Klimatické zmeny

Dňa 20. 3. 2025 at 20:38, slimak pridal:

Vysoka teplota, rastliny ti nad 30-35 stupnov nebudu rast ani klicit. Vysoky odpar, sucho.

Toto nieje dôkaz o vplyve CO2 na klimatické zmeny. 

Rýchlosť a ničivá sila vetra sú závislé od rozdielov teploty. Vďaka slabému skleníkovému efektu atmosféry Marsu sú na povrchu Marsu väčšie rozdiely teploty ako na zemskom povrchu, vďaka čomu aj vietor na povrchu Marsu dosahuje väčšie rýchlosti ako na zemskom povrchu. Aby sa mohli zväčšovať extrémy počasia, muselo prísť k zoslabeniu skleníkového efektu atmosféry Zeme. 

Nárast koncentrácie CO2 v atmosfére Zeme nedokáže kompenzovať zoslabenie skleníkového efektu atmosféry Zeme spôsobení tenšou a redšou atmosférou a preto dochádza k zoslabeniu skleníkového efektu atmosféry. Znižovanie emisií klimatické zmeny ešte urýchľuje!

hm, opakovanie hluposti nie je diskusia.  Tak opakujem otazku, co by teba presvedcilo ze CO2 zvysuje teplotu a je to teda sklennikovy plyn ?

Myslite ,ze 1 vladimir aj trtkal?

On 3/17/2025 at 11:11 AM, tyso said:

A su v nom zhrnute faktory, ktore prispievaju k sklennikovemu efektu a to vratane ich velkosti, podobne su zhrnute faktory ochladzujuce zem. 

Akurat, ze velkost faktoru CO2 je tam uvedena zhruba dvojnasobne vacsia , nez je udajny vedecky konsenzus. Takze clanok je s nim v rozpore.

Bud je teda zle vedecky konsenzus, alebo clanok, pripadne moze byt zle aj obidvoje.

On 2/24/2025 at 10:08 AM, 1vladimir said:

Tento obrázok platí pre teplotu -80°C, to je teplota na Marse a nie na Zemi. CO2 nedokáže absorbovať vlnové dĺžky infračerveného žiarenia ktoré vyžaruje zemský povrch!

Tak to skusme z druhej strany: Na Mesiac svieti Slnko rovnako ako Na Zem, pretoze su od Slnka rovnako daleko.

Priemerna teplota Mesiaca je 250 Kelvinov, co mraz -23 stupnov Celzia, co zodpoveda priamo vyzarovaciemu zakonu.

Teplota Zeme je ale 15 stupnov Celzia, teda o 38 stupnov Celzia viac. Ake mas vysvetlenie pre tento ohromny rozdiel teplot, ked podla teba nemoze byt CO2 a ostatne sklenikove plyny?

On 3/20/2025 at 9:05 AM, robopol said:

Poľnohospodárstvo (aj chov zvierat) zažíva problémy, v lete pre silné slnko a nedostatok vlahy, alebo potom poničenie pri silných lejakoch.

No to zazivalo je pred tisickami rokov. Na otazku, ci sa intenzita tychto javov zvysila na statisticky vyznamnej urovni, ti dokonca aj samotne IPCC odpoveda, ze nie:

Vase presvedcenie je zalozene na pavedeckom a nesystematickom pozorovani javov, kde za kazda vynimocna povoden alebo sucho hned vytrhne z kontextu na nabozensky sa zhikne : "Klimaticka zmena!"

To, ze clovek a priroda sa ma CELKOVO horsie kvoli oteplovaniu, je cisto len vas pocit, ktory nema absolutne ziadnu oporu vo vede.

On 2/25/2025 at 11:55 AM, tyso said:

hm, otazka,  akych 300 percent a pre aky klucovy parameter. 

Pri hypoteze o oteplovani sposobenom CO2 ma napada jediny klucovy parameter, ktorym miera oteplenia, ktore sposobi narast CO2. Napada ta snad nejaky vhodnejsi parameter, ktory kvantifikoval tuto hypotezu?

