Klimatické zmeny

Pri gravitačných vlnách sa použila matematika, známa z "dávnej minulosti", vyžarovania elm. vĺn. Z hľadiska konečnej rýchlosti svetla sa musel riešiť problém retardovaného potenciálu. Riešením je aproximácia, pomocou Taylorovho radu. Vyšším členom radu je dipólový moment hybnosti, ďalším kvadrupólový atď...  Každý vyšší člen radu sa podieľa na vyžarovaní energie. Pri gravitačných vlnách, ktoré vznikajú obiehaním dvojice telies, hrá významnú rolu kvadrupólový moment. Pri elm. vlnách je to dipólový moment hybnosti. 

Aby sa mohla Maxwellova teória aplikovať na gravitačné vlny, musela sa Einsteinova teória linearizovať. No a potvrdilo sa, že táto linearizovaná Einsteinova teória gravitácie veľmi dobre korešponduje s experimentálnym meraním. Z Pointingovho vektora vieme vypočítať výkon vyžarovaných vĺn a tým aj pokles momentu hybnosti rotujúcej sústavy telies. Pokles momentu hybnosti spôsobí, že obiehajúce telesá sa budú k sebe približovať a to sa aj experimentálne nameralo. Za to bola udelená Nobelova cena. To bolo ešte v čase, keď gravitačné vlny neboli experimentálne potvrdené a bol to nepriamy dôkaz ich existencie.

Paradoxne, model vyžarovania elm. vĺn, na základe Taylorovho rozvoja, pre výpočet intenzity E a indukcie B retardovaného potenciálu, nie je relativistický, ale pritom dobre aproximuje aj realitu vyžarovania gravitačných vĺn. Dokonca je to tak hrubá aproximácia, ktorá predpokladá, že telesá obiehajú podľa Keplerových zákonov po kružnici, alebo elipse. Meranie to potvrdzuje, ale podľa Einsteinovej teórie by to tak nemalo byť, aspoň čo sa týka posunu uhla priamky apsíd. 

Čisto relativistický výpočet vyžarovania elm. vĺn, bez akýchkoľvek aproximácií, odvodil Lienard-Weichert. Môžeme ho samozrejme použiť aj pre gravitačné vlny, ale je to stále lineárny model, lebo Maxwellove rovnice sú lineárne.

Takže nesúhlasím s tebou, že

pred 1 hodinou, tyso pridal:

 Nieco je matematika,  numericka nestabilita je napriklad nieco co pri modelovani realne existuje a inak ako matematickymi postupom  sa neda riesit.  Napriklad pri modelovani vzniku gravitacnych vln to bolo dlho problemom. Ale nakoniec sa podarilo vyriesit ...

Nelineárne Einsteinove rovnice bez aproximácie zatiaľ nikto numericky nevyriešil. Lepšie povedané, takéto rovnice nikto ani nenapísal. Nevieme preto vypočítať situáciu, keď sa obiehajúce telesá "dotknú" horizomtom udalostí. Tam už linearizácia Einsteinových rovníc neobstojí. Bohužiaľ, práve tento moment už nemôžeme ani detegovať na meranej krivke vyžarovania gravitačných vĺn. Tam už z princípu nič nenameriame, ale vieme apom prečo. Pri niektorých meraniach sa nameralo "záhadné echo", aj po splynutí čiernych dier. Vysvetlenie tohto echa evokuje otázky, na ktoré nemáme zatiaľ odpoveď.

pred 11 hodinami, Tono pridal:

Mne pripadajú všetky tie akademické diskusie o klimatických zmenách úplne zbytočné. Ľudstvo na globálnej úrovni nie je ochotné tomu čeliť, tak aký to má zmysel? 

Tak niečo sa snažíme robiť proti tomu ako ľudstvo, avšak ak zmeny budú prirýchle tak to nestihneme. Hovorí sa, že reálna klimatická citlivosť môže byť aj >5. Čo by znamenalo v praxi, že sa oteplí dva krát viac. 

pán Pokorný svoju mantru stavia na šermovaní so slovom "emergetný jav". Na tom, že nevieme modelovať komplexný systém a je v ňom niečo "tajne schované", čo ešte len musíme objaviť. 

