Klimatické zmeny

pred 3 hodinami, smiley napísal:

Spravne. AK by kazdych 5 rokov na tom istom uzemi prisla 100 rocna voda alebo sucho, nebolo by to normalne. To sa sa v realite nedeje. Ak mas pocit, ze to to inac, musis ho vyargumentovt faktami: lokalitou a rokmi, kedy v nej doslo k 100 rocnym sucham alebo povodniam.

 

no a tým sa zaoberajú odborníci, ktorí majú dáta. A ti tvrdia, že dochádza k extrémom čoraz častejšie, závisí od lokalít. Nie ako ty, čo stále podsúvaš svoje klamstva, že sa nič nedeje.

pred 3 hodinami, smiley napísal:

Nie, on "iba" spochybnuje hodnovernost predpovedi (dokonca aj svojej vlastnej) na ktorych stoji a pada hypoteza o dominatnom antropogennom faktore -  rovnako ako ja.

A "iba" hovori, ze tvrdenia IPCC by sa nemali brat ako vedecke fakty - rovnako ako ja.

Ja som nestudoval vsetky jeho citaty. Je mozne, ze naozaj neprehlasil "som klimaskeptik". Ale to neznamena, ze nim nebol. Ostatne aj ty sam si na jeho nazory zareagoval rovnako zurivo, ako na nazory klimaskeptika...

Nejdem študovať, čo všetko povedal a nepovedal, nehlásil sa k žiadnej radiálnej skupine. Pustnuté video (z cca 2015), čo som tu dal, naopak v ňom nespochybňuje predpovede, nepopiera ľudsky faktor na klímu, ale naopak. Zareagoval som nie zúrivo, ale, že nevie ktorá bije, to je rozdiel. Človek čo veští armagedon do 20 rokov a následne hovorí o klíme, že si robí čo chce, to si inú reakciu ani nezaslúži.

A v krátkosti k povodniam na Slovensku:

Citát

Prietoky Dunaja kolíšu

„Priemerný ročný prietok Dunaja kolíše od 1400 m3/s až 3000 m3/s. Maximálny vrcholný prietok extrémnej povodne v Bratislave presahuje až 10 000 kubíkov. Za obdobie pozorovaní sa na Dunaji vyskytlo päť povodní s prietokom nad 10 000 kubíkov vody/sekundu – a to v rokoch 1897, 1899, 1954, 2002 a v roku 2013. Ak by sme žili v roku 1953 a mali by sme k dispozícii 50-ročné pozorovania prietokov Dunaja, mohli by sme tvrdiť, že maximálny prietok Dunaja nepresiahne 9000 m3/s. Z toho je jasné, že ani 50-ročné pozorovania prietokov nie sú postačujúce na zachytenie výšky extrémnej storočnej povodne. Pri odhade 1000-ročných povodní je preto nutné použiť aj historické opisy a zostaviť grafy, kedy sa takéto povodne asi vyskytli,“ opisuje P. Pekárová.

Podľa odhadu rakúskeho hydrológa Kressera 1957 v roku 1501 presiahol prietok Dunaja v Hainburgu a teda aj v Bratislave 13 000 kubíkov. „Túto povodeň považujeme najväčšiu za posledných 1000 rokov na hornom Dunaji. K tomuto záveru dospeli rakúski hydrológovia na základe povodňových značiek od Passau až po Viedeň. Značky tiež dokumentujú, že táto povodeň bola vyššia ako katastrofická povodeň z roku 2013,“ uvádza vedkyňa. Povodňová značka z roku 1501 v minulosti existovala aj na vstupnej Vydrickej bráne do starého centra Bratislavy od Viedne.

