Skočiť na obsah

Sniper

Odporúčané príspevky

robopol

 

Dnes som si prečítal optimistickú správu https://www.aktuality.sk/clanok/620373/pripravte-sa-na-dramaticke-zdrazovanie-za-elektrinu-si-priplatime-desiatky-eur/ . Ak už ľudia nebudú ochotní meniť svoje postoje k prírode, budú sa aspoň správať ekonomicky. Myslím, že nie je ďaleko doba, keď cena elektriny zo solárnych panelov a veterných elektrární, bude schopná konkurencie s cenou elektrickej energie z fosílnych zdrojov. Celkom ma prekvapilo, že také krajiny ako Čína, Brazília, India... sa orientujú na využívanie takýchto zdrojov. Nie vždy je rozhodujúca iba cena, ale aj menšia závislosť na dovoze fosílnych zdrojov. V rozvojových krajinách sú podmienky na využitie slnečnej energie ešte výhodnejšie, ako v Európe. Pri absencii distribučnej energetickej siete v týchto krajinách, výhoda nezávislého zdroja zefektívňuje vynaložené investície. Navyše veľké solárne polia znižujú teplotu okolia až o 5 stupňov, čo je v týchto oblastiach výhoda. Ak by klimatizácia v mestách fungovala z lokálnych solárnych panelov na budove, nestúpala by teplota okolia. V apríli som nainštaloval 2 kWp solárne panely na strechu. Ani nie z ekonomických dôvodov, návratnosť je asi 15 rokov a toho sa už pravdepodobne nedožijem. Dokázal som si to spraviť sám a chcel som to testovať. Okrem asi 10 zamračených dní, celú dennú spotrebu domácnosti dokážu zabezpečiť panely. A to aj v čase, keď bežala klimatizácia s príkonom asi 1kW. Jediné „negatívum“ je to, že ak by som panely kupoval dnes, ušetril by som asi 20%. Ale to je fajn, ak je takýto trend. Myslím, že hlavnou prekážkou využívania obnoviteľných zdrojov je fosílna lobby, ktorá má silný politický vplyv. Korupcia a neefektívna podpora dotáciami v ťažbe hnedého uhlia nás zaraďujú ku krajinám, ktoré už nemôžem nazvať ani rozvojové.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ved ja nie som proti solaru, no v buducnosti civiliazacia potrebuje silnejsi zdroj energie co do koncentracie a to je fuzia. to tiez na planete skoro nikto neriesi, pricom je to nadejny zdroj energie. Nie ze by neboli moznosti v roznych oblastiach a smeroch, skor je to ze ludia su hlupi a stale sa spoliehaju na svoje vzite dogmy.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

robopol

 

V roku 1976 profesor Cirák, ktorý nám prednášal jadrovú fyziku (bol aj expertom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni) predpokladal, že fúzna reakcia bude komerčne zvládnutá v horizonte 20 rokov. Dnes, po 42 rokoch, sa hovorí o horizonte 2030. Ľudia sú schopní vytvárať fantastické zariadenia, ak sú motivovaní a finančne podporovaní. Dúfam, že sa to do roku 2030 podarí. Lenže to nie je isté a my musíme riešiť problémy s CO2 už teraz. A nemôžeme sa vyhovárať, že dnes nemáme na to prostriedky. Ak by si každý nainštaloval na svoju strechu solárne panely ( čo je nereálne), v celoslovenskom meradle by to predstavovalo možno výkon jedného bloku JE v Mochovciach. To problém samozrejme nevyrieši. Lenže v Nemecku je už nainštalovaný výkon, schopný zabezpečiť celú spotrebu štátu. Nebol by žiadny problém ďalej zvyšovať tento inštalovaný výkon, problém je s uložením energie http://www.osel.cz/10091-akumulace-a-regulace-site.html , ktorá závisí na počasí. Ale zvládnuť tento problém je určite jednoduchšie, ako jadrovú syntézu. To samozrejme neznamená, že netreba investovať do vývoja fúznych reaktorov, alebo odstavovať JE. Cena batériového úložiska je už dnes nižšia, ako cena prečerpávajúcej vodnej elektrárne a batériové úložisko nezávisí na geomorfológii danej lokality. Merkelová spravila chybu, keď odstavila JE a teraz Nemecko produkuje CO2 z uhoľných elektrární a plynu dovážaného z Ruska. Závislosť na dovoze plynu z Ruska má navyše aj politické dôsledky. 