Ďalej sa často používajú slová ako body zlomu. No v skutočnosti motýlie krídla (slabý faktor) zvyčajne nenakopne dobu ľadovú, ani dobu medziľadovú. Systém klímy je celkom stabilný a odolný systém na malé kopance. Malé kopance predstavujú tie malé fluktuácie, ktoré sú preto fluktuácie, pretože sa systém vrátil do pôvodnej hodnoty. Takže je absurdný nezmysel, že ľubovoľné štuchnutie do systému ho dostane do nestability. Tieto Voodoo rozprávky nemajú nič spoločné s realitou. Milankovičov cyklus nie je malé štuchnutie, ale dlhotrvajúci faktor, čo je kľúčové to slovo - dlhotrvajúci.

Samozrejme aktivita slnka odkedy ju meriame nevykazuje žiadne podstatný výkyv, ktorý by mohol niečo také spôsobiť, merania však máme relatívne krátke na zistenie 100 ročných periód.

pred 10 hodinami, Tono pridal:

Nelineárne Einsteinove rovnice bez aproximácie zatiaľ nikto numericky nevyriešil.

hm, tomuto  zase nerozumiem,  prave gravitacne vlny a ich vznik su uspechom numerickych modelov
https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/095579979090002Q  

A co znamena aproximacia v numerickej matematike ? To mi tiez nie je jasne.      Napriklad klasickym uvodnym problemom je uz  Newtonova gravitacia.  Vyzera to lahko,   poznas silu, polohu a tak aky je problem.  Lenze ked sa pohne jeden bod, tak sa zmenia VSETKY sily a potom nie je jedno z ktoreho bodu zacneme pocitat. To vedie k tomu ze potrebujes najprv najst spravne rezy v n rozmernom priestore a urcit spravne poradie pri pocitani.  Toto nema analogiu pri exaktnom rieseni, numericke riesenia maju uplne nove problemy. 

pred 57 minútami, tyso pridal:

hm, tomuto  zase nerozumiem,  prave gravitacne vlny a ich vznik su uspechom numerickych modelov

Potvrdenie gravitačných vĺn je úspechom Einsteinovej teórie relativity a nie numerických modelov. Ale chápem, ako si to myslel. Numerické riešenie diferenciálnych rovníc je základom takmer všetkých modelov, lebo väčšinou nepoznáme analytické riešenie. Dokonca nepoznáme ani analytické riešenie jednoduchej diferenciálnej  rovnice klasickej Newtonovej fyziky, pre planetárny pohyb. Táto rovnica je tiež nelineárna a má singularitu v bode r = 0. 

Ak v OTR telesá pokladáme za hmotné body, numerické riešenie je podobné, ako riešenie podľa klasickej fyziky. Obe sústavy rovníc sú nelineárne a obsahujú singularitu. Rozdiel je len v tom, že rovnice podľa OTR sú o niečo zložitejšie. Nie je ale problém takéto rovnice numericky riešiť až do bodu, blížiaceho sa horizontu. Odvodil som s určitou aproximáciou aj analytické riešenie. Výsledok si môžeš pozrieť na:

https://www.astrofyzika.sk/

Zadaj si napríklad počet otáčok n = 200 a výsledok máš okamžite.

Presné numerické riešenie si môžeš pozrieť:

https://www.astrofyzika.sk/GeodeticCalculator/

Je zjavné, že numerické riešenie je časovo náročnejšie, ale ak si spustíš stránku, celé riešenie prebieha v prehliadači na tvojom PC. Takže nič mimoriadne, skúšal som to aj v mobile a funguje to.

V čom je teda problém pri riešení Einsteinových rovníc? Ak sú už telesá blízko, nemôžeme ich pokladať za hmotné body! A to je práve prípad silných polí, ktoré nás najviac zaujímajú. Numerické modelovanie gravitačných vĺn je stále založené na tom, že telesá pokladáme za hmotné body. V záverečnom štádiu splynutia je to ale neakceptovateľný predpoklad. To nie je problém numerického riešenia. Problém je v tom, že takéto rovnice nevieme zostaviť. A keby sme sa o to pokúsili, nemali by sme ich ako experimentálne verifikovať. Vtedy už gravitačné vlny nezmeriame.

asi sa nerozumieme,
Z OTR vyplyva moznost gravitacnych vln,  to je OK.   Ale ked sa zacali stavat detektory, tak nebolo jasne ako po zachyteni budeme vediet co bola pricina.   A preto sa od 60 rokov snazili fyzici modelovat napriklad zrazky ciernych dier, neutronovych hviezd a podobne, aby vedeli ako by mal signal vyzerat. Lenze sa to nedarilo,  vsetky modely boli nestabilne,  ( co znamena ze bud koncili chybou alebo pri opakovani pri jemne inych podmienkach davali uplne ine vysledky).  A az v 90 rokoch sa podarilo postavit numericke modely, ktore taketo problemy nemali.   A kedze vlny sa zachytili az v 2016, tak modelovanie predbehlo pozorovania.  Co som pouzil ako protipriklad tvojej teze.