Povodne na slovenských riekach

Najväčšia známa povodeň s katastrofickými následkami zasiahla Slovensko v auguste 1813 na sviatok sv. Bartolomeja (24. 8.). Spôsobili ju regionálne dlhotrvajúce dažde, ktoré zasiahli aj územie dnešného južného Poľska, Moravy aj severné Maďarsko. „Povodňový rok 2010 zďaleka nedosiahol rozmery tejto povodne,“ konštatuje P. Pekárová. Mária Terézia už po povodni v roku 1775, prikázala na všetkých kostoloch v povodí Váhu vyznačovať výšku vody. Mnohé z týchto značiek sa však stratili alebo ich premiestnili. Jedna z takýchto značiek sa zachovala v Trenčíne. Na základe zachovaných značiek odborníci odhadli prietok vody v roku 1813 na 1000 kubíkov v meste Liptovský Mikuláš. (Pre porovnanie: najväčšia povodeň za obdobie pozorovaní (1921 – 2019) z roku 1958 nedosiahla ani len 600 kubíkov.) K povodni v roku 1813 sa viažu aj ďalšie zachované povodňové značky, napríklad na dolnom Váhu sa povodňová značka nachádzala na kaštieli v Brunovciach. Povodeň v roku 1813 zaznamenali aj na Hrone, o čom svedčí značka na hradbách v Banskej Bystrici. „Zachované povodňové značky sú veľmi rôznorodé, písané v bernolákovčine, latinčine, nemčine či maďarčine. Ich opisy sú uchované v obecných kronikách a matrikách na Slovensku aj Maďarsku,“ hovorí P. Pekárová, ktorá sa tejto oblasti intenzívne venuje.

zdroj:https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=9475

1000 ročná voda bola podľa prietoku 1501

100 ročná voda sa vyskytuje (podľa prietoku) častejšie ako raz za 50-100 rokov. Ak by sme brali 2002,2013

a napríklad záplavy v Iráne aktuálne:

robopol,    vynechajme smileyho obsedantnu poruchu.   K tej sa nema zmysel vyjadrovat,  je to ako debata s dezolatom.

Ale zaujalo ma nieco ine >

On 8/20/2022 at 10:35 AM, smiley said:

Meranie extremov je v prvom rade katastrofalne nespohlahlive. Oproti priemeru potrebujes podstatne viac udajov, aby si  mohol urcit trend na rovnakej hladine istoty. Nehovoriac o tom, ze vysledok mozes ovplyvnit tym, ako si extrem zadefinujes. "frekvencia obdobi sucha" je podozriva metrika, nezachyti ti totiz jedno velke sucho, ked ti vyschne rieka, ale vela mensich, ked sa v rieke prakticky nic nestane.

A tu je zrnko pravdy,  v skutocnosti extremy su dolezite,  to je v podstate to co nas trapi.   A ich meranie je jednoduche, to co je problem je ich matematicke spracovanie.  A co je este horsie,  pokial viem tak ziadne klimaticke modely nepracuju s fluktuaciami a nevedia predpovedat extremy.  Cele tvrdenie  o tom ze nas cakaju extremy je zalozene ciste na analogiach, vieme ze ked v termodynamickom systeme rastie energia, tak rastu aj fluktuacie.  Ale ake a kde, to pokial viem nie je dobre podlozene modelovanim.
BTW definicia extremu nie je taka dolezita,  tu si mozeme vymysliet lubovolne,   nie vzdy musi mat aj dobry zmysel ale kedze ich vieme aplikovat aj na historicke udaje tak nam to nieco povie,  nie je to teda nic "podozrive".

Áno, je to ťažšie filtrovať. Príkladom sú napr. povodne na Slovensku. Je celkom malá báza záznamov (napr. k 100 ročnej vode). tak matematicky je spoľahlivosť na nízkej úrovni.

Pokiaľ však zoberieme celý svet a dáta, ktoré majú výpovednú hodnotu štatisticky, tak sa dá niečo vypočítať. Počítačové modely klímy vedia aj simulovať, ktoré oblasti budú najviac zasiahnuté, veď práve o to ide. Budú a sú oblasti, kde sa klíma mení rýchlejšia a teda napr. suchá sú tu častejšie, či intenzívnejšie atď. To všetko sa dá vysledovať a to ja ľudia sledujú. Tu nepotrebujeme niekoho suplovať.

tu mam iste pochybnosti,   ale mozno nieco neviem.  Ale pokial viem, tak klimaticke modely su linearne a tak vedia predpovedat priemernu teplotu uzemia.  Ale to ze sa niekde otepli to neznamena automaticky ze nastanu castejsie sucha,  sucho viac suvisi s pocasim ako klimou.  A toto pokial viem modely neriesia,  pocasie  v europe ovplyvnuju zakladne ataraktory ako azorska, islandska, sibirska a iranska  tlakova vys.  A ich vzajomna poloha hovori ci sa k nam dostane  suchy alebo vlhky vzduch.  A toto pokial viem nie je modelovane v klime.

