou postaviť sieť tunelov medzi ostrovmi sa Japonci pohrávali už v prvej polovici 20. storočia. Vtedajšie projekty počítali s prepojením medzi japonskými ostrovmi a Kóreou, či Sachalinom, čo boli územia pod správou ríše vychádzajúceho slnka.

V roku 1954 postihla Japonsko veľká katastrofa, keď sa v Cugarskom prielive potopilo päť trajektov a zahynulo 1430 ľudí. Krátko po tejto tragickej udalosti sa začali geologické práce, ktoré mali zistiť, ako najlepšie prepojiť ostrovy Honšú a Hokkaidó. Už prvé prieskumy ukázali, že výstavba tunelu bude nesmierne obtiažna, pretože morské podložie medzi oboma ostrovmi tvorí tvrdá skala sopečného pôvodu. Keďže je táto skala priepustná, bolo nutné skalu vopred spevniť betónovou injektážou.

V roku 1971 sa konečne mohlo začať raziť ... kvôli tvrdosti skaly bolo nutné pracovať s výbušninou, následne bolo potrebné suť odpratávať čo všetko brzdilo postup prác ... a začali sa objavovať prvé problémy. Tunel bol štyrikrát zatopený – napríklad v roku 1976 tiekla voda do tunelu rýchlosťou 80 ton/minútu a vodu sa podarilo vyčerpať až po dvoch mesiacoch, rozpracovaný tunel postihlo niekoľko požiarov, zahynuli štyria robotníci a miesto plánovaných 9 rokov sa stavalo až 17 rokov. Do priestorov tunela zateká dodnes, a tak denne, 24 hodín pracujú vysoko výkonné odsávacie zariadenia ... keby sa náhodou nejakým spôsobom porušili, do troch dní by bol tunel Seikan komplet zaplavený!

Tunel sa môže pochváliť hneď dvoma dôležitými rekordmi – svojou dĺžkou cca 54 km je nielen najdlhší, ale so svojou hĺbkou 84 m je aj najhlbšou stavbou svojho druhu. Náklady sa vyšplhali na 3,6 miliardy dolárov, čo je päťkrát viac, ako bol pôvodný rozpočet. Prvý vlak prešiel tunelom 13. marca 1988 ... na trase okrem dvoch krajných staníc sú dve podmorské železničné stanice – teda, nie že by to boli nejaké stanice na prestup cestujúcich, ale sú to núdzové stanice, kam by sa cestujúci v prípade nepredvídaných okolností mohli ukryť. Do tunelu je neustále šikmými šachtami vháňaný vzduch a aby nebol zatuchnutý, je neustále vymieňaný. Vzduch prúdi rýchlosťou 3,2 km/hod a toto tempo výmeny udržiava aj stálu teplotu.

Nad touto unikátnou stavbou sa dodnes vznáša množstvo otáznikov. Nemôžu ho napríklad využívať vlaky Šinkanzen, pretože v tuneli sú len úzkorozchodné koľajnice. Pôvodne síce mal fungovať aj bežný rozchod koľajníc, ale financie na ne už neboli a naviac, seikanský tunel je veľmi málo využívaný. Cesta medzi ostrovmi je neúmerne dlhá ... zatiaľ čo vlakom z Tokia do Saporra trvá cesta 10,5 hodín, lietadlom to vyjde na 3,5 hodín vrátane času stráveného na letišti. V poslednej dobe sa už Japonskom "nesú" hlasy volajúce po uzavretí tunelu, zatiaľ však vyslyšané neboli ...

________________________________

Niekoľko najdlhších železničných tunelov sveta

Názov: Seikan ... krajina: Japonsko ... dĺžka v km: 54 ... prevádzka od roku: 1988

Názov: Eurotunel ... krajina: UK/F ... dĺžka v km: 51 ... prevádzka od roku: 1994

Názov: Lötschberg Base ... krajina: Švajčiarsko ... dĺžka v km: 35 ... prevádzka od roku: 2007

Názov: Guadarrama ... krajina: Španielsko ... dĺžka v km: 28 ... prevádzka od roku: 2007

Názov: Tchaj-chang ... krajina: Čína ... dĺžka v km: 28 ... prevádzka od roku: 2007

