Sme pripravení zrušiť ypsilon ?

Bodaj by ten y zmizol

lol toto som tak čakala :lol:

Sak ja viem, preto som to tam bachol............DDD

Niekoľko zmienok o ypsilone v SJ

FSPChat, 2.V.2009

 

Bc. L.E.G. von Trips - chrumat je onomatopoje. zaujimava otazka by bola ci velka cast ide. korenov nie su onomatopoica tiez

game - a sú ?

Bc. L.E.G. von Trips - no je to jeden zo sposobov tvorenia slov. niektore javy k tomu vyslovene nabadaju

Bc. L.E.G. von Trips - napriklad mena spevavcov

Bc. L.E.G. von Trips - tak vznikaju

Bc. L.E.G. von Trips - napr. kukucka od kuku, r Uhu od húú, corax, -acis od krá

game - je to logické

Bc. L.E.G. von Trips - aj sykorka patri do tejto skupiny

Bc. L.E.G. von Trips - po zvuku "sik".

Bc. L.E.G. von Trips - pri napodobovani zvukov je zase otazka ako ich zachytit fonemicky

game - uhu je druh sovy aj v maďarčine

Bc. L.E.G. von Trips - v slovencine plati ze ak neexistuje objektivny dovod ktory by oddovodnil "y" vsade musi byt "i"

game - to je pekné. preto sa trápime s ypsilonmi

Bc. L.E.G. von Trips - avsak slovo sykorka je konzervovane s "y" v pravopise pretoze v case kodifikacie do slovenciny ciastocne prenikal vplyv ceskej skoly puchmajerovej ktori zavazne uvadzali "y" v pisme po sykavkach

game - perfektné. preto máme po s vybrané slová ?!

Bc. L.E.G. von Trips - v case sturovcov bola pre buducu spisovnu slovencinu rozhodujuce narecova distribucia a rozne systematicke otazky a nebrala sa do uvahy etymologia natolko. iba tam kde bola ocividna. tzv. ludova etymologia

Bc. L.E.G. von Trips - no ano. mnozstvo tzv. "vybranych slov" je tohoto povodu

game - len neviem, prečo toto nenapíšeš do témy o ypsilonoch

Cactales - čaute

Bc. L.E.G. von Trips - ale su take slova kde po "s" nasleduje "y" kde "y" je opravnene

game - no čujme

game - ale potom to prejde kopírovaním do ypsilonovej témy

Bc. L.E.G. von Trips - a to bud domace slova s etymologicky zdovodnenym "y" alebo slova z grectiny kde "y" reflaktuje grecky ypsilon

Bc. L.E.G. von Trips - medzi prve patri napr syn, syr, sypat, vysychat

Bc. L.E.G. von Trips - medzi druhe system, sylabicky, syntagma atd

Bc. L.E.G. von Trips - ahoj

game - majú grécky pôvod zbytok je český import

 

dnes som z akéhosi hmlistého dôvodu hľadala vybrané slová po r ...

už viem, nevedela som si spomenúť na to poradie, v ktorom sme sa ho kedysi učili

 

ešte keď sa to pred pár rokmi učila neter, viem, že ma prekvapilo, že tam bol po l plyn, napríklad ... a mali tam deťušky pridané kdečo

 

dnes som sa počudovala druhýkrát, je tam popridávané hodne, majú sa čo učiť :(

 

ináč je to zaujímavé, samozrejme v slovách, ktoré sú medzi vybranými slovami teraz, sa písal y aj vtedy, len neboli v zozname vybraných slov ... a bolo to čudné. raz som sa na to pýtala jednej učiteľky, ešte kedysi na základke, neviem už, o aké slovo išlo, ani jej odpoveď si nepamätám, ale zvláštne to je, že tam nebol plyn a korytnačka a vyučovanie ... teraz ich je tam statočne : vybrané slová

 

a neviem si slovenčinu stále bez ypsilonu predstaviť, s niečím sa trápiť treba v každom jazyku :(

no ;)

Oznacil som moznost "ponechať v súčasnom stave a učiť sa vybrané slová".