6 hours ago, robopol said:

Je celkom malá báza záznamov (napr. k 100 ročnej vode). tak matematicky je spoľahlivosť na nízkej úrovni.

Nie sme ale odkazani len na storocnu vodu,  mas napriklad denne maxima a mozes sledovat ich vyvoj po rokoch,  to ti povie ci sa amplituda meni v casovych trendoch.  Hydrologicke merania sa robia od zaciatku 20 storocia ( mozno nie na vsetkych riekach ale napriklad Dunaj je merany pravidelne uz od 18 storocia)

Emisia CO2 je len jeden z antropogennich faktorov. Klčovanie lesov a premena územia na agrárnu krajinu siaha 10 000 rokov do minulosti. Regulácia riek, meliorácie, vysušovanie mokradí, urbanizácia, intenzívne poľnohospodárstvo, je prejavom civilizácie. Miera zásahu do krajiny je úmerná požiadavkám rastúceho počtu obyvateľstva. 

Keď som sa narodil, žilo na planéte cca 3 miliardy ľudí. Dnes sa tento počet takmer strojnásobil na 7,7 miliárd. A to iba za dobu môjho života. Pochybovať o tom, či antropogénny faktor má vplyv na klímu, je ignorancia reality. https://voda235.webnode.cz/kolobeh-vody/

Ak by sa vyklčovali Brazílske pralesy, na tomto území by sa zmenila klíma a vodný cyklus. Na to netreba zložité matematické modely, to vieme. Preto je nekorektné porovnávať dopad nárastu teploty o 2 až 4 stupne C na zmenu klímy na planéte pred stovkami miliónov rokov a dopad takéhoto nárastu dnes. A tvrdiť, že takýto nárast teploty by nemal a ani nebude mať negatívny vplyv na civilizáciu, ale skôr naopak. 

pred 2 hodinami, tyso napísal:

Nie sme ale odkazani len na storocnu vodu,  mas napriklad denne maxima a mozes sledovat ich vyvoj po rokoch,  to ti povie ci sa amplituda meni v casovych trendoch.  Hydrologicke merania sa robia od zaciatku 20 storocia ( mozno nie na vsetkych riekach ale napriklad Dunaj je merany pravidelne uz od 18 storocia)

Vsak nie sme odkázaní, ale ak chceš merať zmenu v 100 ročnej vode, tak ti to nepomôže. Na základe denných dát môžeš merať trendy zásob vody a sucha..

pred 3 hodinami, tyso napísal:

tu mam iste pochybnosti,   ale mozno nieco neviem.  Ale pokial viem, tak klimaticke modely su linearne a tak vedia predpovedat priemernu teplotu uzemia.  Ale to ze sa niekde otepli to neznamena automaticky ze nastanu castejsie sucha,  sucho viac suvisi s pocasim ako klimou.  A toto pokial viem modely neriesia,  pocasie  v europe ovplyvnuju zakladne ataraktory ako azorska, islandska, sibirska a iranska  tlakova vys.  A ich vzajomna poloha hovori ci sa k nam dostane  suchy alebo vlhky vzduch.  A toto pokial viem nie je modelovane v klime.

Neznamená automaticky, že bude sucho, ale vieme, že zmenou klímy budú niektoré oblasti viac dotknute, čo sa dá merať predsa. Nie je fluktuácia napr. že sa topí v Arktíde ľad a teda vidíme trend a podobne.

Modely sa robia aj pre klímu detailnejšie, modeluje sa celá planéta myslím vo štvorcoch 100 x 100 km. Nechce sa mi hľadať tie odkazy na tie modely, nedávno bol spomínaný model, čo robia v Japonsku na superpočítačoch. Nájdi si, nemusíš myslieť v intenciách podľa mňa, však tie simulácie sú realita. Otázna je akurát výpovedná hodnota, to je vec ale odborníkov, to my neposúdime dôkladne,

A pritom Tono si zober, že práve  hnojivá odštartovali tento masívny rast populácie. Všetka technológia, pokrok umožnila ľudom sa nekontrolovane rozmnožovať. Mame výhodu a teraz aj čoraz väčšie problémy. Hawking vraj povedal, že pokiaľ sa nepresťahujem do 2100 tak je po civilizácii. Nie je to dobre, ale zase bez tej technológie a kolonizácie Mesiaca, asteroidov a osídľovaním Marsu sa naše vyhliadky ešte zhoršia. 