Tono, ty všade kde prídeš vnesieš do ľubovoľnej témy gravitačné vlny  a VTR:) Však máme na to iné vlákna. ja nerozumiem, čo má byť napr. pojem presné numerické riešenie. Pokiaľ viem numerické metódy sú približné metódy a pokiaľ nemáš analytické riešenie problému, tak jedine, čo sa dá urobiť je dosadiť a zistiť či je úplne rovnosť alebo nie.

Ale keď už sme v téme klímy, tak je skôr zaujímavé riešiť nakoľko vieme predpovedať systémy s prvkami chaosu, kde rozhodujú počiatočné podmienky a čo vieme o takýchto systémoch s podivným atraktorom povedať všeobecne, či na úrovni nejakého správania. Práve pri predpovedaní počasia aj klímy sa diskretizuje priestor na konečné objemy a tak sa to aj numericky potom simuluje. Tvoj problém dvoch telies takýmto výpočtom nezodpovedá.

pred 10 minútami, robopol pridal:

pojem presné numerické riešenie

ak riesime matematicky problem, tak chceme aby numericke riesenie konvergovalo k tomu "presnemu".  A to dost rychlo.  A pre kazdy model potrebujeme zhruba toto vediet,  ze teda vysledok konverguje k realite. 
Ale ked sa bavime o klime, tak uroven matematiky  je len zaklad,  dalej mame diskretizacne chyby ( ked spojity svet delime na konecny pocet cohosi, dalej mame to ze si vyberame procesy, ktore tam zahrnieme a ktore ignorujeme.   To ale neznamena ze model je zly, najbeznejsie je len to ze je nepresny ale chybu vieme odhadnut.  A tak ked niekto hovori ze modelovanie klimy je zla veda, tak to vacsinou znamena ze nic o tom nevie.  Vid biolog Pokorny.  Konkretny model samozrejme moze byt zly,  chyba sa da spravit na vsetkych urovniach, ale to treba model poznat, chapat co robi a pripadne najst chyby. 

Vo fyzike by mal byť matematický model postavený na fyzikálnych zákonoch. Ale nie je to pravidlo. V minulosti sa využívali analógové počítače, kde sa relatívne veľmi rýchlo dali riešiť zložité nelineárne diferenciálne rovnice aj stabilita riešenia. Keď výsledok zodpovedal nameraným údajom, tak diferenciálne rovnice a počiatočné podmienky boli nájdené. Žiadna teória a odvodenia. Fungovalo to a využívalo sa to dokonca aj v armáde.

Napríklad na numerické modelovanie prúdenia plynu v potrubiach sa využívajú analógie z elektrotechniky, konkrétne rovnice vedenia s rozloženými parametrami. Plyn samozrejme nie je elektrina, ale dajú sa nájsť analógie s kapacitou, odporom a indukčnosťou. Napríklad indukčnosť reprezentuje zotrvačnú hmotu plynu, atď... To samozrejme nie je fyzikálny model. Na prekvapenie, takýto model funguje celkom dobre. Aký to má zmysel? Pri rozsiahlych tranzitných sieťach potrebuje mať operátor okamžitú odpoveď na zmenu vstupných parametrov. Presný numerický model by mu dal výsledok za 24 hodín, čo pre neho nie je zaujímavé. A čo je paradoxné, výsledok často nie omnoho lepší. Totiž v každom modely sú empiricky, alebo odhadom nastavené hodnoty. Drsnosť potrubia sa mení na čase, rovnako profil teploty okolitého prostredia, pôdy, Reynoldsovo číslo, zloženie plynu... To predstavuje určitú volatilitu, ktorá môže významne zmeniť výsledok. Hlavne v zložitých nelineárnych systémoch. 

