Nárečia

hehe, stretne Zahorak Vychodnara a aby sa dohodli, musia presaltovat na anglictinu... :-)

a to nie je len vtip, to zazili aj moji bratranci... :-)

 

Niečo podobné som zažil aj ja, keď som bol na Čachtickom hrade.

Vraj "vy nejste zdejšííí" odhalil ma nejaký čech.... .Mal som mu sto chutí odpovedať: "Ja jsem všude zdejší".

A podobné to bolo aj v Čachticiach, kde ma jedna miestna hneď odhalila, keď som sa pýtal na cestu.

Keď malé dieťa (dojča) začne povedať jednotlive slabíky,

nie spájajúc ich však v slova, tak hovoríme: ono gaworzy. :)

Ako ste vy vravíte na toto ?

My hovoríme: ono džavotá. :)

u nás džavoce : )

My hovoríme: ono džavotá. :)

 

Môj papierový slovník má takýto preklad: džavotáť = szczebiotać

To je iný zmysel. szczebiotać to je reč maznavá zvlašť dievčatá alebo mladé ženy. :)

džavotáť toto nie je to iste čo gaworzyć !

My hovorime tież: szczebiot vtákov; szczebiotać = džavotáť môžete to tiež povedáť o vtákoch ?

Slovnik = slovniky.korpus.sk < džavotáť > zvratil: Nič nebolo nájdené. :D

ftaci u nas svitoria..a aj niektorym ludom svitori..

Slovnik = slovniky.korpus.sk < džavotáť > zvratil: Nič nebolo nájdené. :D

 

no lebo je to skôr ľudové, nárečové slovo, a toto je téma o nárečiach ... zasa to závisí od kraja a od dediny, čo kde robia deti a čo vtáci ...

dieťa džavoce, vták šteboce, aj švitorí, ... pričom z detstva si viac pamätám šteboce, švitorí sa používalo u nás zriedkavejšie

myslím, že tých slov bolo viac na vyjadrenie toho, čo robí vták, ale nespomeniem si teraz

David

To je ono, Tvoj papierový slovník tiež múdro píše.

http://slovnik.azet....vot+(det%C3%AD)

Téma je o nárečiach, ako aj game správne vysvetlila vo svojom príspevku.

U nás na východe, odkiaľ pochádzam , hovoríme : dieťa džavotá, ale aj džavoce .. :)

krátka ukážka

http://www.youtube.com/watch?v=PLY70a5femY

To je ono, Tvoj papierový slovník tiež múdro píše.

Téma je o nárečiach, ako aj game správne vysvetlila vo svojom príspevku.

U nás na východe, odkiaľ pochádzam , hovoríme : dieťa džavotá, ale aj džavoce .. :)

 

Máte právdu. A už, som myslel, že tento papierový slovník mňa zlyhal (sklamal) už druhýkrát!

Zdá sa, že nemáte oddelených slov:

džavot, -u muž. r. expr. hovor malých detí (často i o hlasnom (?alebo skôr zábavné a milé?)

hovore žien i o štebote vtákov)

Musím si súhlasiť, že džavotáť = gaworzyć ale aj szczebiotać, ďakujem. :)

Je zajímavé porovnat bježné suova z češčiny, záhoráčtiny a slovenčiny:

česky: záhorácky: slovensky:

proč proč prečo

co co čo

krev (kref) kréf krv

žízeň žížeň, smjad smäd

já já ja

játra játra pečeň

zelí zelé kapusta

bratr bratr brat

já jsem já su, sem ja som

pět (pjet) pjet päť

rostnout rostnút rásť

kalhoty galóty nohavice

atď.

na tejto strane karpát, ... nie na tej druhej, je to cítiť :)

Je zajímavé porovnat bježné suova z češčiny, záhoráčtiny a slovenčiny

 

Trocha na odľahčenie v tejto povolebnej depke.