Dňa 22. 8. 2022 at 12:50, robopol napísal:

Zareagoval som nie zúrivo, ale, že nevie ktorá bije, to je rozdiel. Človek čo veští armagedon do 20 rokov a následne hovorí o klíme, že si robí čo chce, to si inú reakciu ani nezaslúži.

No to sa stava, ze niekto spravi predpoved a ta mu nevyjde. Pokial je charakter tak si to aj prizna.

robopol

Produkciu CO2, v dôsledku spaľovania fosílnych palív, vieme exaktne presne určiť. Rovnako poznáme fyzikálne zákony, na základe ktorých vieme vypočítať nárast teploty v dôsledku sklenníkoveho efektu, pri náraste koncentrácie CO2. Modely z fyzikálnych zákonov a koncentrácie CO2 predpovedajú nárast globálnej teploty o cca 1 stupeň C.  Klimatické modely o 2 až 5 stupňov C. Rozptyl je veľký, lebo faktorov je viac, ako len množstvo nami vyprodukovaných emisií CO2. 

Rozptyl predpovedí modelov je pre klimatoskeptikov argumentom, že ich netreba brať vážne. Emisie CO2 sú len jedným z antropogennich faktorov. Pre civilizáciu totiž nie je až tak podstatná priemerná globálna teplota na planéte, ale hlavne tá lokálna. Tá má totiž aj geopolitický dopad.

Faktor koncentrácie CO2 môže mať multiplikační dosah v syntéze ostatných antropogennich faktorov. V nelineárnych systémoch vplyv jedného faktoru, akým je CO2, je v klimatických modeloch ťažko presne odhadnúť. Ale to rovnako platí aj v odhade jeho rizika. Paleoklimatologia nám v tom veľmi nepomôže. 

pred 58 minútami, Tono napísal:

robopol

Produkciu CO2, v dôsledku spaľovania fosílnych palív, vieme exaktne presne určiť. Rovnako poznáme fyzikálne zákony, na základe ktorých vieme vypočítať nárast teploty v dôsledku sklenníkoveho efektu, pri náraste koncentrácie CO2. Modely z fyzikálnych zákonov a koncentrácie CO2 predpovedajú nárast globálnej teploty o cca 1 stupeň C.  Klimatické modely o 2 až 5 stupňov C. Rozptyl je veľký, lebo faktorov je viac, ako len množstvo nami vyprodukovaných emisií CO2. 

Rozptyl predpovedí modelov je pre klimatoskeptikov argumentom, že ich netreba brať vážne. Emisie CO2 sú len jedným z antropogennich faktorov. Pre civilizáciu totiž nie je až tak podstatná priemerná globálna teplota na planéte, ale hlavne tá lokálna. Tá má totiž aj geopolitický dopad.

Faktor koncentrácie CO2 môže mať multiplikační dosah v syntéze ostatných antropogennich faktorov. V nelineárnych systémoch vplyv jedného faktoru, akým je CO2, je v klimatických modeloch ťažko presne odhadnúť. Ale to rovnako platí aj v odhade jeho rizika. Paleoklimatologia nám v tom veľmi nepomôže. 

už dávnejšie som strašil, že spätné väzby efekt môžu výrazne zhoršiť, či urýchliť v kôre a v oceánoch sú zásoby skleníkových plynov, ktoré sa pri oteplení aktivujú a tým efekt umocnia. Nechcem strašiť ale ku redukcii civilizácie dôjde tak, či onak, neverím, že ľudstvo bude stíhať narastajúcim problémom. každý systém v prírode nemôže len akcelerovať bez značných poklesov, aj keď máme rozum a technológie, tak sa tomu nevyhneme. Otázka je len či to civilizácia ustojí, alebo sa úplne rozpadne. Dúfajme, že ustojí. keby sme mali náskok v umelej inteligencii a technológiách mohli by sme to zvrátiť, tento náskok ale nemáme.

