Klimatické zmeny

Akurat ze  clanky ktore dal pisu jasne ze sa meni dazd a krajina vysycha.   Co zvysuje nachylnost k poziarom, pribuda teplych dni kde sa uz neda vypalovat kedze hrozi riziko nekontrolovaneho poziaru.   

Preco mam pocit, ze ty uz mas jasno bez ohladu na fakty?

Opakujem hlasenie: Odchylka teploty radovo v stupnoch  je pre sirenie poziaru s teplotou 800'C  prakticky irelevatna.

Dolezite je sucho, vietor, a vyhrevnost (mnozstvo) paliva, ktore dorasta pri vydatnych zimnych zrazkach.

Celkove v Australii mnozstvo uhrnych rocnych zrazok narasta, kde konkretne vidis to "krajina vysycha" ?

smiley,   je nehovorim ze mam jasno,    ale opakujem zdroj :

http://www.bom.gov.au/climate/change/index.shtml#tabs=Tracker&tracker=trend-maps&tQ=map%3Drain%26area%3Daus%26season%3D0112%26period%3D1970

to tvrdi australsky meteorologicky urad,   miesto jedneho cisla za australiu tam mas oblasti kde prsi viac a kde menej.   Rozumies ze su to lepsie udaje ?

A ja netvrdim ze je to dosledok globalneho oteplovania ale tiez to nie je vylucene.    V australii je klimaticka zmena,   pre kratkodobe ciele nie je vsak dolezita pricina ale opatrenia na jej zmiernenie.   Spomalit globalne oteplovanie sa neda v kratkom horizonte,  to je vec dlhodobeho snazenia.   

A len pre  uplnost,  vypadla ti z hodnotenia teplota,

"The index combines a rekord of dryness, based on rainfall and evaporation, with meteorological variables for wind speed, temperature and humidity:

dufam ze to nebol umysel, len prehliadnutie

tyso uvidíme, čo bude ďalej. pokial trend od 70 rokov bude pokračovať, teda bude to naberať na sile, čo si myslia vzhľadom na globalny charakter oteplovania, index bude rast a požiare budú silnejšie a častejšie na tomto kontinente. To je tak všetko, čo sa dá povedať. My vieme, že ak bude teplota ďalej narastať globálne určite bude viac lokalít na planéte kde sa zlepšia podmienky na vznik a šírenie požiarov. to dáva logiku, ale tutu bambulko má inú víziu, LOL.

Jedným z argumentov klimatoskeptikov je aj to, že snaha EU o CO2 neutralitu je zbytočná, ak sa k nej nepripojí Čína, India, alebo USA. Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová  https://www.aktuality.sk/clanok/757950/brusel-pripusta-zavedenie-uhlikovej-dane-na-dovoz/

„Nemá význam znižovať emisie skleníkových plynov doma, ak zvýšime dovoz oxidu uhličitého (CO2) zo zahraničia,"

Konečne to pochopili... Lenže kto túto zvýšenú daň zaplatí? Ak bude napríklad sója, na kŕmenie dobytka v EU, dovážaná z Brazílie drahšia, stúpnu ceny mäsa v EU. A to zaplatí spotrebiteľ v EU, alebo sa mýlim? Rovnako sa dá očakávať recipročná daň na produkty vyvážané z EU. Svetový biznis si nenechá diktovať pravidlá ekológmi. Z EU, ktorá bola ešte pred 50 rokmi svetovou dielňou, v ktorej sa vyrábal takmer celý sortiment priemyselných a poľnohospodárskych produktov sa dnes, vďaka biznismanov, stala spotrebiteľským trhom. Načo tu niečo vyrábať, keď si to dokážeme kúpiť lacnejšie vo svete. Len stále nechápem, čo je v EU zdrojom bohatstva. Dúfam, že to nie je tlačenie nekrytých peňazí. Ale dá sa podnikať aj v EU, ak trochu privrieme oko európskeho humanizmu ... Nedávno som čítal, že Španielski farmári nezbankrotovali len vďaka lacnej pracovnej sile imigrantov. Španiela by za takú mzdu a prácu už nenašli. Na Slovensku to ešte nie je také aktuálne.      

tono, priemysel je tym zdrojom. ale pravda je snaha znizit co2 nieco stoji. v eu vsak existuje ochota ludi to zaplatit. ekologia ma podporu a politicky to je priechodne. a zdanenie co2 bude tlacit aj na ostatnych.

 v eu vsak existuje ochota ludi to zaplatit. ekologia ma podporu a politicky to je priechodne. 

