Klimatické zmeny

Lenže veda tak nefunguje. Predikcie modelov dávajú hodnotu globálneho nárastu teploty do konca storočia v rozmedzí 2 až 4 stupne, pričom pravdepodobnosť je Gaussova krivka s maximom 3 stupne. Oni žiadnu predikciu, ani model nemajú. Majú iba istotu, že nič s istotou nevieme predpovedať. Seriózna diskusia by bola, keby oponovali vlastným modelom a nie len kritikou iných. 

Nuz veda v prvom rade nefunguje tak, ze by platilo, ze oteplovanie sposobuje tanec rusaliek na luke - a to len preto, ze oponenti neprisli s konkurecnou teoriou, ze ho caruje jezibaba za siedmim horami.

To je ako by si tvrdil, ze astrologovia robia  dobre predpovede, pretoze oponenti nemaju vlastnu predikciu a predsa seriozna veda vyzaduje, aby popieraci horoskopov oponovali vlastnou predpovedou, a nielen spochybnovali platnost horoskopu na zaklade takych banalit, ako ze nevychadza...

 Predikcie modelov dávajú hodnotu globálneho nárastu teploty do konca storočia v rozmedzí 2 až 4 stupne, pričom pravdepodobnosť je Gaussova krivka s maximom 3 stupne. 

IPCC sa medzicasom podarilo predpoved "spresnit" na 2.5 'C do 7.8 'C, cize z dvojnasobne vacsim rozptylom   :zubiska:

https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2018/02/ipcc_wg3_ar5_summary-for-policymakers.pdf

Zopakujem jednu vec, ktora ostala stratena v preklade:

Uvazujme na chvilu, ze nepotvrdena hypoteza o dominatnom vplyve CO2 na teplotu a poriadne to prezenme: nech je tento vplyv 100%, teda teplota nezavisi od nicoho ineho len cisto od CO2.

To nam umoznuje urcit klimaticku citlivost 1.8 'C z fitovania minulosti: ci uz zoberieme poslednych 100 rokov (300 ppm -> 410 ppm, oteplenie o 0.8 'C) alebo zaciatok industrialnej ery ( 280 ppm -> 410 ppm , oteplenie o 1.0 'C).

Extrapolovanim doterajsieho kvadratickeho vyvoja produkcie CO2 sa v roku 2100 dostaneme 680 ppm, co ale pri klimatickej citlivosti 1.8 'C znamena teplotny narast len o 2.3 'C  do roku 2100.

Teda ani uvazovanie uplneho vplyvu CO2 (2.3 'C) nestaci na dosiahnutie aktualne uvadzaneho intervalu predpovedi  klimatickych modelov: 2.5 'C do 7.8 'C

Klimaticke modely teda nie su vybudovane len na hypoteze AGW, ale zaroven predpokladaju, ze sa doterajsia konstatna klimaticka citlivost zvysi. Kedze nevychadzaju,  ich vedecka vypovedna hodnota je nulova.

 Lenže seriózna diskusia by bola, zhodnotiť celkový dopad na planétu, rastliny, živočíchy, zdravie, ekonomiku a nie to, kde by sa dala pestovať kukurica, ak sa oteplí o 3 stupne. 

Nepochybne. Poctive zhodnotenie celkoveho dopadu by ale v prvom rade mala predlozit ta strana, ktora vola po boji proti oteplovaniu, nemyslis ?

Ja som este nic take nevidel. Ty snad poznas nejake poctive zhodnotenie celkoveho dopadu doterajsieho oteplenia o 1.0 'C ?

No ja vidím s politického hľadiska hrozbu v tom, že musíme urobiť kroky spet. To obmedzenie však spôsobí vecsi rozdiel medzi strednou a bohatou vrstvou. Stačí si pozrieť Francúzsko, kde pre zdraženie pohonných látok div že nevznikla občianska vojna.

Je zaujímavé, koľko „kompetentných“ sa dnes vyjadruje k otázke klimatickej zmeny. Počnúc od ekonómov, ako Václav Klaus, matematikov, ako Ctirad Klimčík, jadrového fyzika Vladimíra Wagnera, alebo prognostika SAV Petera Staněka. Dnes, akoby sa roztrhlo vrece s ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že majú v tejto otázke čo povedať. Vedcov a programátorov, ktorí sa priamo podieľajú na tvorbe numerických klimatických modelov, veľmi nepočuť. Ale tých nekompetentných je počuť až príliš. Nečudujem sa tomu, ten, kto má aspoň nejaké skúsenosti s numerickým riešením matematických rovníc vie, že je to alchýmia. Nie, že by som takýto prístup dehonestoval, ale postup je opačný. Na základe experimentálnych výsledkov sa „dolaďujú“ parametre numerického modelu a nie naopak. „Vyladený“ numerický model potom nahrádza experiment, ktorý je obyčajne nákladný, alebo nebezpečný.

