Klimatické zmeny

Ja teda dufam, ze snad na takejto urovni sa to tu na fore neriesilo.

Je mozne, ze si vyberam. Moj osobny pocit je, ze blbost je vsade dookola, ze nepresnosti az klamstva su v kazdom  klimatickom alebo ekologickom clanku a pravda uz nikoho nezaujima.

pred 28 minútami, smiley pridal:

ze nepresnosti az klamstva su v kazdom  klimatickom alebo ekologickom clanku a pravda uz nikoho nezaujima.

A to ja som optimista. Verím, že pravda ľudí naozaj zaujíma a to aj v tomto odbore. 

Ale niektoré ľudské vlastnosti sa všeobecne pravdám stavajú do cesty a aj preto to celé nie je také jednoduché.

pred 11 hodinami, smiley pridal:

Moj osobny pocit je, ze blbost je vsade dookola, ze nepresnosti az klamstva su v kazdom  klimatickom alebo ekologickom clanku a pravda uz nikoho nezaujima.

Klimatológia je veda, ako každá iná a mali by pre ňu platiť rovnaké kritériá, aké platia v iných vedeckých disciplínach. Vo fyzike je kritériom platnosti teórie, zhoda teoreticky predpovedaných a nameraných výsledkov. Lenže pri skúmaní komplexných systémov, kde vstupuje veľké množstvo vonkajších parametrov, nie je možné vytvoriť jednoduchý model, ktorého platnosť dokážeme opakovaným testovaním verifikovať. A klimatický model patrí do tejto kategórie. Ale podobné problémy musia riešiť aj iné odbory, napríklad v biológii, alebo v medicíne. Ani tam nie je možné vytvoriť jednoduchý model a platnosť výsledkov sa potvrdzuje len štatisticky na vybratej vzorke. Napríklad vo farmaceutickom priemysle, kde sa účinnosť liekov a ich vedľajšie účinky vyhodnocujú len štatisticky, v porovnaní s placebom. 

Môžeš oponovať, že to už nie je exaktná veda? Liek, ktorý prejde predpísanými testami, sa z vedeckého hľadiska považuje za účinný. Lekári podávajú pacientom lieky, napríklad na rakovinu s vedomím, že pravdepodobnosť vyliečenia je minimálna. Predpisujú ich, aj keď vedia, že pravdepodobnosť 2 ročného prežitia pacienta, pri niektorých diagnózach je menšia, ako 10%, navyše s nežiadúcimi negatívnymi účinkami. Robia to, lebo im a ani pacientom nič iné nezostáva. Ale o tom sa nehovorí, radšej sa vyzdvihujú vedecké úspechy a pacientom sa dáva nádej, že moderná veda a medicína ich zachráni.

Podobné je to aj v klimatológii. Slniečkári ľudom ponúkajú nádej, že ak sa civilizácia bude riadiť vedeckými odporučeniami klimatológov, naša planéta sa vyhne klimatickej apokalypse. Úradníci v EU tieto odporučenia vedcov zobrali tak vážne, že byrokratickými nariadeniami sa snažia odvrátiť klimatickú apokalypsu, aj za cenu negatívnych vedľajších účinkov, že by to mohlo viesť k "ekonomickej apokalypse". Podobne ako v medicíne, kde vedľajšie účinky liečby, napríklad chemoterapie môžu byť fatálne. Úradníci v EU, podobne ako lekári pri liečbe rakoviny vedia, že úspešnosť takejto "terapie" bude pravdepodobne minimálna. Robia to, lebo podľa nich nám nič iné nezostáva.