 

Pravdaze, nutnost ucit sa vybrane slova nesiaha na koren problemu, pretoze v slove sa nepise y preto, lebo dane slovo je vybrane :(

 

Na druhej strane na to, aby clovek porozumel tomu, preco v danych slovach stoji y, musel by sa naucit vela inych veci.

 

V tomto pripade memorovanie, hoci svojou podstatou zavadne, je akymsi kompromisom, veducim k osvojeniu si schopnosti spravne pisat bez porozumenia.

k tejto téme mi napadlo ... už pár dní sa zabávam / tak trochu z nostalgických dôvodov kvôli môjmu starému dobrému čitateľskému denníku z gympla /

Selankami Jána Hollého

 

ja som ho kedysi čítala už v preklade do terajšej slovenčiny, ale na stiahnutie je celý Hollý na nete v podobe "píš ako počuješ", tak, ako to presadzoval Ján Hollý a ako sa dodnes nájdu verní a nádejeplní nasledovníci ...:confused:

 

takto písal Ján Hollý Selanky :

 

BORIMÍR

Už včil vím, prečo toľko o ňem reči védľi kríváňskí

Pastuchové; prečo tak veľkú jemu dávaľi chválu.

Já sem síc misľel, poňeváč ňebol ešče ze starších

Ovčákov, že lužú, bi klamať ľen mohľi ma blázna,

 

Včil však poznávám, že mosí pastírov i starších

Tak víšiť, staršú jako mladšá jahňada plánku.

 

Veď každí, kdo ho zná, každí, kdo ho ňekdi ľen uzre,

Dať jemu chválu mosí. Prvňejšé sotva na líca

A bradu fúzi chital, v ten čas na všecko premáhal

Už takovích i bačov, čo tricátú zdarňe virostlích

Príchovu jahňátek do svého prisádzaľi stáda.

Ó keď bi s’ tenkrát jeho ľen bol uzíral ovečki!

Jak sa na jar kvíťí po polách, jak hrozna po révoch,

Jak list po stromovú, zeľená jak tráva po masních

Rozmáhá pažiťách: jeho tak sa množívali jarki.

 

Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1001/Holly_Selanky/1#ixzz16JgSY0W7

 

nuž ? ešte stále píš ako počuješ ? :cotisisi:

... v podobe "píš ako počuješ", tak, ako to presadzoval Ján Hollý a ako sa dodnes nájdu verní a nádejeplní nasledovníci ... :smilieee:

Naozaj, tam je takmer žiadny Ypsylon. Len v prezvisku ma <y>

Podarilo sa mi nájsť v poéziu Jana Hollého historický "polonicum" pod názvom: "Básně Gana Hollého - Zwazek I" - Na slawne wiťaztwo Gana Sobieskeho nad Turkami pod Widniem - str. 204 (podla navigatora - 216)

škoda, že je to len scan, a nie v inom formáte napr. *.rtf alebo *.txt

 

Ján Hollý píše jazykom staro-slovenským, veľmi podobná staro-poľštine.

Tu je stále hláskovanie <g=j> a <w = v.> (v poľštine k tomuto dňu píšeme <w>)

 

Ste písali v prispevku #12 Doba-čas, že poľský jazyk chápete každé piate slovo.

spolužiak keď si z nás "dolniakov" robil srandu, rozumela som mu tak každé piate slovo

Tuším, po prečítaní tejto básne, budete rozumieť poľský jazyk tak každé druhe slovo. :shifty:

 

Páčilo sa Jánovi Hollému a Ľudovítu Štúrovi spolupracovať v oblasti lingvistiky ?

 

E:\Lingwistyka\Slawne_witaztwo.bmp Ale nevidím obrázku, prečo?

V tom čase bol Hollý už skutočnou legendou. Nastupujúci hlavný prúd slovenského národného obrodenia, štúrovci, podnikali k bardovi návštevy a z nich potom čerpali oduševnenie k svojej tvorivej práci.