Dňa 11. 8. 2022 at 14:29, Tono napísal:

Z analýzy letokruhov dubov v Európe vyplýva, že k takej sérii suchých rokov, počas vegetačného obdobia, nikdy nedošlo. V štúdii analyzovali obdobie posledných 2000 rokov. No od roku 2014 počet prípadov extrémneho sucha v Európe narastá v miere, aká nemá v celom sledovanom časovom intervale obdobu. Postihnutá je hlavne južná a stredná Európa.

Z inej analyzy zase vyplyva uplny opak: historicke sucha v strednej Europe boli vacsie nez tie sucasne, navyse sa vyskytovali v chladnejsich obdobiach.  Palmerov index intezity sucha  PDSI je najvrchnejsi fialovy graf, (cim mensie hodnoty, tym je vacsie sucho):

Obrázek 5 z práce Ionitová et al pro oblast střední Evropy (3°E-20°E, 45°N-56°N). Licence Creative Commons, CC BY-ND 2.0 (M. Ionitová et al) : https://www.nature.com/articles/s43247-021-00130-w

Detail na PDSI graf: https://www.nature.com/articles/s43247-021-00130-w/figures/2

OWDA rekonstrukcia indexu PDSI: https://www.science.org/doi/10.1126/sciadv.1500561

Kto sa nekamarati s anglictinou, moze si precitat aj komentar ceskeho meteorologa Michala Salka: Podle nejnovější práce nastávala největší sucha během malé doby ledové.

Dňa 11. 8. 2022 at 21:29, Tono napísal:

Štúdia, ktorú v pondelok zverejnil časopis Nature Geoscience, analyzovala 27-tisíc letokruhov zo 147 dubov. 

https://hnonline.sk/science/klima-a-fyzika/2317222-sucha-v-europe-su-najhorsie-od-cias-rimskej-rise-extremne-podmienky-budu-castejsie-ukazala-studia

Mimochodom, cela publikacia sa da pozriet tu: https://www.blogs.uni-mainz.de/fb09climatology/files/2021/03/Buentgen_2021_NatureGS.pdf

Ja to uz podrobnejsie komentovat nebudem, aj tak by sa vsetky argumenty utopili v tom, ze Smiley hejtuje Apostola Apokalypsy Alexandra Aca....

Čo nechceš komentovať? 

V odkaze https://www.blogs.uni-mainz.de/fb09climatology/files/2021/03/Buentgen_2021_NatureGS.pdf

Počas obdobia posledných 2000 rokov dochádza v Európe ku klčovaniu lesov a zmene územia na poľnohospodársky obrábanú krajinu. Mimochodom Bolsonarovým argumentom je, "prečo kritizujete Brazíliu za klčovanie pralesov, keď to isté ste v Európe urobili už pred 2000 rokmi". A tomu je ťažko logicky argumentovať.

Z grafu nás v Európe zaujíma hlavne obdobie industrializácie, urbanizácie a intenzifikácie poľnohospodárstva, teda obdobie rokov 1900 až 2022. Či tento graf reflektuje antropogenny vplyv na klímu je ťažko posúdiť. Iné východisko pre rastúcu populáciu, ako zmena charakteru krajiny, ale neexistuje. Rovnako v Európe pred 2000 rokmi, ako napríklad v Brazílii a celom svete teraz.

No jedno vieme z určitosťou potvrdiť už dnes. A tým je antropogenny vplyv na klímu na lokálnom území krajiny, alebo štátu. Zmeniť to je v kompetencii politikov, delegovaných vo voľbách. Ak budú všetci spochybňovať antropogenny vplyv na klímu ako ty, potom nemusíme robiť nič. Podľa teba sme iba "obetou" fluktuácií klímy a vzdorovať tomu znamená, investovať prostriedky do nezmyselných projektov, ktoré by sme mohli využiť efektívnejšie.

Mieru svetovej produkcie CO2 nie sme schopní ovplyvniť, ani na Európskej úrovni. Mohli by sme ovplyvniť aspoň dôsledky antropogenneho vplyvu na lokálnej úrovni. No spoločnosť, založená na individualizme a úspechu jedinca, nemá potenciál riešiť kolektívne záujmy.