pred 1 hodinou, tyso pridal:

ak riesime matematicky problem, tak chceme aby numericke riesenie konvergovalo k tomu "presnemu".  A to dost rychlo.  A pre kazdy model potrebujeme zhruba toto vediet,  ze teda vysledok konverguje k realite. 
Ale ked sa bavime o klime, tak uroven matematiky  je len zaklad,  dalej mame diskretizacne chyby ( ked spojity svet delime na konecny pocet cohosi, dalej mame to ze si vyberame procesy, ktore tam zahrnieme a ktore ignorujeme.   To ale neznamena ze model je zly, najbeznejsie je len to ze je nepresny ale chybu vieme odhadnut.  A tak ked niekto hovori ze modelovanie klimy je zla veda, tak to vacsinou znamena ze nic o tom nevie.  Vid biolog Pokorny.  Konkretny model samozrejme moze byt zly,  chyba sa da spravit na vsetkych urovniach, ale to treba model poznat, chapat co robi a pripadne najst chyby. 

To iste, to sú také výkriky bambulka o tom, že je niečo zle. To ja neberiem do úvahy. Modely sa postupne vylepšujú a validujú a to je dôležité, že nám dávajú nejaké predpovede.

Napr. tu je také popularizačné video o modelovaní klímy:

pred 49 minútami, Tono pridal:

Vo fyzike by mal byť matematický model postavený na fyzikálnych zákonoch.

To iste, lenze ako sam pises  tak ich je prilis vela.   Nemozes napriklad modelovat plyn z prvych principov, kedze by si mal pocet rovnic prilis velky.  Tak pouzijes zakony, ktore uz popisuju system.  A aj tam mas plno dalsich vplyvov ( napriklad do klimy nezahrnas produkciu tepla od ludi,  pretoze odhadujeme ze to je to malo) a plno dalsich ktore uz mozu mat vplyv ( napriklad ako sa meni albedo pocas roka) ale zahrnies to ako parameter.   Ale chcem povedat ze vies overit aka je citlivost modelu na takyto parameter.  Ak jeho drobna zmena zasadne meni vystup, tak vies ze to takto lahko nepojde.   

pred 3 hodinami, Tono pridal:

Plyn samozrejme nie je elektrina, ale dajú sa nájsť analógie s kapacitou, odporom a indukčnosťou. Napríklad indukčnosť reprezentuje zotrvačnú hmotu plynu, atď...

pretoze su popisane rovnakymi diferencialnymi rovnicami. To nie je zahada,  analogove pocitace riesia diferencialne rovnice.

On 2/4/2024 at 9:21 PM, Tono said:

Mňa zaujala Fourierova harmonická analýza proxy dát z holocénu. Ja som v tom grafe žiadnu periodickú závislosť nenašiel. Dokonca ani, keď sa maximá harmonických sčítajú, alebo odčítajú, v závislosti od ich fázy.

Ten graf vyzera cudne, ale ako konkretne si hladal "periodicku zavislost" ? Spravne sa ma robit tak, ze zoberies data z grafu, hodis na ne Fourierovu analyzu a pozries sa ake frekvencie s akymi periodami ti vysli. A teda ci suhlasi, alebo nesuhlasi.

On 2/4/2024 at 9:21 PM, Tono said:

Podľa neho, nárastom globálnej teploty bude vyšší výpar z oceánov a mali by sme mať viac zrážok. Chyba jeho úvahy je v tom, že ak by aj bolo viac zrážok neznamená  to, že nebude sucho.

Prednasku mal pred piatimi rokmi (2019), kedy vrcholila hysteria Ceska vysychajuceho klimatickou zmenou (staci si dat do Google "cesko sucho"). Ta skoncila az v dalsom roku 2020 , kedy konci aj vacsina zaznamov o zrazkach v Cesku. Chybu v predpovedi spravili alarmisti, jemu to zatial celkom vychadza (uvidime dalsie roky):

pred 32 minútami, smiley pridal:

Prednasku mal pred piatimi rokmi (2019), kedy vrcholila hysteria Ceska vysychajuceho klimatickou zmenou (staci si dat do Google "cesko sucho"). Ta skoncila az v dalsom roku 2020 , kedy konci aj vacsina zaznamov o zrazkach v Cesku. Chybu v predpovedi spravili alarmisti, jemu to zatial celkom vychadza (uvidime dalsie roky):

 

Ja ale nehovorím o úhrne zrážok, ale o suchu. A to nie je to isté. https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2383869 

Podstatné pre nás a hlavne poľnohospodárov je kontinuita celoplošných zrážok vo vegetačnom období. Lokálne búrky s extrémnym úhrnom môžu bilanciu zrážok zlepšiť, ale ich výsledok pre poľnohospodárov je skôr negatívny.

