Nárečia

U nás na Záhorí šlahačka. A čim šlaháme, temu sa ríká korbáč. Tak pjekné svátky...

 

hm. pekné sviatky všetkým v každom možnom nárečí ... :)

 

nech premýšľam ako premýšľam, nijaké extra pomenovanie z detstva mi nenapadá, že by ? ... tie malé prťavé bužírkové trhače pančúch sa volali šibák, a chodilo sa šibať a vyšibať babky a chlapci si ukazovali v igelitkách a mamám doma, čo si vyšibali ... :)

U nás na východe okolo Vranova nad Topľou, nie šľahačka, ale šibačka, ten korbáč "sedí" , ale hlavne oblievačka je u nás zaužívaná. :)

 

Chlapov môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

1. naľatí chlopi obľívajú zo žimnú vodu a kropia lacními parfinami

2. triezvi, navoňaní páni, ktorí decentne navoňajú dámu,(tie vône spolu nevyniknú, ale...) a pri teplom slnečnom počasí je vítané aj obliatie jedným pohárom vody na tvár (pre krásu a zdravie)

:slniecko:

práve mi napadlo - práve som to použila na skype, a používam to často, a už som za to dostala aj vynadané, ale jednoducho - občas sú situácie, rozhovory, debaty, kde potrebujem odľahčiť diskus a jednoducho použijem nejaké nárečové slovo ... a robím to schválne a akosi dokonca s radosťou, proste taký kúsok babkinho detstva či len tak, aby to nebolo suché ... :)

 

takto používam staré dobré "pome" - namiesto poďme, už rob, no už sa pohni, poď už, tak ideme ... kedysi to používala jedna babka, a ja toto slovko tuším používam celý život, dokonca aj na fóre ... pome teda :)

 

druhé slovko je "šak" - a to som použila práve teraz na skype, a tiež som už za to dostala vynadané :) ... niečo ako no veď, veď, však, no vidíš, no teda, ... šak už pome :)

 

a je ešte jedno, ktoré používam z podobných dôvodov, a tiež to rozprávala kedysi babka - "vyprávam" namiesto rozprávam, v šali sa u babky vyprávalo, a ja vyprávam dodnes ... no šak ti vyprávam, pome :)

vidzíš to game, šak já tak vyprávám furt, kedy som naposledy rozprával si ani poránno nepamatám. ale to bude asi tým že spisovnú slovenčinu ovládam len čiastočne a velice ani nepoužívám :yes_yes: šak načo.

my tun u nás máme šecci tvrdé huby. ešče aj kočky, v trnave robá "mnau", ale u nás robá "mnav"! :zubiska:

a jej, a vyťahuješ zo mňa staré zasunuté spomienky, priam vidím starý babkin dvor, kde sa robili zabíjačky a všetky vnúčatá ešte držali pokope a robili "nezdoby", aj my sme boli podľa babky potom nezdoby, a kde som si zlomila na jednej ohromitánsky dlhej šmýkačke v zime ruku,

a kde bolo faaaajn :) ...

... boli sme trošku makší ... u nás sa vyprávalo "poránne" / poránňe / nie "poránno" :)

šmýkačky alebo aj šmyklavky sme mali aj my, ale namiesto nezdoby máme neplechy :zubiska:

... boli sme trošku makší ... u nás sa vyprávalo "poránne" / poránňe / nie "poránno" :)

 

polla šeckého to bude tým že sme z jennakej nárečovej oblasci, akurát já bývám na jéj severném konci a ty si asi z južného. šak mám pravdu? :)

šak, pravda, šecko je to jenna nezdoba :)

len babka je už dávno preč, ja som odtiaľ dávno preč, s bratrancami a sesternicami sme sa roztratili, žiadne prieky ani nič podobné ... len svadby sa dnes už nerobia a schádzame sa na pohreboch ...

mama podedila babkinu reč, ale to už nie je ono ... hoci ona si samozrejme pamätá, ja už musím kutať v pamäti, ako že to babka a starí šalania vyprávali ... ale bez mäkčena na ľ celkom určite :)

 

ale myllo pallo aj u nás, a babka vyprávala aj ic na zadek a ic na vlic ... :)

alebo aj ic zát. :)