Zdroj: 21.století extra 1/2012

http://sk.wikipedia.org/wiki/Seikan

http://en.wikipedia.org/wiki/Seikan_Tunnel

http://www.google.sk/search?q=tunel+seikan&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=78O1T4f2BovP4QTCzOTrCQ&ved=0CGoQsAQ&biw=1021&bih=704

krásna vec, náročná, škoda, že málo využívaná. jedenásť hodín vo vlaku je takmer ako sibírska magistrála ... alebo jej polovica :)

dnes nikto nemá čas na siahodlhé cesty, a ešte keď tam nie je čo vidieť za oknami ...

game game :) jedenast hodin vo vlaku je pre niekoho kratky relax :)

inac transibirska magistrala, ak ides bez zastavky ide cca 4 dni

jj, ja som pri tom zabudla na putovanie René mládenca -_- , pardon :)

ano ... jeden príbuzný tú cestu absoloval, transsibírska magistrála je rozhodne zážitok, trochu som to nadsadila ... ale aspoň sú tam stromy :)

Kultúrne centrum The Stone v Londýne od Råk Arkitektur – stavba, ktorá je zatiaľ iba na papieri ...

Bájny meč Excalibur se vracia

Titulok môže pôsobiť zavádzajúcim spôsobom, ale hovorí pravdu - meč Excalibur legendárneho kráľa Artuša sa skutočne vracia, a to dokonca do miest, kde stával hrad Kamelot. V londýnskom Trent Parku totiž vyrastie neobvyklá stavba, ktorá svojím štýlom a tvarom bude slávny meč pripomínať.

Nová stavba má všetky predpoklady stať sa jednou z ďalších londýnskych dominánt, za ktorými sa schádzajú návštevníci z celého sveta. Sídliť v nej má londýnske Kultúrne centrum a návrh stavby pôsobí vskutku neobyčajne.

Za návrhom stavby stojí nie príliš známe švédske architektonické štúdio Råk Arkitektur. Projekt sa obracia do pradávnej anglickej histórie, až medzi mýty a legendy - veď legenda o kráľovi Artušovi, ktorý mal žiť niekedy okolo 5. storočia, je kultúrnym pokladom každého Angličana ... a nová budova má mať tvar kameňa, z ktorého je Excalibur práve "vyťahovaný". Budova má mať názov The Stone, teda kameň. Jeho výška má byť 36 m a fasáda má byť vlastne jedno obrovské zrkadlo. V streche domu, či symbolického kameňa bude svetlík, ktorý svojím tvarom pripomína otvor vzniknutý po ostrí meča, navyše v noci má zo svetlíka vyžarovať kužeľ svetla - v predstavách architektov evokujúci meč.

Nielen exteriér budovy, ale aj jej interiér stojí za zmienku. Vnútro má byť len jediná obrovská miestnosť, hlavnú úlohu má "hrať" biela farba a zvláštnosťou sú špeciálne balkóny položené v rôznych výškach. Na balkóny sa návštevník môže dostať po točitých schodoch – samozrejme iba tí, ktorí netrpia vo výškach závratmi.

Z každej strany bude dom vzhľadom k svojmu neobvyklému tvaru vyzerať trochu inak. Domov v ňom nájdu predovšetkým umelci. Majú tu prebiehať divadelné a operné predstavenia i koncerty. Určitý priestor v ňom bude vymedzený aj pre cirkev. Ale dá sa predpokladať, že najviac ho budú vyhľadávať turisti.

Objekt má úmyselne podobu kameňa, odkiaľ kráľ Artuš v piatom storočí podľa legendy vytiahol bájny meč Excalibur a stal se kráľom Anglie. Meč sa pre Angličanov stal jedným zo symbolov ich štátnosti a nezávislosti. Podľa legiend bol obdarený magickými vlastnosťami. Mýty sa však rôznia! Podľa niektorých bájí, bol vytiahnutý z kameňa, tu svoju inšpiráciu čerpali aj tvorcovia londýnskej stavby, podľa iných ho kráľ Artuš získal od Pani Jazera a podľa ešte ďalších zdrojov bol meč dokonca ukovaný ako dar pre Julia Caesara a bol symbolom kráľovskej moci na britských ostrovoch.