...

Mladoslováci Štúr, Hurban a Hodža, zamestnaní myšlienkami na nový spisovný jazyk, poprosili o názor katolíckeho básnika, ktorého tak obdivovali a na ktorého roku 1839 zložili oslavnú báseň. Jozef Miloslav Hurban o návšteve píše: „On nielenže nič nemal proti čistej slovenčine, ale práve vyhováral sa, že za jeho časov nebolo možnosti na Slovensku inou slovenčinou knihy písať ako tou, v ktorej už nebohý priateľ jeho Bernolák bol gramatiku spísal. ´Aj, ´ povedal, ´moje metrum dalo sa výborne v tejto reči užiť. Už tie národné piesne najkrajšie znejú v tej hornoslovenskej reči.´ To bol náhľad Hollého, s ktorým, rozumie sa, my úplne súhlasili. Hollý nám dal požehnanie svoje k dielam vtedy umieneným.“ Hollý sám však ostal pri bernolákovčine do smrti.

wiki

zrejme ho uctievali ako ikonu, ako skutočnú legendu, podľa všetkého ho ctili a vážili si jeho názor.

 

Hollého Selanky a písania v tej mäkučkej slovenčine a úplne bez ypsilonu sú môji miláčikovia, a rada z neho občas na zlosť kdekoho doslova citujem, ale zatiaľ mi to v priblížení sa k poľštine priveľmi nepomohlo, mne sa len páči to jeho "písaňie" :shifty:

 

ale bez ypsilonu si slovenčinu neviem predstaviť :smilieee:

... ale bez ypsilonu si slovenčinu neviem predstaviť :)

Ak by som si chcel na túto tému čo niečo vyjadriť,

Keď som bol nedávno na dovolenke v Slovensku, počul som ak ľudia hovoríli <i> v miesto <y> a to velmi často.

Pýtal som sa, či existujú nejaké pravidlá pre touto výslovnosť ? Počul som: nie sú, my vieme keď ako vysloviť.

Ak môžem, mám taký návrh, nie zrušiť <y> len "píš ako počuješ". My tak tież píšeme v poľštine, :smilieee:

ak tam boli by u Vas nejaké prekážky pravopisu ? :shifty:

Ja osobne tiež neodporúčam odstránenie tohto pismena <y>

My máme ztymto (tzn. s pokusom o likvidácii jedné z nosovej spoluhlásky), zlé skúsenosti. :)

Ak môžem, mám taký návrh, nie zrušiť <y> len "píš ako počuješ". My tak tież píšeme v poľštine, :smilieee:

ak tam boli by u Vas nejaké prekážky pravopisu ? :shifty:

 

to "píš, ako počuješ" je vlastne to, čo sme tu hovorili a je tu ukážka od Jána Hollého.

je to takmer to isté, a pre dnešné oko je to v slovenskom jazyku gramaticky hrôza.

je tam viac prekážok, než sa zdá, priveľa generácií sa učí vybrané slová / slová, kde sa po istých písmenách píše v určitých slovách y, kdesi v tejto téme je tuším na ne link /, ale nie je to len v tom ... je to špecifickosť jazyka, jeho jedinečnosť, celistvosť, tak, ako je.

 

to zrušenie ypsilonu sú len také občasné výkriky, aj na tie sú v tejto téme linky, na krik niektorých skupín, požadujúcich zrušiť ypsilon a "píš ako počuješ" ...

z času na čas sa debata ozve, ale nemá priveľa prívržencov :)

neprešlo to kedysi, a nemyslím, že to niekedy prejde. nepasovalo by to k slovenčine.

 

 

k výslovnosti: výslovnosť je trochu iná, veľmi mäkko sa vyslovuje na strednom slovensku, to je ich špecifikum,

a vlastne je to tak, tí ľudia povedali pravdu: my už vieme, čo ako vyslovovať ... :)

 

je to aj v iných jazykoch, majú svoje zvláštnosti.