 

šadze bolo plno muchí lebo v chliéve bola svina kerá ked bola hlanná tak vreščála jak sprostá, a na dvóre bóv šarak sliépék aj kačíc :yes_yes:

 

a v lete sa ždycky na šporhelte, kerý sme mali v takém príšlopku, varev marhulový lekvar :yes_yes:

 

sused ked sa vrácev z Nemecka tak mu ešče ostalo padesát nemeckých marvôk :zubiska:

 

ale fakt je ten že už to nárečie pomaly upadá, mládež 0 - 25 hovorí takmer spisovne aj u nás, kazí ich televízia aj škola :lol: z mojej generácie ešte išli slovenčinári do vývrtky, najmä ak pochádzali zo stredného slovenska.

ano ... ic zát ... a chvíľu som teraz musela premýšľať, čo to znamená, ale už viem :)

aj na hóru bolo ... :)

 

aj šporhelt bol, babka ho mala v kuchyni, a slivkový lekvár sa varil v kotline na dvore .... a často používam "furt" ... tiež sa to kdesi na mňa prilepilo ... a na každoročných hrdých výstavách drobnochovateľov bol výkvet starých šalanov, konali sa na školskom dvore, mali sme tam občas aj my sem tam slépku alebo zajáce ...

ako decká sme tie výstavy milovali, a priam cítim ten zamat reči ujov, ktorí to tam dozorovali, a mali s nami trpezlivosť ...

 

u nás totiž boli ujovia, aj u susedov aj na ulici aj v rodine, teta a ujo.

keď som v škole prvý krát čítala kdesi v šlabikári že strýko, sváko a stryná , nemala som najmenší šajn, čo to je :)

 

pomaly sa mi sem tam vybavujú slovíčka, ale obdivujem, ako si to pamätáte, súvislý text by som z toho nezosmolila, ja len tak slovko sem tam :)

 

už ja som nehovorila veľmi nárečím, skôr to bolo také skomolené čosi, jedna z babiek rozprávala slovensky takmer výlučne nárečím, tety a ujovia a starí ľudia, uličania to ešte ovládali, to bolo úplne bežné ...

mama robila tridsať rokov sekretárku, takže to priveľmi nepoužívala, ale jedna sesternica, zostala v šali, tá to len tak z plezíru používa stále ... teda medzi nami, a tam, kde môže :)

a mladých teda fakt nepočujem nič také, každý pekne slovensky :)

 

/ pre nešalanov a netrnavákov: na hóru - na pôjd, rebríkom pekne pod strechu / ic zát - choď zobrať :) /

game ešte som si spomenul na jedno pekné ale dnes už aj u nás málo používané slovo: prindziš :)

poznáš také, alebo mám napísať aj preklad do spisovného jazyka? :zubiska:

obávam sa, že tu budem prosiť preklad ...

možno si tresnem po čele po preklade, ale zatiaľ mi to nehovorí nič, neviem, možno toto bolo rýdzo z tej severnejšej časti ? :)

 

mne z toho napadlo jedno používané kedysi u nás : prindi :)

myslím že to je asi čisto miestne slovo používané len v pomerne úzkom okruhu niekoľkých dedín, možno lopata by rozumel (sa mi zdá že je Vrbovan)

 

slovo prindziš myslím nemá priamy ekvivalent v spisovnom jazyku, dal by sa použiť výraz prisťahovalec, no nie z inej krajiny, ale ako označenie človeka ktorý sa priženil alebo prisťahoval do dediny.

prípadne môže označovať aj zviera ktoré sa zatúlalo a niekomu prišlo do dvora. napríklad my máme doma "kočku prindzišku" ktorá k nám prišla zhruba pred rokom ako malé vyhladované "koča" a už u nás zostala :)

ách, to je to, čo tu / tentokrát v Stupave - Máste, dolní Záhoráci, čo povieš, Sempat ? :) / starí pôvodní obyvatelia velice neľúbia a nazývajú naplaveniny :)

neviem, či je to záhorácky, ale tak to nazývajú celkom iste :)