Zdroj: 21. století 6/2012

http://www.google.sk...iw=1034&bih=715

http://www.designmag...lovy-kamen.html

na prvý pohľad ma priveľmi nenadchla, ale tam, kde žije legenda Excaliburu, asi na ňu pozerajú ináč :) to bol prvý dojem : )

... na druhý pohľad je zaujímavá, moderná, čistá, ale trochu samoúčelná ... :)

na tretí mi pripomína čistotou vnútorných línií galériu Danubiana, čisté biele jednoduché plochy, mimoriadne prekvapujúco príjemná veľmi jemne prevoňaná atmosféra ... čo ma vlastne prekvapilo, a aj po pár rokoch zostáva priam hmatateľná ... dom pre umenie ...

to je asi štvrtý pohľad na budovu Excaliburu, čisté biele línie sa znesú s umením každého druhu. takže má odpustené : )

Niekto si možno povie, že takéto príspevky, takýto štýl príspevkov na fórum nepatria,

že takéto príspevky dokonca záujem o fórum zabíjajú ...

... ale to by bol tak či tak iba názor jednej strany.

Doprajem každému nech si myslí "to svoje", však na to má nárok, ale názor proti názoru ...

... ja si nielen myslím, ale som presvedčená, že na to, čo je pekné a hodnotné je vždy vhodné poukázať, a pretože nie každému sa chce, alebo má možnosti a čas čítať, či hľadať na rôznych stránkach niečo zaujímavé, niekomu dobre padne nájsť si to zhrnuté "v kocke" na jednej stránke.

Priestor na diskusiu, nemyslím na pritakávanie a hladenie sa "v smere srsti",

ale na zmysluplnú a férovú diskusiu, ktorá môže človeka obohatiť, je na tomto fóre dostatočne veľký.

Keďže sme si v uplynulých dňoch pripomenuli 60 rokov od začiatkov vládnutia kráľovnej Alžbety II. vybrala som sa dnes do UK, pozrieť v Londýne Tower Bridge, most, ktorého výročie otvorenia si pripomenieme práve koncom tohto mesiaca /30.6./

Návrh a stavba asi najznámejšieho londýnskeho mosta neboli až také jednoduché, ako by sa zdalo. Nešlo o typický most, ale o most, ktorý mal slúžiť jednak chodcom a súčasne umožňovať aj lodnú dopravu. Najprv premosťoval Temžu len London Bridge, ale koncom 19. storočia sa Londýn začal rýchlo rozrastať, stavali sa ďalšie mosty, ale všetky západne od Londom Bridge, nakoľko východne bol rušný prístav lodí. Komisia, ktorá v roku 1870 zasadala sa pokúšala nájsť prijateľné riešenie vybudovania nového mostu, aby bol dostatočne vysoký a umožňoval lodnú dopravu, ale aby umožňoval aj voľný prechod pre peších. Návrhy nového mosta zaslalo okolo 50 architektov a komisia vybrala návrh mestského architekta Horaca Jonesa a Johna Wolfa Barryho, ktorí predstavili návrh zdvíhacieho mosta Tower Bridgu.

Stavba mosta začala v roku 1886, trvala 8 rokov, pracovalo na ňom 5 dodávateľov, viac ako štyri stovky robotníkov, ktorí za plat 2£ týždenne pracovali bez akéhokoľvek istenia bezpečnostnými sieťami. Most je dlhý 268 m, rozpätie medzi vežami je 60 m. Na dne rieky sú vztýčené dva masívne piliere, ktoré podopierajú oceľovú konštrukciu, neskôr obloženú cornwallskou žulou a portlandským kameňom, ktorá mala jednak nosnú oceľovú konštrukciu chrániť, ale tiež dodať stavbe krajší vzhľad. A tak, aj keď sa mnohým Tower Bridge zdá byť mostom kamenným, jedná sa o most oceľový.

Niekoľko zaujímavosti:

• Tower Bridge je jediný zdvíhací most na Temži a posledný most po prúde rieky v meste.

• Leží takmer nad Tower Subway, prvou podzemnou dráhou na svete, ktorú otvorili v roku 1870, tá však bola určená iba pre chodcov.

• Most slávnostne otvoril 30.júna 1894 princ z Walesu /neskorší kráľ Eduard VII./ a jeho manželka Alexandra Dánska.