Máme v práci jednu kolegyňu z východu (spiš alebo šariš, furt neviem rozoznať ktoré je ktoré), rozprávali sme sa aj s kolegom na tému fajčenie a ja som povedal:

"Vidíš Pišta, brácho má známeho čo mu doktori vybrali polku pajšlov lebo ich mal úplne zožraté od raka..."

A tá naša východniarka z vypleštenými očami na mňa:

"Ja vám vôbec nerozumiem! Čo mu to lekári vybrali, a aký rak mu to zjedol?

A keď už sa tu spomína záhoráčtina, najviac sa mi z nej páči klasická otázka : "Čeho?"

Z východu je krásna hláška "Bo ce Maria pokare"

Je zajímavé porovnat bježné suova z češčiny, záhoráčtiny a slovenčiny:

 

Ake suova ? Ak už to piš słova, alebo s^uova :)

 

téma je o nárečiach, sempat74 písal, že je čistý Záhorák, to je zhruba oblasť nad Bratislavou a za Karpatmi, smerom k hraniciam s Českom.

práve tie slová, ktoré tam v tom príspevku vybral, dokumentujú príbuznosť záhoráčtiny s českými výrazmi

okrem toho má záhoráčtina jeden výnimočný rys, plus k tej príbuznosti s češtinou :

v mnohých slovách nahrádza výslovnosť písmena l /L/ písmenom U - bežne je to spomenuté v školských učebniciach, ja si to pamätám zo základnej školy, keď sme sa učili o nárečiach na území Slovenska - pretože sme vtedy ako decká ešte živého Záhoráka nevideli, bolo to zvláštny zážitok, dodnes si pamätám, že tam v učebnici boli vzory výslovnosti ako :

lopata - uopata

slovo - suovo

...

takže sempat74 to napísal čistou záhoráčtinou, ako bježné suova. / obe zvýraznené sú záhorácky /

nemohol to napísať słova / pretože v slovenčine takéto písmeno " ł "neexistuje, alebo s^uova - lebo takto to nie je, takto sa výslovnosť slovenských ani nárečových slov nepíše, aj v učebniciach sa výslovnosť tohto nárečia, záhoráčtiny, píše suova, lebo sa tak vyslovuje, a taký je učebnicový, oficiálny, fonetický zápis..

nezabúdajme, že tu nejde o čistú spisovnú slovenčinu, toto je téma o nárečiach.

/ chápem, že David, ako Poliak by napísal preškrtnuté l, alebo hocičo iné, ale tu to takto nejde, nepíše sa to tak. : ) /

Ďekuju, ano je tady dovolené písat nárečim, tak teho využívam. Ináč, ket do teho trochu čovjek dojde, myslim, že záhoráčtiňe dobre rozumí každý Slovák, právje pro její príbuznost s češčinú, kerú sme za společného štátu hodňe mohli čut. Preškrkué l majú Poláci, aj ho tak píšú. Je to vlastňe slabičné u, normálňe sa u nás zapisuje jak u. Ve slovenčiňe neni. U nás zas nemáme ľ, ô, ĺ a ä. Ono v písaní v nárečí je výhoda, že sa zapisuje skoro v duchu hesla píš jak čuješ. Ano dauo by sa dat nad to u háček, jak Češi používajú háček nad e- ě, ale je to vlastňe obyčajné e, enem označuje to , že je pred nim mjaká spoluhláska alebo pernica j. My to e píšeme normálňe, a ten háček dáváme na tú spoluhlásku pred nim alebo tam to j napíšeme...

a v záhoráčtiňe nepuací rytmické krácení...

jedna stránka, kde sú porovnané "hlavné" prúdy nárečí - okrem nich má takmer každá dedina svoje.

na porovnanie je to dobré, človek pochopí, prečo si rusín a záhorák nerozumejú :) :

http://fpv.uniza.sk/orgpoz/nehmotnekd/narec.html

:) Nárečia sú pekné, je to naša história. Mojim materinským jazykom je zemplínske nárečie slovenského jazyka. Najčastejšie ním rozprávam s mamou, otcom, tetkami..:) Inak sa dorozumievam peknou ľubozvučnou slovenčinou.

jedna stránka, kde sú porovnané "hlavné" prúdy nárečí

http://fpv.uniza.sk/...nekd/narec.html

 

Tato mapka náreči je super !