 

ale má to niečo spoločné - prindi nie je tak ďaleko od prindziša ... jedno je príď, druhé prišelec :)

slovo naplavenina v tomto význame používa aj čeština. v okolí Myjavy je to myslím prišelec, ale nie som si tým celkom istý, je to predsa len za kopcom a až tak do detailov ich nárečie nepoznám.

náhodou som v súvislosti s niečím iným našla v starých stupavských novinách spred 10 rokov jeden z fejtónov, ktoré písala "Mariš Pilná", čo bol umelecký záhorácky pseudonym jedného pána, ktorý tie článočky vtedy pravidelne písal, a tie drobné záhorácke postrehy mali úspech - posúdiť, či sú úplne správne, nedokážem, predsa len som šalanka :)

 

http://www.msks-stupava.sk/zvesti/zvesti2-2002.pdf

prindziš, prišelec ... u nás na východe , takému, čo sa prižení, prisťahuje do dediny, proste nedomáci, som počula slovo - švetovec , ale môže to platiť aj na takého skúseného, ostrieľaného človeka. :)

 

čo znamená myllo pallo? :)

Naplavenina, to je enem místní slogan, vznikeu aš v poslední dobje, ket sa na spodní Záhorí začauo priscehovávat čim dál víc cuzych. ináč sa im u nás ríká privandrovalec, prišelec, prisťehovalec...

Obyvatelom susednich dzedzin sa zas vyprávjá prespolané. A tym co sa doscehujú napr. do Skalice z okolitych dzedzin, ríkajú Skaličané ďediňáci, ale to je ve skalickem nárečí.

 

A to "Konc jak živé" je písané dobre, na drobné chybičky presňe tak, jak sa u nás a aj tam dúle ve Stupavje vyprávjá.

čo znamená myllo pallo? :)

 

myllo pallo je už pomaly okrídlená vetička, priam prototyp, pravzor trnavčiny /a blízkeho nárečového okolia/ :)

 

celé to znie takto : myllo pallo vella umývalla ... - ... mydlo padlo vedľa umývadla :)

myllo pallo

napadlo ma: dobre bolo, dobre padlo, dokonca aj "malo pomalo" :-)) mi to trošku pripomenulo , ale pravzor trnavčiny a blízkeho nárečového okolia? to som tušila, že to, nebude ono.

mydlo padlo, také ľahké ! :D

Toto je modlidba po našem:

 

Oče náš, kerý si na nebesách,

posvjec sa méno Tvoje,

dojdzi králofstvo tvoje.

Buc vúla Tvoja,

jako v nebi tak aj na zemi.

Chléb náš koždodení daj nam dnes

a odpusci nam naše viny,

jako aj my odpúščáme svojim viníkom.

A neuvet nás do pokušeňá,

ale zbaf nás zuého.

Amen.

A toto je frk po našim:

 

Po dvacec rokoch še vibere Vinnetou za Ribanu. Šedňe na koňa Hatatitlua ľeci do Ľipan dze Ribana biva v bitovkoj na trecim štoku. Odstaví Hatatitlu pod oblakami a hutori mu:- Tu šumňe stoj!! Bo kedz še zjavi Ribanin muž, viskočim z oblaka rovno na tebe a ľecime het... Vinnetou viľeci indiánskim krokom na treci štok, otvorí mu Ribana a... starhňe še prudke indiánske ľubeňe...

Naraz zazvoni brinčok..- To budze isce muj mužl!!! Ucekaj Vinnetu, ucekaj!!! hutori Ribana..Vinetou nacahňe svojo mokasíni a viskoči z oblaka...

Ribana idze otvoric dzvere a tam stoji Hatatitla a hutori ľudskim hlasom:- Povedz načelnikoj, že vonka pada dižč, ta že ho počekam v kočikarňi... :D

nádherné nárečové slovo som dnes počul, rovno z Bošáce je potukáčik - kladivko, veľké kladivo je samozrejme potukáč :lol:

kdesi ... len neviem kde, som počula slovo potučený - potučené zemáky ... možno to bude mať súvis :)

slovo potučený je tiež z toho kraja, U tam nahrádza L, čiže takmer spisovne je to potlčený.

a áno, máš pravdu, má to súvis, spoločný slovný základ je "tĺcť"

AD pristahovalec, v abovcine je to pristaš.