Pre mňa je téma klimatických zmien, v dôsledku antropogenneho vplyvu, len akademickou diskusiou a realita to potvrdzuje. Všetky závery klimatických konferencií a sumitov končia na úrovni "papierových" deklarácií, z ktorých profituje biznis úzkej skupiny podnikateľov, čerpajúcich environmentálne dotácie. Koncentrácia CO2, aj napriek sumitov, pokračuje ďalej v exponenciálnom raste.   

Za posledné 3 mesiace som zo soláru na streche vyrobil cca 1 MWh elektrickej energie. Pri dnešných cenách elektrickej energie na burze, to predstavuje 636 eur. Samozrejme cena elektriny pre domácnosti je zastropovaná na 63 eur, čo je desatina ceny na burze. 

Mám na streche 14 panelov, reálne by som ich mohol na strechu inštalovať 3x viac. Jeden panel ma vyšiel na cca 130 eur, menič na 400 eur a konštrukcia cca 200 eur. To je spolu zhruba 2400 eur. V mesiacoch jun, júl, august, produkujú solárne panely maximum energie. No ak by som produkoval energiu iba tieto tri mesiace v roku, pri dnešných burzových cenách, investícia by sa mi vrátila za 4 roky. Reálne však solárne panely produkujú energiu počas 12 mesiacov. Zo skúseností v jaseni a zime (6 mesiacov) je ich produkcia asi 1/3 voči produkcii na jar a v lete (6 mesiacov). Tieto kalkulácie sú iba hrubý odhad. Spravil som si presné monitorovanie, ale to nie je teraz podstatné. Podstatný je potenciál tejto energie a hlavne to, že "bublina astronomických" cien elektrickej energie na burze bude motivovať domácnosti a firmy využívať tieto zdroje. Aspoň nejaká útecha v tomto energetickom marazme. 

Dnes som sa dočítal, že 3 blok Mochoviec sa môže konečne spustiť. No vyprodukovaná energie sa bude predávať za ceny na burze. Takže príslovie, "čo je doma sa počíta" neplatí.   

Dňa 24. 8. 2022 at 20:06, Tono napísal:

Čo nechceš komentovať? 

V odkaze https://www.blogs.uni-mainz.de/fb09climatology/files/2021/03/Buentgen_2021_NatureGS.pdf

Nechcel som komentovat, preco tato rekonstrukcia Palmerovho indexu intenzity sucha (PDSI) nesuhlasi s inymi rekonstrukciami, ani s realne zdokumentovanymi suchami z Daltonovho minima (cca 1770-1840).

Predmetom tejto studie je rekonstrukcie je historicka rekonstrukcia sucha. Nie je mi uplne jasne, ako s tym suvisi klcovanie krajiny, alebo antropogenny vplyv na klímu na lokálnom území krajiny.

Dňa 24. 8. 2022 at 20:06, Tono napísal:

Podľa teba sme iba "obetou" fluktuácií klímy a vzdorovať tomu znamená, investovať prostriedky do nezmyselných projektov, ktoré by sme mohli využiť efektívnejšie.

Nie podla mna. To tvrdi vedecka studia, ze sucasne sucha nie su vacsie ako tie historicke a to dokonca priamo v nadpise: Past megadroughts in central Europe were longer, more severe and less warm than modern droughts

Zateplovanie bytov ako adaptacia na globalne oteplovanie v nasich koncinach posobi dost kuriozne. Na druhej strane upravy na zadrziavania vody v krajine a proti povodniam maju zmysel vzdy, pretoze je len otazka casu, kedy pride 1000-rocne sucho, alebo 1000-rocna povoden.

pred 54 minútami, smiley napísal:

Predmetom tejto studie je rekonstrukcie je historicka rekonstrukcia sucha. Nie je mi uplne jasne, ako s tym suvisi klcovanie krajiny, alebo antropogenny vplyv na klímu na lokálnom území krajiny..

Z grafu je zrejmý trend sucha za 2000 rokov. Za posledných 100 rokov je sucho výraznejšie, ako to bolo zo suchom z Daltonovho minima (cca 1770-1840). To ale neznamená, že metodika je korektná.

Zmena charakteru krajiny má vplyv na malý obeh vody. Ten je závislý na charaktere krajiny. Ale tento faktor, na rozdiel od celosvetovej emisie CO2, sme schopní zmeniť.