On 2/4/2024 at 10:56 PM, tyso said:

To nie je nazor,   ak sa zvysila slnecna aktivita tak na zem dopada viac energie a potom je dovod oteplovania jasny.   To je otazka faktov,  toto je dnes jednoduche meranie a realne to spochybnuje len niekto ako ty.

Pises nezmysly. Ak bude na zem dopadat viacej energie, stale z toho nebude jasny dovod oteplovania, musi to presne kvantitativne sediet. Nehovoriac o tom, ze slnecna aktivita znamena aj slnecny vietor a jeho vplyv na tvorbu mrakov, o ktorej prakticky nic nevieme.

Ale stale som teda nedozvedel, ze co konkretne je na tom grafe zle, okrem toho, ze to nesuhlasi s tvojim vierovyznanim.

19 minutes ago, Tono said:

a ale nehovorím o úhrne zrážok, ale o suchu. A to nie je to isté. https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2383869

Ano sucho a zrazky nie su to iste. Ale hlavne musis hovorit o horizonte rokov, nie dni, citujem:

Quote

Na většině území napršelo většinou jen do deseti milimetrů. Půdní sucho se bude v dalších deseti dnech rozšiřovat, i když díky očekávaným přeháňkám z bouřek se čeká velká prostorová proměnlivost. I tak platí, že až na 80 procentech území republiky se bude v dalších deseti dnech vyskytovat sucho,"

Zaznamy o suchu koncia v Cesku v roku 2020, kedy sucho skoncilo - prestalo to uz byt zaujimave. O suchu po roku 2020 sa mi nepodatilo najst nic relevatneho, a aj tie zrazky som musel manulane vyzobavat postupne zo stranok CHMI rok po roku.

On 2/4/2024 at 10:56 PM, tyso said:

A kedze to spomenul aj Pokorny, tak v zasade vieme ze je mimo vedy. 

Dunning–Kruger kruto odsudil dalsieho profesionalneho akademika, ze je mimo vedy - fachidiot. Myslienkovy svet fanatika je mimoriadne jednoduchy: kto sa opovazil mat odlisny nazor, ten sa musi mylit.

Pan Pokorny sa moze samozrejme mylit (co si ostatne aj sam priznava), ale ma aspon svoj vlastny nazor. Ty si moznost omylu nepripustas a len nekriticky papagajujes propagandu, ktora ti preplachla mozog. "Tvoje" nazory su ako cez kopirak zo standartnych stranok propagandy.

Pre bilanciu sucha nie sú dôležité len faktory, akým je úhrn zrážok, ale aj o koľko viac vody sa pri zvýšenej teplote vyparí. O koľko má stúpnuť úhrn zrážok, aby kompenzoval nárast teploty v danom období? A tiež ide o to, či sú zrážky lokálne, vo forme búrok, alebo celoplošné. V tomto zmysle je ťažko polemizovať, či je sucho spôsobené globálnym otepľovaním. Zvýšením teploty by mala dynamika počasia narastať. Ale v posledných rokoch zažívame presný opak. V lete sa častejšie vyskytujú dlhé statické obdobia, často z extrémnou teplotou a bez celoplošných zrážok.  

On 2/5/2024 at 1:01 PM, tyso said:

A tak ked niekto hovori ze modelovanie klimy je zla veda, tak to vacsinou znamena ze nic o tom nevie.  Vid biolog Pokorny.  Konkretny model samozrejme moze byt zly,  chyba sa da spravit na vsetkych urovniach, ale to treba model poznat, chapat co robi a pripadne najst chyby. 

Pripadne staci vediet, ze chyby modelov v zakladnom parametri klimatickej citlivosti dosahuju az stovky percent, co silne naznacuje, ze sa pri modelovani spravili arbitrarne rozhodnutia v neunosnej miere.

"Vyroba" spravneho vysledku z priemeru nespravnych vysledkov je zla veda.

Keď som hľadal koreláciu sucha z výnosmi poľnohospodárskych plodín za posledné roky, tak z toho mi vychádza, že žiadne sucho sa fakticky nekonalo. To by naznačovalo, že je to len môj subjektívny názor. Zaujímavejšie by bolo sledovať, akú bilanciu majú poisťovne a aké sú štátne kompenzácie poľnohospodárov, za posledné roky, kvôli počasiu.