A tato pesnička pre porovnani:

Goralské nárečie ......... Polskich Górali:

Gorol, jo se, Gorol ...... Hej Górol ci jo Górol

spod samuckych Tater .......Hej, spod samiuśkich Tater

descik mě okompol, ...... .Hej, dyscyk mnie wykompoł

vykolesol viater. .... .. Hej, wykołysoł wiater.

Descik mě vykompol, ..... Hej, dyscyk mnie wykompoł

viater vykolesol .....Hej, wiater wykołysoł.

došč jeg še naplakkol, .....Hej, com się jo napłakoł

nifto mě neslesol. .....Ale mnie nikt nie słysoł

Gorol jo se, Gorol ..... Hej, nicego mi nie zol,

v malem kapelusku, .....Hej, jino kapelusa,

kosula po pempek, ...... Hej, cok się jej nakłonioł

gače na lancusku. ....... Hej, nie kciała psia dusa.

Bohužiaľ, v tomto editore nemohol som nastaviť 2-ch stĺpce

http://www.sylwek.ef...song.php?id=918

Ináč, Rusíni nejsú Slováci, sú samostatná vjetva a tak isto Gorali skur patrá do polskych nárečí jak do slovenskych. Hranice ňejakého štátu neznamenajú aj to, že kopírujú hranice národné. Viď Maďarú na juhu, Rusínú na severovýchodze, atd. Ono aj my Záhoráci, podlá jazyka spješej priléháme k nárečam moravskym jak ke slovenskym. Za Velkej Moravy sme byli súčascú Moravského knížatstva, né Nitranského. Určiťe máme bližší k obyvatelom Slovácka, jak ke Slovákom za Mauýma Karpatama. A to nehledze na moderní vlyf...

A u nás nárečí neni histórija, u nás je to súčasnost, a snát, vjerim temu, že aj budúcnost...

k jednej časti "spodnej" záhoráčtiny mi napadlo:

nedávno zomrela pani Dovičičová, rodáčka zo Stupavy, ktorá zozbierala a vydala Krátky slovník nárečia slovenského záhoráckeho stupavského

v tejto práci z dielne juls.savba http://webcache.goog...lang_hu|lang_sk

je k záhoráčtine zopár poznámok. aj k slovníku pani Dovičičovej, aj k snahe bývalého riaditeľa MKiC, dnešného primátora v regionálnych, miestnych novinách zachovávať miestne nárečie, pán autor nie je priveľmi lichotivý, pani Dovičičová bola zdravotná sestra, ktorá slová od starenky zbierala s láskou :

prekopírujem tú časť od Jána Horeckého, lebo je to "pochované" v kope ďalšieho textu o iných jazykovedných témach :

Ďalšia správa o nárečí dolného Záhoria

JÁN HORECKÝ

Krajinný celok dolného Záhoria zatiaľ nebol oficiálne vymedzený. Pre naše ciele ― pre charakteristiku jazyka používaného v tejto oblasti ho však možno vymedziť na juhu Záhorskou Bystricou, resp. aj Dúbravkou a Lamačom, na severe približne Plaveckým Štvrtkom, prípadne až Malackami. Prirodzeným centrom takto vymedzenej oblasti je Stupava. So svojimi osemtisícmi obyvateľmi i celkovým ekonomickým a kultúrnym ustrojením je schopná dobre plniť funkciu centra.