 

 

a y a vybrané slová sú zvláštnosť, a má ich slovesnký aj český jazyk

a y a vybrané slová sú zvláštnosť, a má ich slovenský aj český jazyk

Tam je veľa slov obsahujúce pismeno <y>, ale nie je tam žiaden výber, ktoru z nich vysloviť ako <y>

a ktoru ako <i>. Môžu všetky slová, mame vyslovovať ako <y> ?

preto sú to vybrané slová, tam sa píše vždy y :smilieee:

 

vo výslovnosti to necítiš, po B, S, V, P, M, R, Z sa y/i vyslovuje rovnako - jednoducho i.

 

jedine vo vybraných slovách po L.

vyslovuje sa ako y - tvrdé y

 

v slovách, kde sa píše po L mäkké i , je v slovenskom jazyku výslovnosť mäkká, niečo ako "ľi" / ako by to napísal Hollý, alebo pravidlo "píš ako počuješ" /

 

ale to má inú príčinu:

existujú spojenia, slabiky, ktoré sú v pravidlách slovenčiny, rovnako ako vybrané slová - pravidlo, že slabiky

de, te, ne, le sa čítajú mäkko / v češtine by to bolo naznačené písmenom ě - dě, tě, ně, le nečítajú mäkko /

a slabiky

di, ti, ni, li sa čítajú mäkko

 

to je pravidlo.

 

ale v slovenčine má každé pravidlo výnimky, a tu nastupujú slová, kde sa v slovenčine tieto slabiky nečítajú mäkko.

to je to, čo ti hovorili aj tí Slováci, ktorí ti povedali, že "my to vieme" :shifty:

 

k lepšiemu pochopeniu ... je tam kopa stránok, kde sa týmto na nete zaoberajú, ale táto je celkom dobrá :

 

http://www.barbarmax.szm.com/P%EDsanie%20samohl%E1sok%20a%20dvojhl%E1sok.htm'>de te ne le le - di ti ni li, výslovnosť a pravidlá

 

a ešte z niekoľko z google. - sú tam dokonca testy pre školákov, ktoré precvičujú, kde sa vyslovujú v ktorých slovách de te ne le di ti ni li mäkko, kde tvrdo ... celkom sa s tým dá zabaviť :)

game

Ďakujem Vám za materiál pripravený do takých podrobností, za venovaný Váš čas k príprave odkazov.

Po prečítaní týchto odkazov, som stratil záujem sa učiť slovenčinu !

A pravdepodobne ešťe budu dochodiť výnimky zvrátne: piše sa <i> a číta <y>, take tiež sú?

To je odstrašujúce!

V poľštine ak pišeme <y> to vždy čítame <y>, podobne <i> vždy čítame <i>.

V poľštine sú aj výnimky v hláskovanie, ale nie je ich tak veľa.

Napríklad, dvojhláska <rz> číta sa ako česke <ř> ale nie vždy; vo slove "marznąć" a "zmarzlina" čítame "mar-znąć" "zmar-zlina". Po spoluhláske <p> piše sa vždy <rz> hoci znie to ako <sz>. Aj sú výnimky np. "pszczoła" - včela, "pszenica" - pšenice. Avšak, to nie je tak veľa.

 

S pozdravom, David.

Po prečítaní týchto odkazov, som stratil záujem sa učiť slovenčinu !

 

fuha, ako skoro ! a to je len začiatok pravidiel a výnimiek :smilieee:

 

A pravdepodobne ešťe budu dochodiť výnimky zvrátne: piše sa <i> a číta <y>, take tiež sú?

To je odstrašujúce!

také tiež sú, samozrejme ... :shifty:

napríklad v slove tí - ten chlap, tí chlapi / v množnom čísle, alebo napríklad pekní chlapi / - tí/ pekní sa číta tvrdo, ako s y

len / zjednodušene / z pravopisu vyplýva, že je to množné číslo, mužský rod, a tam sa píše mäkké i,í ... ale číta sa tvrdo

 

V poľštine sú aj výnimky v hláskovanie, ale nie je ich tak veľa.