Konkretne sucho v Cesku v rokoch 2016-2020 bolo v dosledku mimoriadne silneho poklesu uhrnnych zrazok. Samozrejme vseobecne priciny sucha mozu byt odlisne, obzvlast pre dlhodobejsie zmeny.

Neviem nakolko su vynosy relevatny parameter, tam je dost o hnojeni a asi to mozu vediet kompenzovat aj zavlazovanim.

pred 14 hodinami, smiley pridal:

Pises nezmysly. Ak bude na zem dopadat viacej energie, stale z toho nebude jasny dovod oteplovania, musi to presne kvantitativne sediet.

Toto je ta posadnutost "exaktnostou",  ak by rastol slnecny prikon, tak vieme ze sa zem dostane do novej rovnovahy a vieme co to sposobuje.  Ako bude vyzerat, to je to modelovanie a spravne urcit "zosilnenie" je zlozite. To neznamena ze vysledok je "nevedecky".   Tono ti ukazal ze aj jednoducha fyzika ukaze ze rast CO2 sposobuje oteplenie a vie vysvetlit vyznamnu cast. Ziadne stovky percent ale desiatky percent su v hre.
Tak opakujem
1. Otepluje sa,    to je dnes fakt, ak najdes "skeptika" co to popiera tak debata nema zmysel>
2. CO2 rastie  - opat  fakt,  rovnako ako fakt ze prispevok od cloveka je vyznamny.  Najdu sa :skeptici: co to popieraju, ale rovnako poto nema zmysel debata. 
3.  Snaha najst iny spustac zmeny je neuspesna.    Ak ju nemate, tak ostava jediny podozrivy,  ak nesuhlasite tak hladajte.  Ak nemate, tak vas nikto nebude brat vazne.

On 2/5/2024 at 8:36 AM, robopol said:

Hovorí sa, že reálna klimatická citlivosť môže byť aj >5.

Ano, jedna babka povedala. Kludne aj 16 'C - napisat sa da hocico. Alarmisti by sa mohli konecne dohodnut aspon medzi sebou, aku hodnotu vlastne ma ta klimaticka citlivost, ked uz vraj maju ten uzasny konsenzus.

On 2/4/2024 at 10:35 PM, tyso said:

a nenapadlo ta ze tam o tom nieco viem :) Asi nie.

Samozrejme ze nepochybujem o tom, ze si namyslas o tom, ze tomu dobre rozumies - ostatne ako aj uplne vsetkemu ostatnemu.

Z toho, co si napisal, je vsak je evidentne, ze mas pomylenu zidealizovanu  predstavu o tom, ako sa modelovanie fyzikalnych javou robi a co nam moze poskytnut.

Kecami tu rozumies uplne vsetkemu, ale myslim, ze sme od teba tu este nevideli ani jednoduchsi vypocet, ktorym by si to preukazal.

On 2/5/2024 at 10:26 AM, tyso said:

hm, tomuto  zase nerozumiem,  prave gravitacne vlny a ich vznik su uspechom numerickych modelov
https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/095579979090002Q  

A co znamena aproximacia v numerickej matematike ? To mi tiez nie je jasne.      Napriklad klasickym uvodnym problemom je uz  Newtonova gravitacia.  Vyzera to lahko,   poznas silu, polohu a tak aky je problem.  Lenze ked sa pohne jeden bod, tak sa zmenia VSETKY sily a potom nie je jedno z ktoreho bodu zacneme pocitat. To vedie k tomu ze potrebujes najprv najst spravne rezy v n rozmernom priestore a urcit spravne poradie pri pocitani.  Toto nema analogiu pri exaktnom rieseni, numericke riesenia maju uplne nove problemy. 

Spocitas sily posobacie vo vsetkych bodoch, podla toho im zmenis zrychlenie a rychlost. A potom vsetkymi naraz pohnes. A potom zase pocitas sily v novych polohach a zase upravis podla nich zrychlenie a rychlost. Je uplne jedno, z ktoreho bodu to zacnes pocitat.

Mozno si nieke pocule o nejakom konkretnejsom  priklade, ktoremu si dobre neporozumel. Ale ako vseobecny uvodny problem Newtonovej gravitacie je to nezmysel.

pred 2 hodinami, smiley pridal:

Spocitas sily posobacie vo vsetkych bodoch, podla toho im zmenis zrychlenie a rychlost. A potom vsetkymi naraz pohnes. A potom zase pocitas sily v novych polohach a zase upravis podla nich zrychlenie a rychlost. Je uplne jedno, z ktoreho bodu to zacnes pocitat.