Jazyk používaný v tejto oblasti nedávno charakteriztoval J. Horecký (2000) takými javmi, ako je cekanie a dzekanie, distribúciou l ― u̯ , ako aj sociálnym zložením obyvateľstva. Tradičnú slovnú zásobu charakterizoval v Kultúre slova 1997 výkladom na témy Ako sme bývali, ako sme varili a jedávali (Horecký, 1997) atď.

Výsledok svojho celoživotného zbierania slovnej zásoby publikovala r. 2000 M. Dovičičová v Krátkom slovníku nárečia slovenského záhoráckeho stupavského. Zhromaždila v ňom značný počet slov používaných v reči Stupavčanov. Jej výber je však, prirodzene, poznačený domácim, rodinným prostredím, konkrétne remeselníckym, murárskym. Preto tu chýbajú typické roľnícke slová, ako junec, kanec, jalica, zubadu̯ o, pasák, pastírňa, okruški, okov, čigír, hrst, hrscovat, knutl. Na druhej strane však M. Dovičičová zaznamenáva kratšie texty, výklady a príklady. Zaraďuje ich trocha nezvyčajne k jednotlivým slovám. Napr. pri hesle bíreš je výklad Ako bývali bíreši, pri hesle Mauacky je to pesnička Išeu macek do Mauacek, pri slove špaček je príhoda s názvom Posledňí cmugaňí (cmugat = fajčiť). Okrem toho uvádza dva osobitné texty v prílohe i niekoľko kratších textov v úvodných výkladoch.

Škoda, že lexikograficky nie je materiál spracovaný dosť premyslene. Napr. spojenia je mi horko, je to na miú Jarmilu, je to skady ruka, skady noha sú všetky pod heslom je, povrávka ze žebráka mrcha pán pod predložkou z. Nezvyčajne pôsobí zapisovanie tvrdého t s nasledujúcim ypsilonom, napr. tynta, tygr oproti slovám ako ňic, ťíha.

Aj napriek týmto kritickým pripomienkam skôr technického charakteru treba však zdôrazniť, že M. Dovičičová podáva dobré svedectvo o stave nárečia v Stupave. Pravda, je to svedectvo skôr pasívne, doložené príkladmi a zaregistrované príslušníčkou tohto nárečia.

Oveľa výraznejšie, pretože je aktívne, podáva svedectvo o tomto nárečí zbierka komentárov, glos, často až fejtónov Pavla Slezáka, ktorý po niekoľko rokov glosoval bežný život v Stupave v miestnom časopise Podpajštúnske zvesti. Pravda, pod pseudonymom Mariš Pilná, ktorú predstavuje ako typickú ženu staršieho veku, matku a starú matku, aktívnu občianku, ktorá prežíva všetky udalosti v meste.

Najvýraznejším nárečovým znakom tejto zbierky komentárov je slovná zásoba, v ktorej sa popri tradičných nárečových výrazoch uplatňujú nové slová, prevzaté jednak zo spisovného jazyka, jednak z iných jazykov. Pri tomto preberaní nárečové jazykové vedomie pôsobí ako aktualizátor. Tak popri slovách ako fizol, krumpol/krumpolec, koplín, kralačník, húra (povala), šidzit, sklúdzat, ščikútat sa, ščikútka, pojínek (palina, češ. pelyněk), puanta, kočátka (bahniatka), kríkopa do textu prenikajú a adaptujú sa spisovné, prevažne „učené“ slová ako dôkaz ― dúkaz, smetiak ― smecák, priedušky ― prúdušky, smjes, bytofka, smotánka (tv relácia), buatník, prežitek, bezdomovec.

Z prevzatých slov možno uviesť napr. diskusija, psychiátr, seriál, scenár, kalamita, ale aj moderné surfovat, fitnes, bungalov, pláž, diskotéka, bavorák, luxák, mobil, sprej, sendvič, gigadžál (gigajoule).