Pohonné hmoty sú fosílnym zdrojom CO2. Cena benzínu v Nemecku je rovnaká, ako na Slovensku. Platy na Slovensku sú ale cca 3x nižšie. Takže tá "ochota" nás tu bude trochu viac bolieť.

ano,  bude.   Ale aj tu su ludia co chcu ekologiu

tyso

Ja to chápem, ale argument rozvojových krajín, ale napríklad aj Indie je taký, že energiu na vybudovanie Európy a USA ste v minulosti získali spaľovaním uhlia a ropy. A teraz od nás chcete, aby sme boli aj my CO2 neutrálni. No tak nám poskytnite finančné zdroje a technológie, aby sme to dokázali. A je to logický argument. Emisie CO2, z priemyselnej revolúcie, budú v atmosfére ešte storočia a ich dôsledky budú znášať všetky krajiny. 

je nezmysel si mysliet, že v tejto situacii, teda (ešte nie hroznej) prejdeme za 10- 20 rokov na bezuhlikovu ekonomiku. Pekna ukažka je to, že sa im do toho nechce, čo je pochopiteľné. Západné krajiny, hlavne bohate s tým problém nebudú mať, rozvojové krajiny to odignoruju a vybavene. Z tohto pohľadu to teda neporiešime, to je na úrovni zázraku. No a teda východiskom je to, že alternatívne energie sa stanu postupne lacnejšími vďaka technologickému rastu a efektivite. To je cesta von z týchto nekonečných debát o klíme.

smiley,   je nehovorim ze mam jasno,    ale opakujem zdroj :

http://www.bom.gov.au/climate/change/index.shtml#tabs=Tracker&tracker=trend-maps&tQ=map%3Drain%26area%3Daus%26season%3D0112%26period%3D1970

 

to tvrdi australsky meteorologicky urad,   miesto jedneho cisla za australiu tam mas oblasti kde prsi viac a kde menej.   Rozumies ze su to lepsie udaje ?

Ty si ale tvrdil, ze "krajina vysycha", zatial co graf ti ukazuje nieco ine: ze niekde prsi menej, ale niekde viacej. Co z grafu dobre nevidis, ze viacej prsi viacej a menej prsi menej - teda ze celkovo zrazky narastaju.

Lokalna fluktuacia uhrnych zrazok je predsa bezny jav, skus vysvetlit, co tak vynimocneho na nej vidis.

Dlhodobo sa situacia s poziarmi nezhorsuje, nie je mi jasne, aky dopad klimatickej zmeny chces teda zmiernovat.

Resp. preco sa nezmiernovali "dopady klimatickej zmeny" aj v rokoch 1939, 1964 a 1980, ked bol Forest Fire Danger index vo velmi podobnej faze, ako je teraz.

Nie teda ze by bolo jasne, preco by sme mali obmedzovat produkciu vzacneho ekologickeho plynu CO2, ale dajme tomu, ze to niecomu prospeje. 

Aktivity vychadzajuce s iracionalneho Gretkinho hnutia ale budu iba tazko racionalne.

Naprikald Dansko bude spalovat drevo, ktore sa vyrube v Amerike a lodami doveze z druheho konca sveta, pretoze to EU vypapieruje ako bezemsiny zdroj.

(  http://www.osel.cz/9247-dovezena-drevni-hmota-nahrazuje-uhli-nejen-v-dansku.html )

Vsetko nasvedcuje tomu, ze to bude nakoniec podobny podobny pruser ako Kjotsky protokol, ktory nas sice stal ohromne peniaze, ale nijako pozorovatelne neznizil narast CO2.

Ja sa domnievam že po tomto "dobrodružstve" s Čínskou chrípkou, bude treba rebríček závažnosti globálnych hrozieb, fakt trochu vážnejšie prehodnotiť.

https://www.interez.sk/topenie-antarktickeho-ladu-moze-byt-nezvratne-ladovec-thwaite-moze-zdvihnut-hladinu-svetoveho-oceanu-o-50-cm/

Ladovec o velkosti britskeho ostrovu sa smari do vody a mas o 50 cm vysiu hladinu. Na jar bude sucho. A ma ziadna chripka nebude zaujimat.

slimak

"Predbežná opatrnosť"..

Celá táto téma je o "predbežnej opatrnosti".

Napríklad taká letecká doprava, koľko paliva sa pri nej spáli a skleníkových plynov uvoľní?

Ako chceš zabrániť roztopeniu toho ľadovca, keď nie si ochotný obmedziť leteckú dopravu kvôli zastaveniu šírenia vírsu ani len na dva tri týždne?

Ladovec o velkosti britskeho ostrovu sa smari do vody a mas o 50 cm vysiu hladinu.

A ako konkretne sa ten ladovec "smari do vody" ?

Je 4 kilometre vysoky a 100-nasobne tak siroky, nejde ho len tak smarit.

Je realne predpokladat, ze sa dohladnej dobe dostane cely do mora?