Človek sa z evolučného hľadiska vyvinul tak, aby v maximálnej miere dokázal využiť prostredie v ktorom sa nachádza. Tento systém v minulosti fungoval, pokiaľ mu to zabezpečovali vonkajšie zdroje. No už v čase lovcov - zberačov dochádzalo k teritoriálnym konfliktom v boji o zdroje potravy, podobne, ako k tomu dochádza u iných živočíšnych druhov dodnes. Veľkosť populácie lovcov - zberačov bola vtedy limitovaná prírodnými zdrojmi a počet obetí konfliktov bol úmerný počtu vtedajšej populácie. V paleolite sa v Európe odhaduje populácia nášho druhu len na niekoľko desiatok miliónov jedincov

Prínosom vedecko technického pokroku bolo, že prirodzené zdroje potravy dokázal človek zvýšiť do tej miery, že na danom území poskytovali potravu pre 1000000 x viac jedincov. Tento úspech ale neodstránil počet konfliktov a obetí. Spôsobil len to, že v konfliktoch 1000000 x narástol počet obetí. Dobrým príkladom je 1. a 2. svetová vojna. Môžeme si položiť otázku, či sa v 1. a 2. svetovej vojne bojovalo o zdroje potravy? To určite nie. O čo sa teda vtedy bojovalo? 

Rusko je krajina, disponujúca najväčším územím na svete. Pri dnešnom dobývaní Ukrajiny, Rusi na tých pár stoviek km dobytého územia, stratili už možno 500 000  vojakov. Má to logiku? Má, ale iba v kontexte toho, že sme stále v zajatí atavistických pudov a nie rozumu. Štatisticky, snáď žiadny živočíšny druh nezabil toľko príslušníkov vlastného druhu, ako to urobil človek. Ako potom môže fungovať nejaká celosvetová spolupráca, ohľadne klimatických zmien? Posledných 80 rokov sa celosvetovo dá charakterizovať, ako obdobím mieru. Takže očakávam, že táto odchýlka od štatistického priemeru, sa onedlho vráti do "normálu". Ekológia už nikoho nebude zaujímať, tak ako teraz nikoho nezaujíma ekológia, pri invázii Rusov na Ukrajine.

10 faktov o klimatickych zmenach, ktore vam mozno nepovedali.

 Toto video (bohuzial po anglicky) pekne vysvetluje postoje, ktore su z velkej casti (ak nie vsetky) aj moje. Na preukazanie svojich tvrdeni casto pouziva grafy z alarmistickych stranok, takze pochybnost moze byt skor o interpretacii nejakeho faktu, nez o fakte samotnom.