Adaptácii (možno by tu bolo vhodné hovoriť aj o dialektizácii) podliehajú predovšetkým viacslovné pomenovania viacerých inštitúcií a udalostí, napr. pomocňí škola, osobitňí škola, mjeskí úrad, mimorádní zasedání, obecní hydrant, spontánní prejav, paranormální jav, volební guláš, svátek senijórú, novinový stánek, socijální síť, nedopuatky za nájem, celoplošná deratizácija, štátní duhopisy, stavební šporení, vykurovací médium, adrenalínový šport, lokální anestéza, došuo k hrubému omylu.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia prirovnania čerpané zo živého jazyka, teda z tradície, ale aj z tlače a najmä televízie. Uvádzajú sa spravidla spojkou jak: čekali jak kura na sopl, straciu sa jak para nad hrncem, byt jak v tranzi, ochkali jak svine nad koprivú, šecko byuo jak páperím posypané. Často je v prirovnaní vedľajšia veta uvedená spojovacím výrazom jak keby: hutali to, jak keby tri dni nejedli.

Menej často autor vo svojich komentároch využíva rozhovor.

Jak vám tak stojím v tej fronce, naráz jeua kolem Terka. A hnet, že co tam robíš, Mariško?

― Ná co bych tu robiua, idem si zjednal fekál ― povidám.

― Ná to zle stojíš, tady sa fekála nedožádáš ― povidá.

― Ná co tí ludé potom scú, já reku šeci majú plnú žumpu, ket je taký záujem.

― Ná co si sprostá, tady sa fekál neobjednává, šak to oproci mosíš ít.

― Ná co sa tu potom prodává?

― Ná, Mariško, kde žiješ, ná ty konc nevíš, co tady majú?

― Ná nevím, ale ozaj nevím.

Iný príklad:

Idem vám pro vňučku, byua ve školce a riditelka, šak ju dobre poznám, voualaco v mjechu vleče na picigli.

Reku, Vjérko, co idete zabíjat a v tem mjechu si vlečeš sendvič do jelit?

― Ále, tecinko Mariško, co by sme my zabíjali, ufám teho psa, co nám po dvori létá. Ani mi nebudete vjerit, ket vám povím, co to vlečem.

― No povjedz, snad uvjerím, povidám í, zvjedavejší než chvílku predtým.

― Vlečem dom smecí ze školky.

― Ná nač ti to bude?

Napokon poznámku o príslovke, resp. častici konc, ktorá figuruje aj v titule knižky Konc jak živé. Je zrejmé, že pochádza z nemeckej spojky ganz, pravda, v dolnorakúskej výslovnosti [konc] a má vcelku význam „celkom, úplne“. V bežných rozhovoroch sa využíva veľmi často. Napr. je mi to konc jedno, byu to konc cichý deň, konc jak keby pršauo zuato.

Naše poznámky o stave nárečia na Dolnom Záhorí, konkrétne v Stupave, dobre ukazujú, že tam nárečie skutočne žije, že sa využíva v bežnej komunikácii, ako dosvedčujú najmä spomínané glosy a fejtóny P. Slezáka, rodáka zo Stupavy, absolventa filozofie a riaditeľa Mestského kultúrneho strediska, ale nie na poslednom mieste aj záhorácky slovník od Magdalény Dovičičovej, takisto rodáčky zo Stupavy a pracovníčky v zdravotníctve (dnes už na dôchodku).

LITERATÚRA

DOVIČIČOVÁ, Magdaléna: Krátky slovník nárečia slovenského záhoráckeho stupavského. Vychádza v edícii Krátkych slovníkov základných slovenských nárečí pre milovníkov reči a nárečí Slovenskej krajiny a jej okolia ako 23. diel (s prílohou Starenka spomínajú). Bratislava: PRINT-SERVIS 2002. 807 s.

HORECKÝ, Ján: Zo stupavskej slovnej zásoby. In: Kultúra slova 1997, roč. 31, č. 4, s. 215 ― 226.

Jazyková situácia v malom meste. In: Mesto a jeho jazyk. Sociologica Slovaca 5. Red. S. Ondrejovič. Bratislava: Veda 2000, s. 141 ― 142.