• Tower Bridge sa často nesprávne označuje ako Londýnsky most /London Bridge/, čo je ale v skutočnosti ďalší most proti prúdu rieky.

• Stredné pole mosta je kratšie ako vonkajší oblúk. Stredné pole meria 62 m /krajné 82 m/.

•Stredový oblúk sa skladá z dvoch zdvíhacích plošín o hmotnosti 900 ton, ktoré je možné zodvihnúť do uhla 83 stupňov a vytvoriť tak plavebnú výšku 42,5 m.

• Na jednu dlhú a tri krátke výzvy sirény je možné zodvihnúť obe časti mosta behom necelých 4. minút. Táto pomerne krátka doba má však aj svoje nevýhody. Večer 29. decembra 1952 po moste prechádzal poschodový autobus č. 78, keď sa ramená mostu začali náhle dvíhať. Jedinou vodičovou šancou bolo ešte viac zošliapnuť plynový pedál a pokúsiť sa zväčšujúcu sa medzeru "preskočiť". Podarilo sa, autobus plný cestujúcich medzeru "preskočil" a na cieľovú zastávku dorazil dokonca s dvojminútovým predstihom. Cestujúcim sa našťastie nič nestalo a vodiča autobusu odmenili sumou 10 £ za statočnosť a odvahu.

• Kúskom odvážneho vodiča sa v roku 2009 inšpiroval 27-ročný austrálsky motokrosár Robbie Madison. Nielen že Tower Bridge na svojej motorke preskočil, ale v priebehu 9-metrového skoku pridal ešte aj salto vzad.

• V roku 1912 letel anglický pilot Frank McClean so svojim dvojplošníkom ponad Temžu. Nenabral však dostatočnú výšku a musel preletieť popod lávky mosta Tower Bridge. Tento moment zachytil fotoaparátom istý novinár a fotografia sa stala vo svete veľmi známou. Odvtedy sa o podobný kúsok pokúsili ďalší šiesti letci, avšak niektorí z nich to nanešťastie neprežili.

• Najdramatickejší okamžik však Tower Bridge prichystal v roku 1997, kedy sa ramená mostu opäť nečakane zdvihli a práve prechádzajúcu kolónu amerického prezidenta Billa Clintona, idúceho na večeru s britkým premiérom Tony Blairom rozdelili na dve časti. Urazení predstavitelia kolísky kapitalizmu to považovali za cielený útok a na niekoľko dní sa medzi USA a Veľkou Britániou strhla diplomatická búrka.

• Hoci riečna doprava z vrcholného obdobia značne upadla, Tower Bridge sa dodnes pre lode otvára približne tisíckrát ročne. Podľa námorného práva má lodná doprava prednosť pred cestnou dopravou, ale preplav lode je potrebné oznámiť 24 hodín vopred.

• Tower Bridge bol pôvodne natretý čokoládovo – hnedou farbou. Pri príležitosti oslavy 25.výročia korunovácie anglickej kráľovnej Alžbety II. v roku 1977 most prefarbili červenou, modrou a bielou farbou.

Zdroj - stránky, na ktorých sa dá toho nájsť oveľa viac

http://sk.wikipedia....ki/Tower_Bridge

http://www.google.sk...iw=1034&bih=715

http://encyklopedia....wer-bridge.html

http://www.scksk.sk/...subdetail=tower

http://www.slovenskecentrum.sk/sk//page/367

http://adam.azet.sk/...ion-libier.html

http://cs.wikipedia....ki/Tower_Bridge

http://www.novinky.c...wer-bridge.html

Epocha 11/2012

ten niekto som ja, nemam problem vyjadrit svoj nazor verejne

tieto prispevky podla mojho nazoru svojim stylom na forum nepatria, hodil by sa viac na to blog, kde by k informaciam bol este vacsi priestor

Ja som zase toho nazoru, ze by sa tie prispevky v blogu stratili a zostali mozno nepovsimnute, takto na ne kliknu forumaci skor ;), to je moj verejny nazor :) a k samotnemu prispevku...Tower Bridge , skutocne vynimocna stavba a dominanta mesta, hoci samotni londyncania vraj tuto stavbu nejak nemaju v laske :)