V prípade klimatického modelu bohužiaľ nemáme možnosť experimentovať a „naladiť“ jeho parametre. Iste, využívajú sa proxy dáta a sleduje sa, či na základe nich model správne predikuje „budúcnosť“. Budúcnosť som dal do úvodzoviek, lebo je to vlastne minulosť, maximálne súčasnosť. Platia samozrejme zákony, ako Boltzmanov, z ktorého sa dá vypočítať vplyv koncentrácie CO2 a teploty, lenže iba v laboratórnych podmienkach. To je hodnota zhruba 1 stupeň, pri dvojnásobnej koncentráci CO2. Rozsah 2 až 4 stupne vychádza z klimatickej citlivosti modelu na túto hodnotu.

V pozadí diskusií o klimatickej zmene sa akosi vytráca otázka, či môže ľudstvo ďalej pokračovať v extenzívnom rozvoji, ako to robilo a robí doposiaľ. Technologické možnosti extenzívneho rozvoja sme tak zdokonalili, že už začínajú ohrozovať našu existenciu. To, čo nás skutočne ohrozuje, je mantra neustáleho rastu populácie a spotreby. Na to netreba sofistikovaný matematický model, aby sme pochopili, že naša planéta má konečné limity.

A nie je to len o materiálnych potrebách. Človek potrebuje viac, ako len uspokojenie materiálnych potrieb. 

Tono

presne si to odhadol. všetci sú zrazu experti. Stačí predsa, že študovali matematiku a už vedia, čo je dokázané, čo je pochybné a podobne. Právo vyjadriť sa samozrejme majú, ale keď si načal Klimčíka, ja osobne nemám slov, dokonca mi dnes napísal chlapík, nejaký ritohorolezec Klimčíkov, že mam zružišiť svoj web a napísal, že nech si preštudujem základy matematickej analýzy pre 1. ročník VŠ (dokonca vymenoval učebnice), pretože on ako Sibila vie, co som študoval, čo si budem myslieť napr. o rok, či čo napíšem v budúcnosti v článku, či nejakej knihe... Pričom toto je človek s nejakým VŠ vzdelaním, no drístov,  klamstiev aj za kýbeľ vyprodukuje aj v dvoch emailoch. Osobne teda ako tunajšieho klamára Smileyho, taktiež aj Klimčíka považujem za tlčhubu frustrovaného, čo sa snaží presvedčiť okolie, že nejaká autorita klamaním, osočovaním a mudrovaním.

Podstata jé vždy tá istá, pozerajú Kto píše a nie, čo píše, argumentov majú plné ústa o kompetentnosti a pravdách.

Absolútne nechápem prečo montujeme do klimatických zmien matematiku. Sak klimatické zmeny sa dejú na základe pozorovaní.

Je zaujímavé, koľko „kompetentných“ sa dnes vyjadruje k otázke klimatickej zmeny. Počnúc od ekonómov, ako Václav Klaus, matematikov, ako Ctirad Klimčík, jadrového fyzika Vladimíra Wagnera, alebo prognostika SAV Petera Staněka. Dnes, akoby sa roztrhlo vrece s ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že majú v tejto otázke čo povedať. Vedcov a programátorov, ktorí sa priamo podieľajú na tvorbe numerických klimatických modelov, veľmi nepočuť. Ale tých nekompetentných je počuť až príliš. Nečudujem sa tomu, ten, kto má aspoň nejaké skúsenosti s numerickým riešením matematických rovníc vie, že je to alchýmia. Nie, že by som takýto prístup dehonestoval, ale postup je opačný. Na základe experimentálnych výsledkov sa „dolaďujú“ parametre numerického modelu a nie naopak. „Vyladený“ numerický model potom nahrádza experiment, ktorý je obyčajne nákladný, alebo nebezpečný.............