• #10 ) Sme v ladovej dobe (jeden alebo oba poly zaladnene), na konci iterglacialu, po ktorom doteraz vzdy nasledovalo vyrazne ochladenie na velmi dlhe obdobie. Vacsinu casu na Zemi bolo o +10 'C teplejsie nez v sucasnosti.
• #9 ) Teplotne zaznamy za zacali viest (teplomery boli vynajdene) od konca Malej doby ladovej - jedneho z nachladnejsich obdobi Holocenu vobec. Toto obdobie sa pouziva ako referecne na urcenie oteplenia.
• #8 ) Za poslednych 150 rokov mame teplotne zaznamy z menej ako polovicky povrchu Zeme. Spolahlivejsie teplotne zaznamy mame az z polovicky 20. storocia a aj to su udaje pozemnych stanic. Oceany, tvoriace 3/4 povrchu, sa s dostatocnou hustotou zacali merat az satelitmi.
• #7 ) Vacsinu historie Zeme bola koncetracia CO2 vyrazne vyssie (az 20-nasobne) ako v sucasnosti. Vyssia hladina CO2 spravila nasu planu zelensou:
• #6 ) 97% konsenzus sa vztahuje k pricinam oteplovania, nie k hodnoteniu nebezpecnosti klimatickych zmien. Vedci sa zhoduju, ze CO2 je sklenikovy plyn, ktory ma urcity oteplovaci effekt ako aj v tom, ze sa od Malej doby ladovej oteplilo. Otazku, aku cast CO2 sposobuje, nechajme teraz bokom. 97% konsezus sa nevztahuje k otazke, ci je oteplovanie (ci uz sposobene clovekom alebo prirodou) zasadnym problemom pred ludstvo.
• #5 ) CO2 ma iba maly priamy oteplovaci efekt: 1/3 az 1/2 pozorovaneho oteplovania (o ktorom je vedecky konsenzus). Dalsie oteplovanie sa pridava v modeloch cez hypoteticke pozitivne spatne vazby (vodna para), ktore su ovela viac komplikovanejsie a menej spolahlive, ako povodna fyzika CO2. Rozne modely maju velmi rozdielnu citlivost na CO2. https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/figures/chapter-4/figure-4-2/
• #4 ) IPCC report nepuziva slova ako "kriza" , "nudza" alebo "katastrofa" na popisanie klimatickych zmien, aj ked ho vela politikov pouziva ako autoritu pre podporu svojich takychto tvrdeni.
• #3 ) IPCC vyvracia vacsinu tvrdeni o spojitosti medzi sklenikovymi plynmi a extremnym pocasim a jeho vplyvmi. Tabulka z poslednej spravy IPCC ukazuje, ze za mieru prirodzenej variability sa zatial nezmenili: zaplavy, prudke dazde, zosuvy pody, sucha, silne veterne burky, tornada, pieskove burkyhttps://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/downloads/figures/IPCC_AR6_WGI_Chapter12_Table_12_12_1.jpg
•  #2) Vacsina studii o dopade klimatickych zmien bola robena zo scenaria RCP8.5, ktoreho emisny odhad je prehnany a nerealny.
• #1 ) Klimaticke modely predpovedaju vacsie zohrievanie povrchu a atmosfery, nez je pozorovane. Realite sa priblizuju len modely s najmensou klimatickou citlivostou. Tu by sa asi ziadala rozsiahlejsia analyza roznych porovanni nez len tieto dva clanky: https://link.springer.com/article/10.1007/s00382-022-06493-w/figures/2 https://doi.org/10.1007/s00382-022-06493-w a  https://agupubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1029/2020EA001281. Na druhej strane stale podstatne lepsie, ako ta omalovanka ludovej tvorivosti na "vedeckej" stranka NASA:

* Zabudol som pridat link na samotne video, uz je pridane

Z grafu v odkaze vychádza súčasná globálna teplota cca 60°F, čo je 15,5°C. V čase dinosaurov, teda pred 100 miliónom rokov bola vraj globálna teplota cca 86°F, čo je 30,0°C.

Globálna teplota je priemerná povrchová teplota. V súčasnosti je globálna teplota Zeme cca 15°C, ale vieme, že priemerná teplota na povrchu Zeme a v oceánoch nehovorí nič o teplote v danej zemepisnej šírke, ani o klimatickej citlivosti danej oblasti. Pri dnešnej globálnej teplote cca 15°C sú na planéte rozdiely teploty od  minimálnej -89.2°C až do maximálnu 56.7°C. Teplota v rovníkovej oblasti je pomerne stabilná počas celého roka. Priemerné mesačné teploty sa pohybujú medzi 26 až 28°C a môžu dosiahnuť 35 °C. To sú teploty vhodné pre život a predpoklady pre maximálnu biodiverzitu. V subtropickom pásme je kolísanie ročných teplôt vyššie a smerom k pólom dochádza už k extrémom.

Globálna teplota 30,0°C pred 100 miliónom rokov, (čo je o 15,0°C viac ako dnes), sa dá interpretovať tak, že ak boli vtedy rovnaké extrémy teploty v zemepisnej šírke ako dnes, tak väčšina povrchu Zeme by bola neobývateľná. Vykopávky z tohto obdobia a uholné sloje dokazujú opak, že biodiverzita na Zemi vtedy nijako neutrpela. Ponúka sa druhá alternatíva, že na väčšine povrchu Zeme sa pred 100 miliónom rokov povrchová teplota príliš nelíšila od globálnej teploty 30,0°C. Tu sa samozrejme nastoľuje otázka, prečo?     