300% je rozptyl tohto parametra rovnovaznej klimatickej citlivosti modelov, tak ako ich zozbieralo IPCC, od 2 'C po 6 'C.To je to CMIP6 ESMs a dokonca tam mas aj modrymi krizikmi naznacene jednotlive modely, vidiet ich velikansky rozptyl. Celkova variacia tohto parametra je este vacsia: 3-sigma interval je od 1,5 'C po 8 'C.

https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/figures/chapter-7/figure-7-18

Vas mimoriadne oblubeny  Ctirad Klimcik sa rozculoval nad priznanim IPCC veda na prednaske, ze IPCC sa nijako nesnazi zistovat, preco modely davaju navzajom sa vylucujuce vysledky, ktory by mohol byt viac spravnejsi, ktore menej a preco. IPCC zozne  skratka hodnoty opublikovane v clankoch, ako ked sa kosi luka, vypocita aritmeticky priemer a prehlasi ho za spravnu hodnotu. https://blog.sme.sk/ctiradklimcik/veda-a-technika/vystredovana-klimaticka-pravda

"Vase presvedcenie je zalozene na pavedeckom a nesystematickom pozorovani javov, kde za kazda vynimocna povoden alebo sucho hned vytrhne z kontextu na nabozensky sa zhikne : "Klimaticka zmena!"

To, ze clovek a priroda sa ma CELKOVO horsie kvoli oteplovaniu, je cisto len vas pocit, ktory nema absolutne ziadnu oporu vo vede."

Klimatická zmena, spôsobená nárastom koncentrácie CO2, je len jedeným z faktorov, ohrozujúci našu civilizáciu. Viac, ako nárast koncentrácie CO2, ohrozuje našu civilizáciu strata biodiverzity antropogénnym vplyvom. Problém straty biodiverzity nie v tom, či vplyvom človeka vyhynie nejaký cicavec. Biodiverzita je komplexný systém fungovania potravinového reťazca, na ktorom je človek existenčne závislý. 

Podľa Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), rýchlosť vymierania druhov je až 1 000-krát rýchlejšia ako prirodzená (pozadová) miera vymierania, a to v dôsledku ľudskej činnosti. Podstatnú úlohu v strate biodiverzity hrajú hlavne mikroorganizmy, ktoré ani nevnímame a klimatická zmena len umocňuje tento problém. 

On 2/25/2025 at 10:15 PM, robopol said:

a ešte dôležitá skutočnosť prečo taký rozptyl nastáva je AJ z dôvodu, že my do budúcnosti nepoznáme ako sa budú vyvíjať napr. koncentrácie CO2,

Vsak to je ako v tom vtipe o blondynke, co ju zastavi policajt, ze prekrocila rychlost 50 km/h. A ona povie, ze to nie je mozne, lebo jazdi len pol hodinu.

Tak ako velkost rychlosti nezavisi od toho, co sa jazdi hodinu alebo pol hodiny, lebo v = s / t , tak klimaticka citlivost nezavisi od koncetracie CO2, kedze je definovana ako oteplenie na zdvojnasobenie tejto koncetracie: T = K / ln 2 * ln (C2/C1). Vsak prave preto sa tento parameter zavadza, lebo je nezavisly od momentalnej koncetracie CO2.

Este by som snad blodynke Robopolovi pripomenul, ze vyvoj koncetracie CO2 sa az doteraz vyvijal nadherne predpovedatelene ako linearny narast v case velmi mierne zakriveny do kvadratickeho, bez ohladu ludsku cinnost, takze jeho buduci vyvoj je velmi dobre prtedpovedatelny. Pre istotu este raz uvadzam graf s vyvojom koncetracie CO2:

Alebo ti pride az take tazke predpovedat koncetraciu CO2 v roku 2050 s presnostou 30-nasobne lepsou, nez z akou sa vesti klimaticka citlivost?

Stále operuješ s rozptylom nárastu teploty predpovedí modelov. Pre prax sú ale podstatné dôsledky zmeny klímy. Napríklad lykožrút, devastujúci dnes lesy mierneho pásma nie je príčinou ich devastácie, príčinou je dlhodobý stres stromov kvôli opakujúcim sa suchám a vysokej teplote. Lesníci na Slovensku sa hrdo hlásia k odkazu Jozefa Dekret-Matejovie  https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Dekret-Matejovie . Lenže zabúdajú na to, že odvtedy sa klíma na Slovensku zmenila. Na to, že dochádza ku klimatickým zmenám nepotrebujeme matematické modely, už len samotné stromy sú toho svedkom.      