to len dokazuje, ze nejde o nic, iba o peniaze....kazdy zo spomenutych "odbornikov" na klimasystem v podstate predstiera problemy z jeho odbornosti a kazdy ponuka ine riesenie.....aj Gretka I svedska je odbornik na cely ekosystem a vie aj riesenie... :)

Mám nejaké skúsenosti s numerickým modelovaním transportu plynu. Zjednodušene sa dá opísať na príklade s dlhou hadicou, pripojenou na čerpadlo s vodou. Na konci hadice je vedro, ktoré chceme naplniť. Ako dlho treba púšťať čerpadlo, aby sa vedro celkom naplnilo, ale nepretieklo? To je jednoduchá úloha, ak je voda nestlačiteľná a hadica dokonale tuhá. Ak je však hadica pružná (dokáže tlakom zväčšiť priemer) zistíme, že úloha nemá v reálnom čase riešenie. Je to ako kondenzátor, ktorý sa po pripojení napätia bude nabíjať nekonečne dlho. Reálne samozrejme stačí zvoliť rozumnú dobu, napríklad, dobu za ktorú sa kondenzátor nabije na 99%. Zvyšok, ktorý pretečie z vedra teda zanedbáme. V prípade transportu plynu je plyn stlačiteľný, mení sa jeho teplota, hustota, koeficient turbulentného trenia, geometria potrubia, charakteristika kompresorov, atď... Obyčajne sa v modely musí vždy niečo aproximovať, zjednodušovať, aby sme v reálnom čase dostali nejaké rozumné výsledky. A tie sa potom podobne, ako v klimatickom modely, rozchádzali s realitou priamo úmerne s dĺžkou predpovede. Dnes je vytváranie numerických modelov miliónový biznis. Pred 20 rokmi žiadny numerický model nemali. Skúsený dispečer so stredoškolským vzdelaním, dokázal to, čo dnes numerické modely ešte stále nedokážu. Ten dispečer bol ako cigáň, ktorý dokáže výborne hrať na husliach a pritom nemusí poznať noty. Je to aj o intuícii, skúsenosti a tú máme všetci. Ak nám intuícia našepkáva, že s počasím niečo nie je v poriadku, nemôžeme sa spoliehať iba na matematický model. Investovať do ochrany prírody nie sú vyhodené peniaze, aj keby sa model mýlil.

Na to, ako sa správať k sebe, nepotrebujeme numerický model. Môžeme byť bezohľadný, agresívny, oportunistický. Orientovaní na iba na to, aby sme dosiahli zisk, prospech, na úkor ostatných. Aj na "biznis správanie" dnes určite existuje numerický finančný model. Ak sa tak správame k ľuďom, rovnako sa budeme správať aj k okoliu, prírode, životnému prostrediu. A preto som skeptický, že v budúcnosti by došlo k nejakej pozitívnej zmene, ak sa nezmeníme sami. Tomu ale neverím. Evolúcia nás formovala viac ako 300 000 rokov. A nám už teplota do konca storočia narastie možno o 4 stupne. Za túto, relatívne krátku dobu, sa určite nezmeníme.

Stačí predsa, že študovali matematiku a už vedia, čo je dokázané, čo je pochybné a podobne. Právo vyjadriť sa samozrejme majú, ale keď si načal Klimčíka, ja osobne nemám slov, dokonca mi dnes napísal chlapík, nejaký ritohorolezec Klimčíkov, že mam zružišiť svoj web a napísal, že nech si preštudujem základy matematickej analýzy pre 1. ročník VŠ (dokonca vymenoval učebnice)

Teoretický fyzici obyčajne riešia problém tak, že sa ho snažia abstrahovať do matematickej formy. Obyčajne sa sami priamo nepodieľajú na vývoji nejakého zariadenia. To je skôr inžinierska fyzika. Nedávno som pozeral seriál Teória veľkého tresku, kde sa Sheldon Cooper urazil, že ho tam niekto nazval inžinierom, keď on je predsa teoretickým fyzikom.       

Tono

Odhliadnuc od dôkazov v prospech, či neprospech ďalšieho otepľovania do budúcnosti musíme prejsť v rozumnom horizonte na iné energie, dobre je to, že to zabíja dve muchy jednou ranou, teda našu závislosť na fosílnych palivách, ktoré okrem iného devastujú ŽP a zhoršujú ako je smog a pod. Nové zdroje energie, ktoré môžeme použiť su neutrálne na planétu. To teda rieši obe mince. To má byť snaha tých, čo sa snažia niečo s tým urobiť, podporiť projekty na energie, ktoré sú v yyspelé a neutrálne na planétu, resp. čo majú min. vplyv a zároveň sú udržateľné. Bodka. vybavené, vyriešené.