SLEZÁK, Pavol: Konc jak živé. Zohor: J. Gerthofer ― kníhtlač 2002. 158 s.

 

Ono je to šecko pjekné, že aj dúle ešče prežívá naše záhorácké nárečí, ale bojim sa, že je to enem poslední kŕč pred smrcú. Kolonizáciju Marijánky, Borinky, Stupavy, Jabloňového, Lozorna, Lábu, Zohoru ze strany Bratislavy, Východu a spol. ale nemá šancu púvodní záhorácké obyvatelstvo prežit. A ket, tak enem jak asimilovaná menšina, určená k úhynu. Šak oni uš aj svoje dzecka učá radši po slovensky, lebo je to in, aby nebyli na smích. Ale to, že potom nevjedzá ešče v pjeci rokoch porádňe vyprávjat, to zas je druhá otáska. To je to naše národní sebjavjedomí...

Já sa čuduju, kolko obdivu aš úžasu vyvouává dzedzinský folklór, ale enem potat, dokat je pjestovaný jak v zoo. To ho chrání aj EÚ. Ale ket je žitý naozaj, skutečňe, ftedy ho treba zadupat, dokat nebude onym ohrozenym, vzácnym druhem...

A ešče bych sa sceu optat game, jaký má vztach k Záhorú a Záhorákom, jak sa jí to tady šecko javí z jejího hlediska?

rozprávanie, jazyky a reči, prízvuky a nárečia z môjho okolia, mohla by som povedať z oblastí bývalej rakúsko-uhorskej monarchie sú pre mňa očarujúce, a to je pre mňa viac folklór, / aj keď je to momentálne platný spisovný a vyvíjajúci sa jazyk / než folklór v akejkoľvek inej forme.

to zoo ...

pripomenul si mi jednu príhodu spred asi cca štyroch - piatich rokov zo Zohoru.

priamo v centre dediny bolo krátko predtým dokončené prijateľné malé sídlisko, s peknými bytmi kdejakých kategórií, od jednoizbových po dvojpodlažné, s terasami ... proste pekné. skupovali sa ako teplé rožky, obsadzované boli ľuďmi zvonka, pokiaľ viem, v tých časoch tam byt zohoran nemal.

na druhej strany námestíčka v strede dediny sa na sviatky a po sobotách robievali trhy, pri oslavách oslavy, hneď pri futbalovom ihrisku, všetko pekne pokope.

jedného pekného dňa sa konala nejaká slávnosť ... skutočne si už nepamätám, čo to bolo, ale začalo to v sobotu ráno omšou, a na námestíčku slávou, hudbou, a kdečím, čo k tomu patrí ... na druhej strane cesty sa obyvateľ jedného bytu vyklonil z balkóna, a dáv al veľmi hlasne najavo, ako sa mu tieto dedinské zvyky nepáčia.

keď týmto nič nedocielil, vyložil na balkón čosi na prehrávanie hudby, a pustil na plné pecky nejaký rock.

neskončilo to veľmi zmierlivo. nakoniec to riešil aj miestny úrad, hoci samozrejme nič nezmohol. toľko k zoo ... keď sa prisťahujem na dedinu, kde prežívajú nejaké zvyky, asi s tým musím počítať, že tam tie zvyky budú žiť.

ja ?

ja som si zvykla. v prvom rade mám rada menšie mestá. aký mám vzťah k Záhorákom - trochu som si musela na nich zvykať. sú to tvrdí ľudia, a tí starší, takí, ktorí za tých dvadsať rokov už pomaly aj poodchádzali, ešte tvrdší, a niektorí hodne nezmieriteľní, neveľmi radi prijímali "naplaveniny" do svojho stredu.

nová doba im teda už vôbec nepriala, naplavenín je dnes pomaly viac než vlastných :)

tvrdší, než s ktorými som prišla do styku predtým, nehovorím o "zlých a dobrých", takí sú všade, ale pre mňa je v záhorákoch trochu taký vlys, niečo, čo o nich hovorí, že sú záhoráci ... :)

na záhoráčtinu si uši zvykli v pohode, ako som písala, s rozprávaním je to horšie, necítim sa na to, hovoriť záhorácky ... na to treba mať podľa mňa rodenú pusu :)

Ďekuju za odpovjec...