 

Najväčší problém dnes predstavuje rast svetovej populácie. A ten je typický pre krajiny, kde je chudoba. Tieto krajiny sú obyčajne zadlžené, vládne tam korupcia a nie sú schopné splácať svoje dlhy. Sú technicky zaostalé a neschopné využiť svoje vlastné zdroje. Spoliehajú sa na zahraničné spoločnosti, ktorým tento stav samozrejme vyhovuje. Ak tieto krajiny disponujú nejakými surovinami, ropou, drevom, poľnohospodárskymi produktmi, sú odkázané na ich export. Zisk z pridanej hodnoty týchto komodít na svetovom trhu ide mimo ich krajinu. Privlastní si ho 10% populácie, žijúca na inom kontinente. (Nie som Marxista, ale je to fakt.) Je zbytočné stavať ploty proti imigrantom, ak bude takýto „biznis“ pokračovať. Niektoré krajiny ako Švédsko, Dánsko... si už uvedomili, že produkovať emisie CO2 je aj etická otázka voči budúcej generácii. Tento postoj zrejme súvisí aj s kultúrou úrovňou národa. Dostať sa na takúto úroveň myslenia môže na Slovensku trvať dlhšie, ako vývoj fúznych reaktorov.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

jadrova synteza sa da zvladnut urcite, neviem sice detaily ale problem je hlavne ze ziadny material neodola takej teplote takze to musia drzat silnym magnetickym polom cely torus, ja napr. nechapem preco su s tym tolke okolky, tak nech je dostatocny objem vakua aby sa to nedotklo, idealny by bolo to mat vo vesmire. A dnes uz mame zmaknute aj lasery co dokazu generovat pulzne velku energiu, ale detaily nepoznam, iba viem ze sa to natahuje, v com je skutocny problem podla mne nebude technicky. To vydava obrovske kvantum energie, ved by stacilo dookola postavit zase panely a mame energie kopu

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

robopol

 

Problém je pravdepodobne v bifurkáciách, ktoré tak často spomínaš. Pinch effect predstavuje v plazme nestabilitu. Každá lokálna zmena magnetického poľa indukuje prúd. A tento prúd zas indukuje sekundárne magnetické pole, čo vedie k nestabilite. Výsledok je, že výsledné magnetické pole nakoniec pôsobí proti zmene, ktorá ho vyvolala a plazma sa "roztrhne". Udržať plazmu s nejakom obmedzenom priestore na dlhú dobu je zrejme technicky zložité. V mierkach, v akých tento proces prebieha v Slnku, sa tento fakt v strednej hodnote asi neprejavuje. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

isteze, preto skutocnu elektraren vidim vo vesmire, kde taktuto plazmaticku gulu udrzime bez toho aby sme ohrozili planetu, moze byt vacsia, keby sme tak dokazali aj vyrobit nieco ako to robia hviezdy natlacenu hmotu aku ma neutronova hviezda, to je samozrejme uplne scifi, ale gravitacne by to drzalo. To nevyriesia, budu tam take rozne prejvay ako ma chaos, toho sa nedokazu zbavit, dolezite je aby ked sa nieco take stane, nestabilita nikoho to nehorozi 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Pri syntéze žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Skôr naopak, ak sa to vymkne z pod kontroly, tak to určite "zhasne". Nedávno som čítal, že na stabilizáciu plazmy chcú využiť aj umelú inteligenciu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Nemyslim ze vybuchne ale znici plast, a tym sposobi havariu, to je dobre riesenie, ale ani UI nevyriesi stabiltu plazmy tym ze bude analyzovat magneticke polia ale moze tomu vyznamne pomoct