Veď si to zober z fyzikálneho hľadiska. Nad agrárnou krajinou, (pri globálnom raste teploty) stúpa počas dňa teplota rýchlejšie, ako nad krajinou pokrytou lesmi. Vzduch dokáže akumulovať vodu vo forme pary, ktorej rosný bod závisí od teploty. Vlhký vzduch z Atlantiku, ktorý prúdi na kontinent, odovzdá vodu vo forme zrážok iba vtedy, keď táto voda skondenzuje. Lenže ak tento vzduch narazí na prehriate územie, tak jeho rosný bod stúpne a nedôjde ku kondenzácii a zrážkam. Suché a prehriate koninentálne územia budú ešte suchšie.

Presne to sa dnes deje v Brazílii, na vyklčovaných územiach pralesov. Onedlho to budú oblasti s nedostatkom zrážok, ohrozené obdobiami kritického sucha, nevyužiteľné pre poľnohospodársku produkciu. 

pred 15 hodinami, Tono napísal:

Vlhký vzduch z Atlantiku, ktorý prúdi na kontinent, odovzdá vodu vo forme zrážok iba vtedy, keď táto voda skondenzuje. Lenže ak tento vzduch narazí na prehriate územie, tak jeho rosný bod stúpne a nedôjde ku kondenzácii a zrážkam. Suché a prehriate koninentálne územia budú ešte suchšie.

Neviem, ci prave toto bude ten najdolezitejsi fyzikalny faktor: ked sa pozries na mapu, mas podstatne teplejsie uzemia, na ktorych ti kondenzuje voda jedna radost. A naopak, puste na ovela chladnejsich uzemiach, nez je to nase. Za dolezite sa povazuje ustalene prudenie z mora a pohoria, co mu stoja v ceste.

Co sa tyka nasho uzemia, tak ta vedecka studia tvrdi, ze sucha za poslednych 1000 rokov  boli u nas hlavne v chladnejsich obdobiach.  Podobne to vychadza v Europe pre Holocen. Rovnako pre glacialy a interglacialy.

Zvysovanie globalnej teploty neprinasa globalne zvysenie sucha, vtom sa dokonca zhodnu klimaticke modely s pozorovaniami.

Ludia si sice pocitovo spajaju horucavy zo suchom, ale ja by som skor priklonil k faktom, nez k pocitom a propagande.

Tieto suchá sú však dôsledkom zvyšovania teplôt a to vo vegetačnom období, kedy je to najbolestivejšie, ty porovnávaš jablka s hruškami. Nie je podstatné, kde bol dosiahnutý extrém sucha, dôležitý je trend, na planéte je podstatne viac ľudí ako v 1500.

pred 7 hodinami, smiley napísal:

Ludia si sice pocitovo spajaju horucavy zo suchom, ale ja by som skor priklonil k faktom, nez k pocitom a propagande.

Pri veľkom vodnom cykle dochádza k výmene vody medzi oceánmi a pevninou. Pri zvyšovaní teploty sa vyparí viac vody, takže objem vody vo veľkom cykle narastie. Podstatné je ale rozloženie týchto zrážok. To závisí aj na tryskovom prúdení.

V posledných rokoch sa toto prúdenie mení, hlavne počas leta. Opakujú sa stabilné a dlhotrvajúce rozloženia tlakových útvarov, ktoré spôsobujú na niektorých územiach sucho a inde prebytok vlahy. Príčina tohoto javu nie je jasná. 

podľa https://voda235.webnode.cz/kolobeh-vody/

"Dříve se častěji střídaly fronty a byl větší podíl dešťové vody, která pocházela z výparu z pevniny. Celosvětově totiž zhruba polovina vody, která prší, pochází z vody, která se vypařuje z pevniny - to je tzv. malý koloběh vody. Ta druhá polovina je ta, kterou přináší vítr z oceánů a z moří. I v této rovině probíhá proces cyklů - pulsů, které se mění."