Já sem ňeco podobné zažiu v Borince. Tam sú také novopostavené štvrťe s vysokýma puotama, kamerama a nevimčim ešče. A tym obyvatelom z nich vadziuo ket huásiu obecní rozhlas, ket kohúci ráno kikiríkali a barco inší. Domácí na mja púsobili jak ňejakí chudební príbuzní... Podlá mja, neš sa čovjek sce ňegde priscehovat, má si trochu ziscit de ide, aby potom nebyu nemilo prekvapený. Jak u nás, ket jeden strýc priscehovaný od lazú ze Žiliny, sceu robit súťaž ve varení halušek, enem zapomjeu, že tady halušky nejsú národní jíduo a ňigdo sa do teho nehrnuú. Potom je taký čovjek rosčarovaný a vadzí mu šecko naokouo. Ale neuvjedomuje si, že ty ludé tady byli dávno pred nim, a nemože od nich scet, aby sa mu oni prispúsobovali. Može byt rád, že nedostau "pres hubu". Keby to byuo na takych Búroch, moc dúho by nečekau. Né nadarmo bývalý cs soc prezident Dr. Husák pred svojú smrcú povidau: Kde sa všetci tí východniari a im podobní hrabali, išli len po funkciách, kdežto my domáci sme tu svojimi chrbtami slovenskú tvár Bratislavy vysedeli. Aj on byu Záhorák, z Dúbrafky.

A šecka čest Tebje, k Tvojému tolerantnému pohledu na nás, baraj medzi nama žiješ. Lebo vim, že tady madzi Záhorákama je také plno falešnych a dejak ináč zuych ludzí... A odkát ináč pochádzáš?

z opačnej strany, úplne opačnej ... som šaľanka do niekoľkých generácií dozadu ... dvojjazyčná.

keď hovoríš o zlých a falošných ľuďoch, tu, miestnych, uhm. mala som tú česť cítiť na vlastnej koži. dodnes sa s tým vysporiadavam, bol to / je to viacmenej prototyp TEJ povahy. prešlo, bolo, ale mrazí dodnes. niečo ako koncentrované zlo. ale také veci sa dejú. :)

zvyčajne to bolo zaujímavé a poučné, skutočne na zvyknutie si ... aj s tou tvrdou náturou... : )

pracovala som na mieste, kde som denne prichádzala do styku s množstvom ľudí, a spomínam si na jedného starého elegantného pána, Mášťana na dôchodku, ktorý sa rád prechádzal pekne vyšnorený s rukami za chrbtom po mestečku, ktorý nás jedného dňa navštívil ... zhodou okolností sme tam boli tri, dve kolegyne síce Záhoráčky, ale ani jedna z nás zo Stupavy.

pán veľkomožný sa postavil vo dverách, popozeral nás, prehlásil, že : "vy ste tu všetky naplaveniny !" ... otočil sa a odkráčal ... my sme nemohli ... : ))) :)

najbližšie prišiel,úplne v pohode, vybavili sme mu čo potreboval, a všetko bolo v najlepšom poriadku :) takéto príhody ... nech mu pámboh dá pokojné odpočinutie, roky už je mŕtvy ...

Dobrý podvečer, neskaj, ket máme ty najvječší kresťanské svátky, Velikú noc, mja napaduo: jak sa ve všeobecnosci tyto svátky na jednotlivych místách menujú. U nás na Záhorí šlahačka. A čim šlaháme, temu sa ríká korbáč. Tak pjekné svátky...