Je zaujímavé, koľko „kompetentných“ sa dnes vyjadruje k otázke klimatickej zmeny. Počnúc od ekonómov, ako Václav Klaus, matematikov, ako Ctirad Klimčík, jadrového fyzika Vladimíra Wagnera, alebo prognostika SAV Petera Staněka. Dnes, akoby sa roztrhlo vrece s ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že majú v tejto otázke čo povedať. Vedcov a programátorov, ktorí sa priamo podieľajú na tvorbe numerických klimatických modelov, veľmi nepočuť. 

No mozno ludi co to spachali i nepocut preto, ze o tom nechcu velmi hovorit, aby to nemohlo byt pouzite proti nim. Ved aj Klimcik ich vyzyval, aby sa vyjadrili - ale EXAKTNE VEDECKY.

A ludia zvonku sa mozno vyjadruju preto, ze alarmiticka klimatologia zacina uzavreta.

To mas podobne ako z homeopatmi, ktori si robia "svoju vedu" a tvrdia, ze homeopatiu mozu hodnotit iba oni a nie ludia zvonku, lebo jej nerozumeju.

Co je principialne pavedecke.

Napriklad na posudenie Mannovej hokejky nepotrebujes prakticky ziadne klimatologicke vedomosti. Jak pisal Motl, je tam pouzita evidetne zla matematicka metoda, ktora vyrobi hokejku aj z nahodneho sumu. Ale, ani pri zlej metode ti nevyjde hokejka v tvare, v akom bola publikovana, ak vychadzas s udajne pouzitych zdrojovych proxy-dat.  Preto Mann prehral sudny spor o tom, ci je kriminalnik, ktory patri do vazenia. No a ako vyplynulo z klimategate, cast vyslednej proxy krivky, ktora sa odklanala od instrumentalnych hodnot, bola jednoducho umazana (to je to slavne "hide the decline"). Je neskutocnou hambou, ze zurnal Nature takyto clanok zverejnil - ocividne bez per review procesu.

S vedeckou kvalitou klimatickym modelov je to dost podobne.

smiley

Čo je podľa teba vedecký dôkaz? Vo fyzike je dôkazom teórie experiment. Lenže experiment je vždy nastavený tak, aby sa maximálne vylúčil vplyv iných faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výsledok. V klimatickom modely sa takýto postup nedá aplikovať. Napríklad predpoveď počasia určite zohľadňuje fyzikálne zákony, ale dokáže úspešne predpovedať tak na 2, 3 dni dopredu. V dlhšom horizonte chyba narastá. Akú exaktnosť od modelov očakáva Klimcik? Ako matematik požaduje dôkaz, lenže v klimatickom modely to nefunguje tak, ako v matematike. Neviem, či niekedy robil numerickú simuláciu. Predstavme si, že nejaký model je popísaný sústavou 10 diferenciálnych rovníc 2 stupňa. Na vyriešenie takejto sústavy potrebujeme poznať 20 počiatočných podmienok. V klimatickom modely je tých rovníc asi podstatne viac. Ak sú rovnice nelineárne, aj malá zmena počiatočných podmienok vyvolá veľkú zmenu výsledku. Počiatočné podmienky navyše podliehajú náhodným javom. Systémy, kde zohráva významnú rolu náhoda sa lepšie popisujú štatisticky. Lenže výsledok štatistiky je vždy „poznačený“ metódou výberu vstupných dát. Jadrom diskusie je hľadanie vedeckého dôkazu, ale ja skôr vidím etický problém. Človek sa na tejto planéte správa ako parazit. Lenže antropologické hľadisko mu dáva morálne pravo, takto sa správať. 

pre toto ja vidim tzv. klimaepokalypsu, ako nepodlozenu ziadnym faktom, ale iba zarobok pre novodobych Noemov.....