Tono

Zase tu píše svoju propagandu,  z grafu dole wiki je vidieť priemerná teplota v C aj F (paleograf). V extrémnych horúčavách sa žít nedá, dochádza k rozkladu bielkoviny.

13 hours ago, Tono said:

Z grafu v odkaze vychádza súčasná globálna teplota cca 60°F, čo je 15,5°C. V čase dinosaurov, teda pred 100 miliónom rokov bola vraj globálna teplota cca 86°F, čo je 30,0°C.

Existuju rozne rekonstrukcie teploty, ktore sa od seba lisia. Prekvapilo ma, ze tato sa nachaza oficialnych vladnych strankach: https://www.climate.gov/ :

What's the hottest Earth's ever been?

Preliminary results from a Smithsonian Institution project led by Scott Wing and Brian Huber, showing Earth's average surface temperature over the past 500 million years.  For most of the time, global temperatures appear to have been too warm (red portions of line) for persistent polar ice caps. The most recent 50 million years are an exception. Image adapted from Smithsonian National Museum of Natural History.

V odkaze sa píše, citujem: "Počas veľkej časti paleocénu a začiatku eocénu boli póly bez ľadovcov a za polárnym kruhom rástli palmy a žili krokodíly."

Ak by to mala byť pravda, priemerná teplota by za polárnym kruhom dosahovala rovnaké hodnoty, aké sú dnes na rovníku. Tam sa priemerné mesačné teploty pohybujú medzi 26 až 28°C. Podmienkou pre faunu a flóru v rovníkovej oblasti je stabilita teplôt, počas celého roka.

Zemská os je naklonená približne o 23,5 stupňa vzhľadom na rovinu, v ktorej obieha okolo Slnka, čo spôsobuje striedanie ročných období. K tomuto vychýleniu došlo pred 4,5 miliardami rokov, keď sa Zem pravdepodobne zrazila s objektom veľkosti približne Marsu. Ročná bilancia množstva energie dopadajúceho slnečného žiarenia na povrch Zeme sa  4,5 miliárd rokov príliš nezmenila. Ročné obdobia sa vtedy striedali rovnako, ako dnes. (Deň bol síce o niečo kratší, ale rozdiel nebol dramatický cca 23,5 hodiny)

Otázkou je, aký mechanizmus dokázal udržať ustálenú teplotu, takmer na celom povrchu Zeme, podobnú ako je dnes na rovníku? Zvýšená koncentrácia CO2 to nevysvetľuje. Opýtal som sa na to AI:

1. Distribúcia kontinentov a oceánov: Počas paleocénu a eocénu boli kontinenty usporiadané inak než dnes. Toto usporiadanie umožňovalo lepšie cirkuláciu teplých oceánskych prúdov, ktoré rozvádzali teplo po celej Zemi, vrátane polárnych oblastí. Napríklad, spojenie medzi Antarktídou a Austráliou, ktoré v tom čase ešte existovalo, zabraňovalo vytvoreniu cirkumpolárneho prúdu, ktorý dnes izoluje Antarktídu a udržuje ju chladnú.

2. Absencia alebo menší rozsah ľadovcov: Bez ľadovcov na póloch bolo menej odrazivého povrchu (albedo), čo znamená, že viac slnečného žiarenia bolo absorbovaného zemským povrchom, čím sa udržiavala vyššia teplota.

3. Zmeny v obehu atmosféry: V teplom svete paleocénu a eocénu mohli byť globálne veterné vzory stabilnejšie a umožňovať lepšie premiešavanie teplého vzduchu z rovníkových oblastí smerom k pólom, čím sa udržiavala miernejšia a rovnomernejšia teplota.

4. Iné skleníkové plyny a aerosóly: Okrem CO2 mohli k teplému podnebiu prispievať aj iné skleníkové plyny, ako metán, a aerosóly, ktoré znižovali odrazivosť atmosféry a zvyšovali jej schopnosť zachytávať teplo.