V sústave N telies máš pre každé teleso 3 nelineárne diferenciálne rovnice 2 stupňa. Takže pre sústavu N telies máš sústavu 3xN rovníc, ktoré nie je problém numericky riešiť, ak poznáš počiatočné podmienky, polohu a rýchlosť každého telesa v čase t0. No a práve definovať tieto počiatočné podmienky, pre N telies, nie je jednoduché. A ako vieme, aj malá zmena počiatočných podmienok dá v dlhodobom budúcom vývoji podstatne odlišné výsledky. 

Ale ak popisujeme systém, ktorý je v danom čase relatívne stabilný, dokážeme počiatočné podmienky celkom presne definovať. Napríklad pohyb telies v Slnečnej sústave. Podobne je to aj v klimatickom modely. Aj ten je v danom čase v relatívnej rovnováhe.

On 2/10/2024 at 12:20 PM, Tono said:

... ak poznáš počiatočné podmienky, polohu a rýchlosť každého telesa v čase t0. No a práve definovať tieto počiatočné podmienky, pre N telies, nie je jednoduché. A ako vieme, aj malá zmena počiatočných podmienok dá v dlhodobom budúcom vývoji podstatne odlišné výsledky. 

Ale ak popisujeme systém, ktorý je v danom čase relatívne stabilný, dokážeme počiatočné podmienky celkom presne definovať.

Pri modelovani realneho systemu pociatocne podmienky nedefinujeme, ale meriame. Meranie je nezavisle od stability systemu, akurat nestabilnejsi system vyzaduje presnejsie meranie pri rovnakej presnosti predpovedi.

On 2/10/2024 at 12:20 PM, Tono said:

Napríklad pohyb telies v Slnečnej sústave. Podobne je to aj v klimatickom modely. Aj ten je v danom čase v relatívnej rovnováhe.

Presnost predpovedi poloh planet v slnecnej sustave je niekde uplne inde ako presnost predpovedi klimatickych modelov, nepouzival by som tam slovicko "podobne", aj ked urcita kvalitativnu podobnost tam je.

On 2/7/2024 at 1:53 PM, tyso said:

Tono ti ukazal ze aj jednoducha fyzika ukaze ze rast CO2 sposobuje oteplenie a vie vysvetlit vyznamnu cast. Ziadne stovky percent ale desiatky percent su v hre.

Nie, Tono si uz zobral hotovy vysledok vo forme radiative forcing, ktory neodvadzal, a tento prepocital prepocital na teplotu. Pisal, ze z "jednoduchej" fyziky CO2 vychadza len polovicne oteplenie oproti skutocne pozorovanemu (cize 100%). Potialto mimochodom siaha potvrdena fyziklana teoria.

Alrimisticka spekulacia predpoklada,  ze toto priame posobenie vstupujuce do komplikovaneho chaotickeho klimatickeho systemu prieviazaneho s dalsimi systemami ako napriklad biosfera sa bude niekolkonasobne zosilnovat cez pozitivne spatne vazby - co uz nie je ani jednoducha a kdovie ci vobec este fyzika.

Neviem skadial beries nezmyly o desiatkach percent, ked samotne IPCC vo svojej sprave uvadza, ze vplyv CO2 na teplotu merany cez parameter klimatickej citlivosti (Climate sensitivity) moze byt lubovolna hodnota od +2 °C do +5 °C pri zdvojnasobeni CO2, teda rozdiel v stovkach percent.

V IPCC sprave AR5 to dokonca bolo od +1 °C do +6 °C, teda  600%-na chyba.

Quote

The report also stated that ECS is extremely unlikely to be less than 1 °C (1.8 °F) (high confidence), and it is very unlikely to be greater than 6 °C (11 °F) (medium confidence). Those values were estimated by combining the available data with expert judgement.[58]

https://en.wikipedia.org/wiki/Climate_sensitivity#Intergovernmental_Panel_on_Climate_Change

V správe sa tiež uvádza, že je extrémne nepravdepodobné, že ECS bude nižšia ako 1 °C (1,8 °F) (vysoká spoľahlivosť) a je veľmi nepravdepodobné, že bude vyššia ako 6 °C. (11 °F) (stredná spoľahlivosť). Tieto hodnoty boli odhadnuté spojením dostupných údajov s odborným posudkom.[58]