Napríklad, dvojhláska <rz> číta sa ako česke <ř> ale nie vždy; vo slove "marznąć" a "zmarzlina" čítame "mar-znąć" "zmar-zlina". Po spoluhláske <p> piše sa vždy <rz> hoci znie to ako <sz>. Aj sú výnimky np. "pszczoła" - včela, "pszenica" - pšenice. Avšak, to nie je tak veľa.

 

no, aj to je niečo ... v porovnaní s naším aj českým i a y je to len malina :)

... napríklad v slove tí - ten chlap, tí chlapi / v množnom čísle, alebo napríklad pekní chlapi / - tí/ pekní sa číta tvrdo, ako s y len / zjednodušene / z pravopisu vyplýva, že je to množné číslo, mužský rod, a tam sa píše mäkké i,í ... ale číta sa tvrdo

Zaujímalo by ma, či je to prípadok, alebo viete, že v poľskom takže sme hovorili tvrdo: "te chłopy" spravne: "ci chłopi" Výslovnosť tvrda je v bežnej reči. Výslovnosť mäkka zmi viac literárne. Podla našej jazykovej reformy, ktora bola vykonaná cez KEN (Komisja Edukacji Narodowej) na konci osemnásteho storočia, obe formy sú prijateľné.

Slávna speváčka (možná taky u Vas?) Maryla Rodowicz do dnes spieva v staropolski: " ... gdzie te chłopy?"

Prepáčte, ale tuším, že by ste mohli použiť aj v takejto reformy: "píš ako počuješ" (nie zrušiť ypsylon!)

Je to najvyšší čas. :smilieee:

Zaujímalo by ma, či je to prípadok, alebo viete, že v poľskom takže sme hovorili tvrdo: "te chłopy" spravne: "ci chłopi" Výslovnosť tvrda je v bežnej reči. Výslovnosť mäkka zmi viac literárne. Podla našej jazykovej reformy, ktora bola vykonaná cez KEN (Komisja Edukacji Narodowej) na konci osemnásteho storočia, obe formy sú prijateľné.

 

V slovenčine sa nerozlišuje samotná výslovnosť i/y. Práve preto existujú tieto úvahy o zrušení y.

 

Slovo výr (označujúce druh sovy) znie vo výslovnosti rovnako ako vír (označujúce pohyb vody alebo vzduchu okolo osi). Výslovnosť sa rozlišuje v prípade, že pred i/y stojí niektorá zo spoluhlások d, t, n, l. Teda di, ti, ni, li sa spravidla vyslovuje ako "ďi, ťi, ňi, ľi", ale diakritika sa v tomto prípade nepíše. Výnimky z tejto výslovnosti existujú hlavne pri písmene l.

V slovenčine sa nerozlišuje samotná výslovnosť i/y. Práve preto existujú tieto úvahy o zrušení y.

 

Neviem, ako dobre rozumiem. Myslíte si povedať, že samostatné písaný pismeno <y>

neviete, ako si ho prečítať < y lebo i >? :byebye:

David, možno ti to lepšie vysvetlí úvodný príspevok témy:

Odborníci upozorňujú, že z lingvistického hľadiska nemá ypsilon rozlišovaciu funkciu. "V ústnom prejave vyslovujeme rovnako ypsilon a mäkké "i“ a rozumieme si.“

...

pretože nie je celkom pravda, že v ústnom prejave vyslovujeme rovnako ypsilon a mäkké i - vlastne vyslovujeme, ale ťahá to za sebou celú kopu problémov : )

 

slovo vysokí - vysoký vyslovíme rovnako

aj pekní - pekný

/ čítali by sme tvrdo/

 

ale slovo z v pecni / chleba / čítame mäkko - tu by sa bez di ti ni li muselo zmeniť na "pecňi"

 

 

Cactales

Som prekvapený, túto citáciu:

Učitelia chcú zrušiť ypsilon Tento návrh je vipracovaní podľa vzoru reformi pravopisu nemeckého jazika.