5. Vulkanická činnosť: Intenzívna vulkanická činnosť mohla vypúšťať veľké množstvá skleníkových plynov a aerosólov, ktoré prispievali k udržiavaniu vyšších teplôt.

Ja by som ešte pridal podiel súvislej vegetácie a vodnej pary. Necítim sa ale kompetentný posúdiť, či body 1. 2. 3. 4. 5 sú dostačujúcim faktorom. Jedno je však isté, nemôžeme porovnávať vplyv globálnej teploty v súčasnosti a pred 100 miliónom rokov. A to sú práve argumenty klimaskeptikov, ktorí tvrdia "Veď na Zemi bolo v minulosti aj teplejšie a prospievalo to biodiverzite".    

ale aj ta priemerná teplota je nejaký odhad, to nie je nič exaktne, že aha bola 2 krát vyššia teplota. Tomu ja moc neverím, faktor je aj slnko, mohla byt v ďalekej minulosti väčšia intenzita napr. To len tak strieľam od pása. Ak je viac vegetácie a oblasti sú tepelne rovnaké, potom dokonca mohlo byt aj chladnejšie, keďže teploty sa držali okolo 30. Toto čo tu píše smiley sú čisté špekulácie, ktoré nie su overené. No a ešte sme zabudli najrýchlejšie oteplenie bolo, keď sa zrazila planetka s našou zemou, potom bol cely povrch láva, takže ano v minulosti boli aj silnejšie oteplenia, to len na odľahčenie.

hm,  mne je teplo dnes,  to ze to v nejakych milionoch rokov pomoze biodiverzite mi vela nepomoze.   Ale ak sa bude dalej oteplovat, tak samozrejme aj to znamena ze treba vynakladat peniaze na prisposobenie. 

Venovat peniaze na prisposobenie. Ja ako zeleninar, samozrejme sa snazim urobit co najviac kompostu. 

Prisposobit sa musis. Zemiaky sadit koncom marca, aj mrkvu a petrzlen. A potom aj teraz. Kto sa neprisposobi to robit nemoze.

pred 4 hodinami, slimak pridal:

Prisposobit sa musis. 

Tento rok nie je problém len s pôdnym suchom. Deficit zrážok nie je výrazne nižší, ako priemer, je ale veľký výpar. Teploty na Západnom Slovensku sa opakovane šplhajú k 35°C. Napriek tomu, že som jablone polieval, väčšina plodov už opadala. Lesy v okolí žltnú a predčasne sa zbavujú listov. Pre vegetáciu spôsobujú vysoké teploty rovnaký stres, ako pre ľudí a zvieratá. Väčšina Slovenska má v tomto lete ale maximálne teploty o cca 5°C nižšie a bez tropických nocí. Tomu zodpovedajú aj dopady na okolitú vegetáciu a často aj na ich odlišné názory, na klimatické zmeny. 

pred 5 hodinami, tyso pridal:

 Ale ak sa bude dalej oteplovat, tak samozrejme aj to znamena ze treba vynakladat peniaze na prisposobenie. 

Otázka je, na čo vynakladať prostriedky. Najväčšie úsilie a finančné prostriedky sa dnes vynakladajú na zníženie emisií CO2. Nič proti tomu, ale väčšina CO2 zostáva v atmosfére tisíce rokov. Ak by sme už dnes celosvetovo znížili produkciu CO2 na nulu, tak tu budeme mať ešte minimálne tisíc rokov rovnakú situáciu, akú máme dnes. Ak sa chceme prispôsobiť, musíme riešiť aktuálne problémy, v omnoho kratšom horizonte rokov. Dopady na poľnohospodárstvo, lesy... https://www.intersucho.sk/sk/?mapcountry=sk&map=3&from=2024-08-06&to=2024-09-03&current=2024-08-29.