Malý vodný cyklus, odparovanie a zrážky, ovplyvňuje charakter krajiny. Podiel týchto zrážok závisí od zásahu do krajiny, teda od ľudského faktora. Nárast globálnej teploty tento deficit len umocní. Nedá sa to samozrejme jednoznačne zobecniť. Minulý rok napríklad postihlo sucho viac Česko, tento rok Slovensko. Podstatná je intenzita sucha, jeho trvanie a trend frekvencie takýchto udalostí.  

tono,

Daltonovo minimum zmenilo prúdenie zrážok a tak teda menej pršalo a bolo celkovo chladnejšie. To je tiež extrém, ale ten bol dočasný, pretože išlo len o cyklus slnka a pokles výkonu.

Dnes máme problém podľa mňa hlavne v tom, že sa voda rýchlejšie odparuje a dostane sa preč, pokles zrážok je tiež možný, tu však máme trend, pretože emisie sa vypúšťajú ďalej a len tak ľahko nepoklesnú. žiaden extrém nie je dobrý. Ale bombulkove argumenty sú mimo, my tu nesúťažíme o najsuchší rok pre dve rozdielne veci (pokles aktivity slnka vs antropog. otepľovanie.)

pred 42 minútami, robopol napísal:

Dnes máme problém podľa mňa hlavne v tom, že sa voda rýchlejšie odparuje a dostane sa preč...

Keď už nedokážeme ovplyvniť svetovú produkciu CO2, mali by sme aspoň minimalizovať jej dopady v krajine. Sucho a extrémne horúčavy predstavujú najvážnejší problém, ale riešenia poznáme. 

Problém Tono je v tom, že to treba urobiť vo veľkej škále, tým, že si namontuješ solar to nevyriešiš, a riešenie existuje, okrem zázraku civilizovanej spoločnosti sú riešenia : vojny, pandémie, hladomor a tak..

pred 4 hodinami, robopol napísal:

 riešenie existuje, okrem zázraku civilizovanej spoločnosti sú riešenia : vojny, pandémie, hladomor a tak..

Krajinu už nemôžeme vrátiť do prirodzeného stavu. Kvôli urbanizácii už nemôžeme nechať rieky meandrovať, vytvoriť záplavové oblasti, mokrade. Intenzívne poľnohospodárstvo vyžaduje obrovské plochy monokultúr, ktoré majú vplyv na mikroklímu. Pôda hnojená umelými hnojivami a kontaminovaná pesticídmi je fakticky bez života a jej štruktúra už nie je schopná akumulovať vodu.

Aj keby sme aj  znova postavili zavlažovacie systémy, bez zdrojov vody, ako sme to zažili počas tohto leta, by nám boli zavlažovacie systémy aj tak na nič. Investori a developeri každý rok nenávratne zaberajú stovky hektárov, často tej najúrodnejšej pôdy. Každý si môže domyslieť, že takýto rozvoj nie je trvalo udržateľný. Ale oslavujeme a prezentujeme každú takúto udalosť, ako politický úspech pre rozvoj nových pracovných príležitostí.

Človek by čakal, že v civilizovanej spoločnosti, využívajúcej vedecko technický pokrok, kompetentní politici, vedci, občania, nemôžu priviesť spoločnosť do takého marazmu. No realita sa skôr podobá tomu, keď slepí vedie slepého.

Súčasná energetická kríza a astronomický rast cien surovín je toho názorným príkladom. Podobné vytriezvenie nám môže priniesť aj to, že sme sa spoliehali na globalizáciu.

Ale veď sme tu dávno mali svetových ekonomických expertov, prognostikov, bezpečnostných analytikov. Za čo boli v minulosti platení? Chaos, ktorý teraz nastal v dôsledku enormných cien plynu a ropy, poukazuje na ich totálnu nekompetentnosť. Nedalo sa to predvídať? Že jednostranná energetická závislosť od Ruska sa vypomstí? Samozrejme dalo, lenže biznis s lacným plynom a ropou im zakryl oči. Podobne sa dá predpokladať, že globalizácia môže spôsobiť prinajmenej rovnaké problémy. Závislosť na Čínskych produktoch by nás ochromila možno ešte "bolestivejšie". No pre biznis je opäť dôležitejší zisk. Analytici sa viac zaujímajú o to, aký bude stav na burze za 24 hodín, ako o to, čo bude za rok.

Ešte horšie to dopadne s následkami devastácie životného prostredia. No ale veď kto z týchto expertov by to mohol predvídať, že?