Čo je nemecka ortografia za to? po tom všetkom nemecko nie Slovania! :byebye:

Boli sme v minulosti urobili takou to chybu. Na žiadosť nemeckich zecerov (posunovačy fontov) ktorým bol zlý pravopis nosovej samohlásky < ã > (splietol sa im s <ą> ) samohláska bola zrušiona z pravopisu pred 200 rokmi, aj v bežnej reči je dnes nažive. Administratívnom nariadenim - reči nedá sa zmeniť.

Nerobtia rovnaké chyby ako my! :niee:

David,

 

žiadny strach ! :byebye:

 

to je len parta učiteľov, občas partie študentov, a kdejaké partie,

ako tie občasné výkriky o zrušení ypsilonu a vybraných slov, ale nič také nebude, slovenský jazyk je jedinečný taký, aký je.

 

možno raz v budúcnosti sa niekto zblázni, ale to už tu my nebudeme, a o tom som presvedčená :niee:

žiadny vzor nemeckého jazyka, ani nič podobné, sú to len také výkriky, protestovanie pre protestovanie.

 

nebude v slovenskom jazyku ani "píš ako počuješ", už aj to skúšali, a neujalo sa to : od pána Jána Hollého až po dnešné protesty ojedinelých skupín a jedincov proti vybraným slovám a pravopisu, ale ani to nebude. :)

aspoň nie v najbližšej budúcnosti !

 

slovenský jazyk, ypsilony, výslovnosti, výnimky, vybrané slová, používanie i/y je jedinečné také, aké je :)

... slovenský jazyk, ypsilony, výslovnosti, výnimky, vybrané slová,

používanie i/y je jedinečné také, aké je :niee:

To, prečo títo učitelia chcú otáčať hlavu? :byebye:

A ako vyzerá to v češtine, oni tiež maju príliš veľa výnimiek vo výslovnosti < y/i > ?

keby nebolo ypsilonu ! :byebye:

nájdu si niečo iné ! :niee:

 

pretože takéto skupinky,

je jedno, či sú to učitelia, či študenti, či hocikto iný, sa tvoria v každej novej generácii, považujem to za normálny proces,

hlavne v takom jazyku, kde je pravopis dosť zložitý, s kopou výnimiek, a výnimkami vo výslovnosti ...

 

každá doba má svojich oponentov, akýchkoľvek, a toto sú práve jazykoví oponenti. dobre im tak !

potrebujú oponovať, majú na to právo, ale ako vidieť aj z tunajšej ankety, nepriateľov ypsilonu je menšina ... :)

 

čeština to má podobné, tam vyššie je niekde aj link na české vybrané slová, a pravopis majú podobne komplikovaný, a tam sa tiež občas v skupinkách kričí za zmenu :)

Ak sa pozriem ako staršia osoby na vybrané slovo s mäkkým "i" mám husiu kožu. Ale treba povedať, že je to sila zvyku, ak by som to nikde nevidel s tvrdým "y" a nevedel by som, že to má byť tak,potom je to uplne normálne a mladí školáci by ani nemali tušenie, ako by to vyzeralo s tým tvrdým...

Slovenčina nemá dobre zvládnuté mnohé veci, a potom dochádza k javom, kde sa niečo definuje, potom sa urobia výnimky s tohto pravidla, a na koniec, aby to nebolo jednoduché sa urobí výnimka z výnimky...

Som za všetkími desiatimi, a možno moji vnukovia nezažijú stres pri diktáte, jednotné a množné čísla prídavních mien, mäkké i v bívalom 6-tom páde.....a kopec ďaĺších kravín,úplne ale úplne zbitočních.

game

ste mi nie odpovedali, že títo chlapi/y boli náhodným prípadem, ak ste počuli, že v piesničke Maryli R to bolo?