 

 

Otepľovanie klímy spôsobuje, že sa vtáky zmenšujú a zväčšuje sa rozpätie ich krídel, vyplynulo to z výsledkov rozsiahlej štúdie, ktorú publikovali v odbornom časopise Ecology Letters.

https://vat.pravda.sk/zem/clanok/535437-klimaticke-zmeny-sposobuju-zmensovanie-vtakov/

Tono

Toto som presne písal aj ja dávno. Aj keby sme mali úplný model a 100% presný, tak nám to nemusí nijak významne pomôcť. Tie premenné sa ovplyvňujú a predpoveď je možná len štatisticky. Más napr. 99% šancu, že spadne orol. Lenže realita toho ako to dopadne môže byť panna. realizuje sa nejaká možnosť. Argumentovať ľudom, ktorí nechápu ani základne fakty je zbytočné.

Pre klímu je však predpoveď na 100 rokov krátkodobá predpoveď. No a my máme vysokú pravdepodobnosť, že sa bude naďalej otepľovať, prečo je to tak znova, čo nerozumejú základom je zbytočné vysvetľovať. Dôkazy v prospech teórie CO 2 sú predsa dobre laboratórne merateľné. Skleníkové plyny spôsobujú zvyšovanie teploty. Okrem nich je celá škála parametrov, ktoré do toho vstupujú. Máme dobrú teóriu, že za to môžu skleníkové plyny a iné faktory spôsobené človekom ako je výrub lesov, či úpadok ekosystémov atď.

Ak niekto neustále mudruje o exaktných dôkazoch ala rovnice, nevie o čom píše.

peniaze, penize, penezi..... :)

 

 

Nezáleží na tom, zda si myslíte, že hrozba přetopení planety je chýra jako byla předtím hrozba přechlazení. To nechme stranou. Sledujme stopu peněz.

https://prima.iprima.cz/komentare/komentar-jana-vitka-ta-skutecne-nepohodlna-pravda

Čo je podľa teba vedecký dôkaz? Vo fyzike je dôkazom teórie experiment.

Vedecka hypoteza je potvrdena, ked z nech vychadzajuca netrivilana predpoved je v sulade s experimentalnym pozorovanim - ucebnicovy priklad je aberacia hviezd pri zatmeni Slnka, ktora potvrdila Vseobecnu teoriu relativity.

Pocasie vies predpovedat spravne na dlhsiu dobu dopredu, pri presnejsom a detailnejsiom zmerani pociatocnych podmienok a lepsej vypoctovej presnosti. Teda tam mas jasne, ze model je spravne a presnost predpovedi je len prakticky problem. Navyse vies dobre urcit pravdepodobnost, s akou predpoved vyjde.

Pri klimatickych modeloch toto neplati, tie su zatazene systematickou chybou a nie su verifikovane.

Ich vedecky prinos je mizivy. Je to skor take oblbovanie prostych mas, ked sa do vstupu modelu nastrkaju vedecky pochybne parametre, ale predpoved modelu sa uz zavadzajuco prezentuje ako vedecka (hoci vhodnou volbou vstupnych parametrov sa da uvarit prakticky lubovolna predpoved - napriklad taka, aku vyzaduju politici.)

Myslim, ze presne tuto exaktnost ocakava Ctirad Klimcik:  meteorologicke modely ju splnaju, klimaticke modely ani nahodou.

smiley

Rozdiel medzi klimatickým a meteorologickým modelom je v tom, že počiatočné podmienky meteorologického modelu poznáme a predpoveď meteorologického modelu je krátkodobá. Počiatočné podmienky meteorologického modelu sa aktualizujú v reálnom čase z telemetrických údajov. Takže „úlet“ predpovedaných hodnôt sa kontinuálne koriguje. Predikcia meteorologického modelu na dobu viac ako 10 dní je už skôr veštenie. Klimatické modely sa snažia predpovedať budúcnosť v horizonte 20 - 50 rokov. Ak by klimatológovia postupovali rovnako, ako pri meteorologických modeloch, tak by to bolo tiež iba veštenie. Klimatické modely považujú krátkodobé zmeny iba za fluktuácie. Nie je pravda, že:

„Pri klimatickych modeloch toto neplati, tie su zatazene systematickou chybou a nie su verifikovane.“

Pre klimatické modely sú relevantnými údajmi dlhodobé trendy. A to sú štatistické hodnoty. Vo fyzike je bežné, že ak nie sme matematicky schopný popísať nejaký systém sústavou rovníc (je ich príliš veľa, alebo nás nezaujíma lokálne správanie systému, ale globálne) , tak je výhodnejšie riešiť problém štatisticky. Pre klimatické modely sa počiatočné podmienky môžu definovať len na základe štatistických údajov. Trendy, počítané z proxy dát, sú samozrejme zaťažené veľkou chybou. Lenže dnes už máme dostatok historických dát z pozemných a družicových meraní. A keď nám globálna teplota rastie a nie sme to schopní vysvetliť na základe iných príčin, tak je logické, že zvažujeme vplyv antropogénnych faktorov. To je typický postup hľadania príčiny a následku, ako v každej inej vedeckej disciplíne.  

