Klimatické zmeny

pred 3 hodinami, tyso pridal:

, keby zem bola doska, tak by ziadna rychlost druzici nepomohla, vzdy by padla na nu.

Ano, ale neviem, ako chceš cez dosku uzavrieť kruh. Môže obiehať aj okolo kocky. Bude dopadať na plochu kocky (dosku) až kým sa nedostane cez hranu.

buky,  opatovne mam pocit ze sa umyselne tvaris ako idiot.    bavime sa  newtonovom dele co je nazorna pomocka,  ak delo striela  rychlejsie, tak naboj dopadne dalej, az zrazu obehne zem.  To je vsetko,    asi chapes ze na kamen co hadzes do dialky neposobi ina sila ako gravitacia,  neposobi ani naboj co uz je vystreleny a tak nezacne zazracne posobit ani ked obieha zem.
Bud to vidis, chapes alebo nie.   

pred 17 minútami, tyso pridal:

 ak delo striela  rychlejsie, tak naboj dopadne dalej,  

Prečo padá čoraz ďalej, aký má na to dôvod.

boha jeho,  pretoze to snad vidis aj ako laik,  cim vyssia rychlost, tym dalej dostreli.  Az za horizont.   
https://www.slesk.eu/65648-ako-vypocitat-vzdialenost-k-horizontu
https://www.geogebra.org/m/Tb5rge9p

tyso

Buky je troll, len skúša trpezlivosť. 

Čím väčšia rýchlosť, tým väčšia hybnosť. Pokiaľ nemá guľa dostatočnú rýchlosť, prevláda gravitácia nad hybnosťou, ktorá pôsobí opačným smerom ako gravitácia. Aby nepadla na zemský povrch, musí mať takú  rýchlosť, aby dostatočne pôsobila proti gravitačnej sile svojou zotrvačnou hmotnosťou.

Čo nie je jasné?

pred 6 hodinami, buky pridal:

Na bicykli stačí, keď sa nakloníš aby si zatočil, nepotrebuješ vytočiť koleso atď.

To si dal dobrý príklad. Keď ideš na bicykli priamo, gravitačná sila fg pôsobí kolmo na podložku. Keď sa nakloníš, gravitačná sila sa rozdelí sa na 2 zložky. Jedna zložka bude smerovať k podložke fp a druhá, na ňu kolmá fr, bude smerovať do stredu otáčania S. To je dostredivá sila, ktorá bude meniť smer tvojho pohybu.  

Sila fp sa na podložke rozdelí na 2 zložky. Zložku kolmú k podložke a zložku rovnobežnú s podložkou. Kolmá zložka na podložku sa ruší reakciou podložky a vodorovná sa kompenzuje silou trenia. Viac síl tam nemáš!!!

Teraz budeš oponovať, že dostredivá sila fr nie je ničím kompenzovaná, takže by si sa mal, vplyvom tejto sily, pohybovať do stredu S. To sa ale nedeje a logicky "musí" podľa teda existovať "odstredivá" sila, rovnako veľká ako fr, ale opačne orientovaná. Tu sa ale dostávame do sporu s 1.NZ. Ak na teleso pôsobia vonkajšie sily, ktorých výslednica je nulová, teleso nemení pohybový stav, teda ani smer pohybu. Pohyb telesa by bol rovnomerný a priamočiary. Takže 1. NZ je nesprávny?

Ty ale sám tvrdíš, "keď sa nakloníš aby si zatočil, nepotrebuješ vytočiť koleso". Vysvetlenie je vo vete:

"Ak na teleso pôsobia vonkajšie sily..." Odstredivá sila nie je vonkajšia sila!!!

Aká sila teda pôsobí proti vonkajšej sile fr? 2. NZ už implicitne predpokladá, že teleso sa "bráni" meniť svoj zotrvačný stav. Inak by sme nemohli pôsobiť na voľné teleso vonkajšou silou, keby toto teleso nemalo zotrvačnú hmotnosť.