On 3/20/2025 at 9:09 PM, Tono said:

Výsledkom bude, že Slovensko príde za 20 - 30 rokov o veľké územia lesov, ktoré sa už nebudú dať revitalizovať umelou výsadbou. Možno by naše lesy, pri zmene klímy, zachránila zmena ich druhového zloženia. Z ekonomického hľadiska ťažby dreva to už ale nebude otázka zisku, ale iba otázka zachovania aspoň akej takej biodiverzity.

Neviem ako to napisat jemne, lebo viem, ze ku stormom mas silny vztah. Ale stromy zachranujuce prirodu (a idealny stav Slovenska plne vysadene stromami) patria tiez skor to oblasti pocitov ako do oblasti vedeckych faktov. Ked sa na to pozries vo vacsich casovych skalach, tak biodiverzite naopak sposobuje problem ustup prostredia bezlesia. Ono ked to ocistis od emocii, tak je celkovo dost tazko povedat, ake prostredie je vlastne do ziadane.

Petr Pokorny, profesionalny paleoekolog:

Quote

Ústup bezlesí byl nutně provázen vymíráním populací světlomilných druhů a změnou původních půd.

Nelesní vegetace ceské níziny: reliktní pùvod a kulturní transformace

pred 14 hodinami, smiley pridal:

Ked sa na to pozries vo vacsich casovych skalach, tak biodiverzite naopak sposobuje problem ustup prostredia bezlesia.

Nepochybne máš pravdu. Počas ľadovej doby bolo na európskom kontinente minimum lesov a väčšinu územia pokrývali stepi a tundry. Stepi a tundry boli v dobe ľadovej lepším prostredím pre veľké cicavce, než lesy alebo iné biotopy. Zmena klímy a rozšírenie lesov vytlačili mnohé veľké cicavce z ich prirodzeného prostredia, čo v kombinácii s ľudským lovom viedlo k ich vyhynutiu.

Má teda zmysel ochrana lesov? Dnes už musíme vychádzať zo zachovania biodiverzity druhov, ktoré sa prispôsobili týmto zmenám a nie len kvôli biodiverzite v lesoch. Masívne odlesňovanie prispieva k zrýchľovaniu globálneho otepľovania. Lesy regulujú vodný cyklus – zachytávajú zrážky, znižujú riziko povodní a zabraňujú vysušovaniu pôdy. Bez nich dochádza k erózii a strate úrodnej pôdy a v neposlednom rade, majú aj kultúrnu a ekonomickú hodnotu.

Ochrana lesov, (aj keď máš pravdu, že ku stromom mam silný vzťah), je len parciálnym problémom. Možno vedecké poznatky v budúcnosti dokážu vyriešiť problémy s uspokojovaním potrieb výživy populácie. Som rád, že ja sa týchto bio inžinierskych úspechov už nedožijem, ale to je už len moje subjektívne hľadisko.    

Mega fauna, mamuty, srstnaté nosorožce, obrovské leňochody... , existovali na severnej pologuli milióny rokov. Ak je perióda ľadových dôb 100 000 rokov, tak tieto druhy prežili minimálne 25 týchto cyklov. O príčinách vyhynutia sa vedú spory, ale jednou z hlavných príčin bola aj expanzia nášho druhu. Nechcem kritizovať náš druh, správali sme sa prirodzene, podľa evolučných zákonov. Chcel som len poukázať na to, že antropogénny faktor mal výrazný vplyv na mega faunu už pred 11 000 rokmi, keď v Európe, Ázii a Severnej Amerike žilo 1,5 – 4 milióny ľudí. Dnes sú to miliardy a vplyv antropogénneho faktora sa už dá porovnať s geologickými procesmi. Nie náhodou tento jav vedci nazývajú "antropocén". Nemá teda zmysel porovnávať klímu a dôsledky jej zmien v dávnej minulosti, ale snaha zmierniť následky, ktoré sme spôsobili hlavne od začiatku minulého storočia.