Ano, to je ten dnesny problem, potrebujeme EFEKTIVNE riesit pripravu.

Rozdiel v starobe rastlin nieje vacsi ako 2 mesiace. Teda tie rastliny naratu rychôo ak maju podmienky. To ze ja ,ci syn ich polievame ,neznamena podmienky,len ich udrzujeme. Rast budu len za dazda.

11 hours ago, robopol said:

Zase tu píše svoju propagandu,  z grafu dole wiki je vidieť priemerná teplota v C aj F (paleograf). V extrémnych horúčavách sa žít nedá, dochádza k rozkladu bielkoviny.

V tebou uvedenom grafe z Wiki ale nie priemerna teplota, ale odchylka od priemeru 1960-1990: "  'C vs 1960 - 1990 average "

+15 'C odchylka od 15 'C priemeru 1960-1990 znamena teplotu 15 'C  + 15 'C = 30 'C , teda to, co ukazuje aj "propagandisticky" graf z https://www.climate.gov/

On 9/3/2024 at 2:08 PM, Tono said:

Jedno je však isté, nemôžeme porovnávať vplyv globálnej teploty v súčasnosti a pred 100 miliónom rokov. A to sú práve argumenty klimaskeptikov, ktorí tvrdia "Veď na Zemi bolo v minulosti aj teplejšie a prospievalo to biodiverzite".    

Mame snad nejaky relevatnejsi zdroj na urcenie vplyvu normalnej teploty Zeme? Mimochodom, staci sa pozriet iba par tisic rokov dozadu do teplejsieho Holocenu, ktory prirode a civilizacii v Europe jednoznacne prospieval.

Co sa tyka sucha, tak zopakujem hlasenie (ocividne touz  nikdo uz necital), ze zvysenie akehokolvek sucha sa doteraz sa podla posledne spravy IPCC AR6 nenameralo a dokonca sa nepredpoklada ani v tych najdivocejsich fantaziach ( scenar RCP8.5)  do konca tohto storocia:

Wet  and Dry - Hydrological drought, Agricultural and ecological drought:

• Already emerged in historical period: No
• Emerging by 2050 (RCP 8.5): No
• Emerging between 2050 and 2100 (RCP 8.5): No 

Vlhkost a sucho - Hydrologické sucho, Poľnohospodárske a ekologické sucho:

• Už sa objavil v historickom období: Nie
• Vznik do roku 2050 (scenar RCP 8.5) : Nie
• Vznik v rokoch 2050 až 2100 (scenar RCP 8.5): Nie

len to ma hacik,  v priemere nebude sucho ale lokalne to neplati, ak sa posunu klimaticke zony, tak sa posunu aj suche zony.  Budu krajiny, kde to bude lepsie a krajiny kde bude horsie.

Citát

 

V oblasti Jeseníků může podle něj i v optimistické variantě spadnout 395 milimetrů, v pesimistické variantě až 452  milimetrů. Déšť bude navíc doprovázet silný vítr.

Na Jesenicku přitom ročně naprší zhruba 1400 milimetrů srážek. Pokud tedy dojde k pesimistickému scénáři, naprší za pár dní třetina tohoto množství. V celém Česku naprší v průměru ročně 600 až 800 milimetrů srážek. Úhrny by v Čechách ale měly být nižší než na severu Moravy.

https://www.novinky.cz/clanek/pocasi-vyhled-pocasi-pripomina-roky-1997-a-2002-kdy-republiku-splachly-povodne-40487660

 

Ja som uz pripravil pivnicu, teda do nej zaparkoval cerpadlo. 400 mm si neviem predstavit. Teda 40 cm vody. Do pody by tak vsiaklo 5 cm. 35 cm by stalo, ci sa rozlievalo.

Viete, že na Marse je približne 40 krát väčšia koncentrácia CO2 ako v atmosfére Zeme? Môže mi niekto vysvetliť, prečo sa na Marse neprejavuje skleníkový efekt C2?

pretoze je tam ovela mensia hustota.  Ale uz sme to tu pisali. A prejavuje sa aj tam. 