Termodynamika je tiež iba štatistickou disciplínou, ale nikto ju preto nespochybňuje.

tono

nie je to celkom tak. pravda je ta škála, povedzme predpovede pre počasie máju vysokú pravdepodobnosť pre 2 dni, pre klímu sú to aj stovky rokov. Čo je teda ine? Model počasia ma menej premenných a pokladáme ho za úplný. NA rozdiel od klimatických modelov kde nepoznáme na isto všetky premenné, no myslíme si, že tie dôležité poznáme. No nie je to exaktne dokázané. To , ale nevadí. V zmysle solídnej pravdepodobnosti, analýzy paleozáznamov máme dobrú teóriu a faktory určené. To, že to klimatickým "skeptikom" vadí je druhá vec. Na veci nezmenia nič, vykríkať, len to, že to môže byť inak nemá žiadnu váhu pokiaľ nenájdu významný faktor a nedokážu ho.

Predikcia meteorologického modelu na dobu viac ako 10 dní je už skôr veštenie. Klimatické modely sa snažia predpovedať budúcnosť v horizonte 20 - 50 rokov. Ak by klimatológovia postupovali rovnako, ako pri meteorologických modeloch, tak by to bolo tiež iba veštenie. 

A na zaklade coho konkretne usudzujes, ze predpovede na 20-50 rokov dopredu, ktore sa znacne lisia nadvzajom, aj s realitou, nie su vestenim? 

pretoze tu ide o zakladne principy, nie o chaoticky system. ak ti ostava energia v systeme tak po ustaleni prechodu sa zvysi teplota.

 Nie je pravda, že:

„Pri klimatickych modeloch toto neplati, tie su zatazene systematickou chybou a nie su verifikovane.“

Vsetkych 102 modelov vykazuje vacsi trend ako namerane hodnoty na vacsine intervalu. Aj model s uplne najmensim trendom ho ma stale privysoky. Tu teda nejde o presnost modelov, ale ocividne o systematicku chybu prilis vysoko nastavenej klimatickej citlivosti na CO2. https://judithcurry.com/2015/12/17/climate-models-versus-climate-reality/

Pokial mas pocit, ze klimaticke modely su verifikovane, tak ukaz ako konkretne sa verifikovali - uved odkaz na verifikacnu metodu.

Pre klimatické modely sa počiatočné podmienky môžu definovať len na základe štatistických údajov. Trendy, počítané z proxy dát, sú samozrejme zaťažené veľkou chybou. Lenže dnes už máme dostatok historických dát z pozemných a družicových meraní. A keď nám globálna teplota rastie a nie sme to schopní vysvetliť na základe iných príčin, tak je logické, že zvažujeme vplyv antropogénnych faktorov. To je typický postup hľadania príčiny a následku, ako v každej inej vedeckej disciplíne.  

 

Termodynamika je tiež iba štatistickou disciplínou, ale nikto ju preto nespochybňuje.

Kludne to urcenie pociatocnych podmienok zo statistickych udajov (proxy?!?) rozved, o tom som este nepocul.

Narast globalnej teploty nevieme vysvetlit na zaklade narastu koncetracie CO2. Je teda logicke, ze by sme mali zvazovat vplyv prirodnych faktorov. Toto je typicky postup hladania priciny a nasledku, ako v kazdej vedeckej discipline.

(Nehovoriac o tom, ze ak by aj hypoteza AGW platila, znamenalo by to oteplenie do 2.3 'C do roku 2100, zatial vacsina modelov predpoveda viac)

Statistiku nikdo nespochybnuje (nemam najmensi problem s tym, ze existencia Higgsovho bozonu bola preukazana iba statisticky) . Ide o vedecku doveryhodnost klimatickych modelov, do ktore  neboli nikdy verifikovane a navyse do nich stupuju fyzikalne pochybne parametre. A aby to nestacilo, tie parametre su nastavene tak, aby produkovali vacsie oteplenie, nez pozorujeme.