K clanku https://www.interez.sk/topenie-antarktickeho-ladu-moze-byt-nezvratne-ladovec-thwaite-moze-zdvihnut-hladinu-svetoveho-oceanu-o-50-cm/ :

1. "dramaticke rychlo topenie" nedosahuje ani stotisicinu ubytku, (1:100 000 alebo  0.001%.) Je to tak male mnozstvo, ze pred satelitnymi meraniami sme ani neboli schopni urcit, ci ladu pribuda alebo ubuda.
2. v tychto cislach je samozrejme nezmyselne hovorit o "nezvratnom topeni", obzvlast, ked nam dalsia doba ladova uz klope na dvere.
3. Oblast Thwaites sa chova vynimocne extremne, rozhodne teda nemoze predpovedat buducnost Antarktidy. Su velmi silne vedecke indicie, ze pricinou jeho topenia je zvysena geotermalna aktivita (teda nie klimaticke zmeny)

Ked je v Antarktide -50 'C, tak sa tam lad netopi. To, co nasnezi zhora, sa teda stale hromadi, az ladovec narastie do vysky, kedy zacina posuvat ku brehu. A aktiviti potom hikaju nad kazdym kusom ladovca, ktory sa ulomil do mora...

http://www.antarcticglaciers.org/glaciers-and-climate/ice-ocean-interactions/grounding-lines/

Tuje to nakreslene ako sa smari do vody. Aj ked mna prekvapuje, ze obe obrazky su nakreslene tak, ze kym sa voda nedotkne ladovca je ovela hrubsi ako neskor(uz ked je voda aj pod nim). Co by to sposobilo? Jedine vietor. Jeho erozia ladu. 

Smari sa do vody, ako sa smara na konci. Odlomi sa. Len preco pri vstupe do vody na tych obrazkoch strati aspon polovicu celkovej vysky?  

Ja by som to nakreslil asi tako, a zlomi sa bedzi bodmi G a I.

Zabudol si na geotermálnu činnosť.

Tam sú pod ľadom zamrznuté sopky, väčšie ako Vezuv a Etna do hromady.

No ale to, co sa zlomilo medzi bodmi G a I bybola len zanedbatelna cast z celeho ladovca Thwaites.

Ladovec prispevia v sucasnosti 4% z celkoveho rocneho narastu hladiny o 3 milimetre, teda zhruba 0.1 milimetera za rok.

Aj keby sa jeho sucasna rychlost topenia just hoci aj zdesatnasobila, stale to bude iba 1 milimeter za rok.

Strasenie okamzitym zosuvom celeho ladovca do mora a narastom hladiny o 50 cm (teda 5000-nasobne zrychlenie, aj keby to trvalo rok) mi teda nepripada ako realny scenar.

Pri 4 kilometrovej vyske ladu posobia na dolne vrstvy extremne tlaky a ladovec "tecie", inak by sa nemohol presuvat k pobreziu. Predpokladam, ze tenky ladovy jazyk nad vodou bude dosledkom zakonitosti tohoto "tecenia"

alamo je katastrofista, tu by som povedal ze to skutocne s gw zrejme nesuvisi, alebo aspon nevidim ako. ak tam posobia sopky tak s tym sotva nieco spravime,

zvlaštne na tom je to tyso, že ako katastrofista je kludny na klimaticke zmeny, to je selektívny katastrofista nie? :)

Meni sa klima a mne je uplne jedno ci to robia sopky ci ludia. Verim tomu ,ze ludia robia hlupe rozhodnutia co zhorsuju problem. mysli tych ekoteroristov v Bruseli.  Ale aj obycajni ludia ak budu zit rozumnejsie ta zataz bude mensia. Ja som v januari nekupil ziadnu pet flasu.  Mozno 12 hlinikovych piv. 100 litrov piva cez sklo. Ziaden odpad.

Dnes od nas odviezli dve zlte vrecia plastov. Ale uz nebudu. Bude stvrtina plastu.  Ja v kuka nadobe mam len ohorky.

Vpohode som si zvykol na sklo. Raz za tri dni som prisiel s prepravkov. Nasiel som si dodavatela - malu vecierku(nie je v ciganskej oblasti - teda ciganka tam 5 minut nevybera,ci nespomina na co zabudla) posledne je problem ze nema 20 piv.  Proste je to sluzba - zastavis tam,vymenis prepravku zaplatis a za tri minuty si prec. Vo vecierke,kde su cigani sa to neda. A ovela viac casu zabijes vo velko obchodoch ako tesco.. az po jednota. Tam sa aj nachodis a ani prepravku snimi riesit nebudem.

Ja viem od neho odobrat prepravku kazde tri dni. Aj som to dlhodobo robil, len uz posledny tyzden to nema. Teda viac zakaznikou tam chodi pre sklo,ci tu znacku. SARIS. Mne to pivo chuti.

slimak, dňa 03 Feb 2020 - 21:29, napísal:

Raz za tri dni som prisiel s prepravkov.

No každý by tu mal napísať ako prispieva. Len by ma zaujímalo na čom si prišiel s tou prepravkou.

Ja mám na aute dvojliter,  rozhodol som sa chodiť do roboty pešo. S piatimi krížikmi na krku a 50 minút chôdze je to zážitok :)  

Na aute. Ako predtym aj pre pet flase. Ja do roboty chodim(po schodoch asi 9). Zena ma auto.

Bez auta je to ťažké. Je to krok späť resp. obmedzenie a vidím v tom veľký problém.

Takmer každý má plnú hubu rečí o životnom prostredí a klimatických zmenách ale žiadna snaha aby som pre to niečo urobil.

buky, skus kolobezku alebo elektrobicykel. medzi peso a dvojlitrom je vela moznosti