                                                            m = f/a

Laicky povedané, ak sa na bicykli nakloníš, bude na teba pôsobiť zložka dostredivej gravitačnej sily fr.  Ty sa však pohybuješ rýchlosťou v a máš zotrvačnú hmotnosť. "Neochota" telesa meniť svoj zotrvačný stav, je silou, ktorú nemôžeme pripočítavať k vonkajšej sile. Je už implicitne daná v 2. NZ. Ak chceme vypočítať trajektóriu telesa, na ktorú pôsobí vonkajšia sila f, stačí nám rovnica

                                                          a = f/m

a žiadna odstredivá, vnútorná, ani iná sila v tejto pohybovej rovnici nemá čo hľadať.

Treba zavariť vidlicu na bicykli a vyskúšať.

pred 2 minútami, buky pridal:

Treba zavariť vidlicu na bicykli a vyskúšať.

Netreba, stačí bicykel s jedným kolesom a šikovného akrobata.

pred 31 minútami, buky pridal:

Pokiaľ nemá guľa dostatočnú rýchlosť, prevláda gravitácia nad hybnosťou

buky, keby si nebol lenivy, tak by si pozrel animacie v linkoch a dozvedel by si sa:
je uplne jedno aku mas rychlost, ci hybnost,   cas za ktory padnes na zem je rovnaky.    Vieme teda ze hybnost urcite proti gravitacii nijako neposobi. Nebud hnida,  nechapes text ale obrazky by si mohol.
A to co sa deje, ze ti uhne zem,  preto na kopci dostrelis dalej.   

Práve teraz, Tono pridal:

Netreba, stačí bicykel s jedným kolesom

Čo obyčajný nevonia, lebo ak sa nakloníš tak padneš, že ano.

Práve teraz, tyso pridal:

je uplne jedno aku mas rychlost, ci hybnost,    

Nie je jedno akú máš veľkú hybnosť, preto doletí guľa ďalej. Už to máme overené, ktorým smerom ťahá kameň roztočený nad hlavou.

ale padne za rovnaky cas, rychlost hovori len o vodorovnej drahe,  gravitacia za cas padu.   Preto trepes.  Ako vzdy.

pred 20 minútami, buky pridal:

lebo ak sa nakloníš tak padneš, že ano.

Padneš, ak sa prestaneš pohybovať. V naklonenej polohe ťa udrží zotrvačná hmotnosť. Aj roztočené koleso udrží v naklonenej polohe zotrvačná hmota.

tyso, prečo by som nemohol uvažovať o gravitácii  ako akcii a hybnosti ako reakcii.

Tono, skôr gyroskop z kolies.

pretoze to nema oporu v realite.  Mozes uvazovat aj farbe ci voni ako antigravitacii ale stale to bude nezmysel.

pred 2 minútami, tyso pridal:

pretoze to nema oporu v realite.

Naozaj ? To hovoríš o sebe, ako popisuješ pohyb po kružnici, ako dvoch silách DOstredivej akcie a  ODstredivej sily, ako reakcie v podobe obiehajúceho telesa.

buky,  to si ale vazne nepochopil.   

pred 13 hodinami, Tono pridal:

To si dal dobrý príklad. Keď ideš na bicykli priamo, gravitačná sila fg pôsobí kolmo na podložku. Keď sa nakloníš, gravitačná sila sa rozdelí sa na 2 zložky. Jedna zložka bude smerovať k podložke fp a druhá, na ňu kolmá fr, bude smerovať do stredu otáčania S. To je dostredivá sila, ktorá bude meniť smer tvojho pohybu.  

 "Neochota" telesa meniť svoj zotrvačný stav, je silou,

Tono, ako môže dostredivá sila spôsobiť zmenu môjho pohybu, keď sily fp,fr sú na ňu kolmé ? Nehovoriac, že S je povrch Zeme, ako neporovnateľne ťažšie teleso. 