(http://euro.astrobio.net/news/print.php?sid=1762)

Veľmi slušné video o tom ako klimatické zmeny spôsobujú povodne 

Dňa 8. 10. 2024 at 1:04, tyso pridal:

pretoze je tam ovela mensia hustota.  Ale uz sme to tu pisali. A prejavuje sa aj tam. 

(http://euro.astrobio.net/news/print.php?sid=1762)

odkaz nefunguje

Pri hustote atmosféry Marsu 20 g/m3 a koncentrácii CO2 95% sa v 1 m3 atmosféry Marsu nachádza 19 g CO2.

Pri hustote atmosféry Zeme 1200 g/ m3 a koncentrácii CO2 0,04% sa v 1 m3 atmosféry Zeme nachádza 0,48 g CO2.

Ako je možné, že na Marse sa neprejavuje skleníkový efekt CO2 ak je na Marse 40 krát väčšia koncentrácia CO2 ako na Zemi?

a preco si myslis ze sa neprejavuje ?
Ale ak chces pocitat, tak nejde len o m3, potrebujes to spocitat po celej drahe od povrchu az po okraj atmosfery a mars ju  ma tak 100x kratsiu.
A dalsi problem je v tom ze CO2 zachytava infracervene ziarenie ( medzi 520 cm a 700 cm)  a to klesa s  teplotou.  Mars menej vyzaruje v tejto oblasti.

Ale ked to spocitas tak sklennikovy efekt otepluje aj Mars, len je to cca 6 stupnov,
 

14 hours ago, tyso said:

a preco si myslis ze sa neprejavuje ?
Ale ak chces pocitat, tak nejde len o m3, potrebujes to spocitat po celej drahe od povrchu az po okraj atmosfery a mars ju  ma tak 100x kratsiu.
A dalsi problem je v tom ze CO2 zachytava infracervene ziarenie ( medzi 520 cm a 700 cm)  a to klesa s  teplotou.  Mars menej vyzaruje v tejto oblasti.

Ale ked to spocitas tak sklennikovy efekt otepluje aj Mars, len je to cca 6 stupnov,
 

Ono zas 100 x 0,49 g = 49 g  je stale dost blizko tym 19 g , obzvlast ked zavislot je logaritmicka,  co nezodpoveda vyrazne vacsiemu nepomeru v sklenikovych efektoch.

Absorpbcna oblast tomu na prvy pohlad tiez velmi nepomoze. Vlnove cislo 520 a 700 [cm^-1] neznamena 520 cm a 700 cm.

Vlnove cislo 520 / cm je 19 vlnova dlzka mikrometrov, zodpoveda teplote 180 K  alebo -90 'C.

Vlnove cislo 700 / cm je 14 vlnova dlzka mikrometrov, zodpoveda teplote 240 K  alebo -30 'C.

Mars s teplotou 220 K alebo -55 'C je teda uprostred tohto absorpcneho pasma.

Pri dannej teplote sa navyse vyzaruju v znacnej miere aj vedlajsie vlnove dlzky, na ucinok absorpcie treba poctivo zratat konvoluciu.

Takze ono tak zase az take jednoduche so zratanim sklenikoveho efektu nie je az take jednoduche, aby sa dal z toho spravit skolacky priklad, ako sa nam to snazi vacsina videi nahovorit.

Ale inac je to pri znamych teplotach a koncetriaciach atmosfery v roznych vyskach priamociary vypocet, prilis komplikovany do skolskych lavic, ale vedci si s tym vedia poradit.

Toto je ale zratany iba priamy ucinok oteplenia od sklenikovych plynov, ked sa nic ine nemeni. Problem je prave predpovedat, ako sa zmenenou teplotou nasledne zmeni system, obzvlast ked sa v nom predpokladaju silne pozitivne spatne vazby.