A na zaklade coho konkretne usudzujes, ze predpovede na 20-50 rokov dopredu, ktore sa znacne lisia nadvzajom, aj s realitou, nie su vestenim?

pretoze tu ide o zakladne principy, nie o chaoticky system. ak ti ostava energia v systeme tak po ustaleni prechodu sa zvysi teplota.

Nechal som si nejaky cas, ze v tom narychlo napisanom tvrdeni skryta dajaka myslienka, ktoru som si nevsimol, ale ani po case som ziadnu nenasiel.

Vyvoj teploty je snad evidentne chaoticky, o ake zakladne principy teda ide?

Energia v systeme neostava, je vyziarena von. Mas tam dynamicku rovnovahu medzi energiou absorbovanou a vyziarenou, ktora je zavisla aj od slnecnej aktivity, oblacnosti (ktoru nevieme predpovedat), oscilacii morskych prudeni a mnozstva inych veci. Neplati ti dokonca ani to, ze by povrchy s rovnakou priemernou teplotou vyzarovali rovnako vela energie.

Ano, prispevok ucinku CO2 bude urcite zvysenie teploty, ktore ale kvantitativne nesedi s pozorovanym narastom - podobne napriklad ako tebou spominana slnecna aktivita.

 Ale ak aj zabudnes na hore napisane a toto vsetko zoberies ako black box:

Ak mas krystalove gule, ktorych predpovede sa rozchadzaju s realitou, su to dobre alebo zle krystalove gule?

Kludne to urcenie pociatocnych podmienok zo statistickych udajov (proxy?!?) rozved, o tom som este nepocul.

Meteorologický model je termodynamický, takže zohľadňuje premenu energie v danej oblasti. Počiatočné podmienky sú dané meraním nie štatistickými údajmi. V najjednoduchšom modely je to podobné, ako by si modeloval teplotu a prúdenie vody v nádobe, ktorú zohrievaš. Teplá voda stúpa hore, ochladí sa a klesá. To je ale ten najjednoduchší fyzikálny model. V lokálnom objeme budú vznikať fluktuácie teploty a prúdenia. Tie sa matematicky nedajú predvídať, ale aj ich vývoj sa dá modelovať v krátkodobom horizonte.

V klimatickom modely nás nezaujímajú fluktuácie. V príklade s nádobou je to model, o koľko stúpne teplota vody, ak prikryjeme nádobu pokrievkou. Tú pokrievku si môžeme predstaviť ako CO2. Ak nám teplota stúpne viac, alebo menej, ako sme vypočítali, tak model nezohľadňuje všetky faktory. 

„Je teda logicke, ze by sme mali zvazovat vplyv prirodnych faktorov“ .

To sú faktory, ktoré nazývame klimatická citlivosť. Tá závisí napríklad od charakteru prúdenia a tepelnej zotrvačnosti oceánov, bilanciou kladných a záporných spätných väzieb, viazaním a uvoľnením CO2 oceánom, vegetáciou, vplyv albeda atď... Klimatická citlivosť vyjadruje, ako sa zmení teplota so zmenou radiačnej energie. A práve na základe proxy dát sa dá zistiť miera tejto klimatickej citlivosti. Tá sa potom zohľadní v klimatickom modely. A spätne, na základe proxy dát, sa dá klimatický model verifikovať. Ale dnes už máme aj cca 100 ročnú históriu meraní.

smiley,   tono odpovedal aj za mna.    Mne sa to zda jasne ale tebe nie,    CO2 urcite dviha teplotu a v klimatologickom modeli sa snazime odhadnut ake dalsie zmeny teploty to vyvola.  Kedze ale nesledujem vyvoj v tejto oblasti, tak skus svoje tvrdenia ako klimatologicke modely precenuju rast teploty podlozit nejakymi linkami.  Neviem totiz ci hovoris o znamom fakte alebo ide nejake tvrdenia ktore uz nie su aktualne.   

A je jasne ze tam mame  spatne vazby, preto neverim na hladke krivky rastu teploty.  Ale tieto vazby su casovo obmedzene,  teplo sa urcite moze ukladat do oceanov a prudy mozu teplo prenasat aj hlbsie. To vsak znamena ze ked sa nieco taketo vycerpa tak teplota naraz stupne viac.  Nejde teda o sledovanie rusaliek ale o zlozitu fyziku,  ale s jasnym atraktorom.