A k Newtonovmu delu: "Neochota" telesa meniť svoj zotrvačný stav. Neochota je aj krivočiary pohyb, kde teso má snahu pokračovať po dotyčnici. Preto pôsobí svojou  zotrvačnou hmotnosťou opačným smerom (odstredivým), ako pôsobí gravitácia (dostredivým)

Dňa 5. 12. 2023 at 11:15, tyso pridal:

gravitacne je zrychlenie vdaka gravitacnemu zakonu, tiazove je merane zrychlenie na tociacej sa neinercialnej zemi.  Ine je na pole, ine na rovniku.

Môžeš mi vysvetliť, prečo je na rovníku menšie tiažové zrýchlenie?

mozem, ale  asi to nepochopis.   Na rovniku teleso ma rychlost v smere dotycnice a tak ho zotrvacnost nuti ist po nej,   preto je vysledne zrychlenie mensie.  

pred 18 minútami, tyso pridal:

   Na rovniku teleso ma rychlost v smere dotycnice a tak ho zotrvacnost nuti ist po nej,   preto je vysledne zrychlenie mensie. 

Na rovníku je najväčšia obvodová rýchlosť, preto má teleso položené na povrchu najväčšiu snahu odletieť po dotyčnici. Čo je smer odstredivý.

vladimir, môžeš si vybrať 

buky,   pojem odstrediva sila je nieco ine ako  sila v smere od stredu.    V pripade zeme sa mozes tvarit ze zem sa neotaca a v takom pripade na rovniku posobi  nova sila, ktora sa nechova podla newtona, napriklad nema reakciu.     Formalne z neinercialneho systemu spravime inercialny system tym ze tam doplnime zotrvacne sily a dalej mozeme pouzivat newtonove zakony na pocitanie.
Preto im  hovorime fiktivne sily, nie preto ze neexistuju ale ze sa stratia ak to popiseme z inercialneho systemu.  
najjednoduchsi priklad je to ze si v rakete, ktora sa pohybuje zrychlene, v takom pripade mas v rakete fiktivne sily, ktore ta tahaju dozadu. 
Ale na zemi ako rotujucej guli je tych sil viac, okrem odstredivej dostanes coriolisovu silu a Eötvösovu silu.   Nie je to zahada,  fyzici aj inzinieri to vedia a ak treba, tak ich zahrnu do vypoctov.  Ale len vtedy ako pouzivaju model nehybnej zeme, kde mas suradnice dane sirkou a dlzkou.  Ak pracujeme v slnecnej sustave, tak uz pracujeme s inou suradnou sustavou a nepotrebujeme to.

tyso, v jednoduchosti: Ak budem teoreticky zvyšovať obvodovú rýchlosť Zeme, tak dôjde k situácii, kde Fg = 0

technicky Fg sa nemeni,  preto hovorime o tiazovej sile Ft. A ano ta sa moze rovnat 0.   Ale nemusis ist tak daleko, napriklad z pohladu statickej zeme to plati aj pre geostacionarne druzice, ktore "visia" nad rovnikom.   A tam sa z pohladu statickej zeme tiez vyrovna gravitacna a odstrediva sila.  A druzica je potom v pokoji.
Ale tu vidis aj ako sa dostaneme k nejasnym pojmom,   v tomto pohlade sa druzica "nehybe"  a tak vzorec na odstredivu silu hovori ze tato sila je nula a nemas ako dosiahnut rovnovahu.   Nejde teda  o "odstredivu silu" druzice ale pridanu "odstredivu silu" do sustavy zeme.  A pre teba a vladimira to bude zdrojom len dalsieho nepochopenia.   Ak to popises pri rotujucej zemi, tak je to priamociare.  Druzica normalne obieha zem,  ale zem sa toci prave takou rychlostou ako obieha druzica.   Jednoduche, jasne.