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Predpokladá sa, že existuje mechanizmus, ktorý môže dynamicky adaptívne meniť konfiguráciu magnetického poľa, ktoré dlhodobo udrží plazmu v danej konfigurácii a umelá inteligencia ho nájde. Analytickým a numerickým riešeniam sa to zatiaľ nepodarilo.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ak to vykazuje znamky chaosu neda sa vyriesit, ale da sa s nim rozumne pracovat, ze pokial budu vediet ako regulovat tie polia zmenami parametrov tak to AI robit moze a zvysi sance na udrzanie plazmy, ale neudrzi ju naveky, to by musel byt nieco ako som spomenul , museli by sme vyrobit neurotonovu hviezdu, teda supertazku hmotu ktora by tu plazmu drzala stabilne. Mozem sa ale mylit nepoznam tu problematiku dobre ohladne tych poli.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Mohlo by to fungovať aj na princípe periodickej krátkodobej stability. Otázka je, akú životnosť by mala takáto prevádzka, vzhľadom na škody spôsobené aj krátkodobou stratou kontroly plazmy, na plášť reaktora.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

to ja neviem ale vo vesmire by to narobilo male skody a plast netreba. a moze to byt vacsie ovela vacsie. ale to by bol hodne financne narocny projekt, ale bez toho mozeme zabudnut na kolonizaciu nasej sustavy, mozeme zabudnut aj na tazby a ine veci.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

AI to zvladne :) len ju treba, vsetci sa jej alebo boja alebo si myslia ze to je scifi, bez nej to z biedy nevytiahneme. No to je buducnost, je to v rukach nahody a nasich genov, poucit sa nevieme, sprosti sme dost tak neviem :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 týždňami...

Spravil som si datalogger a dnes som si z neho stiahol údaje. Naštartoval som ho niekedy vo februári 2017. Na x-ovej osi sú merania každú hodinu. Dátum a čas tam nie je uvedený, lebo by sa na x-ovú os nezmestil. (0 je dátum 6. 2. 2017 a každá inkrementácia na x-ovej osi je po hodine ) Z grafu je zrejmé, že rok 2018 oproti roku 2017 "naštartoval" vysokými teplotami už 8 apríla. Takéto teploty boli v roku 2017 až v polovici mája. Z grafu je zrejmé, že teploty v roku 2017 kopírujú sínusový priebeh, ale v roku 2018 sú teploty od  6 apríla 2018 až do 21.9. takmer rovnako vysoké. Čo z týchto meraní vyplýva? Meranie maximálnej teploty nehovorí nič o množstve absorbovanej tepelnej energii. V roku 2017 bolo maximum teploty 4.8.2017 36,8 stupňov C. (Merané teploty sú samozrejme determinované umiestnením dataloggera) V roku 2018 bolo maximum teploty 30.7. 2018 35,75 stupňov C. V roku 2017 bola teda maximálna teplota vyššia, ale absorbovaná energia bola v roku 2018 vyššia. A práve absorbovaná energia a nie maximálna teplota je rozhodujúcim faktorom klimatických zmien. Samozrejme vychádzam len z mojich údajov za 1.6 roka, čo nemá štatistickú hodnotu. Batéria datalogera by mala vydržať cca 15-20 rokov, no toho sa ja už zrejme nedožijem. Nejaké merania existujú a bolo by zaujímavé zostrojiť graf absorbovanej energii za posledných 100 rokov. No na to by sme ale potrebovali údaje merané minimálne každú hodinu. A tie zrejme k dispozícii nie sú.

post-2515-0-85816600-1538597342_thumb.jpg

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 týždňami...

Kto ma zahradu, ten vie, aky katastroficky dopad ma najsamteplejsi rok 2018: taka dobra uroda uz dlho nebola.

 

Urcite treba odviest vela milionov na to, aby sme aj my tu na Slovensku mohli bojovat proti desivym dopadom klimatickych zmien. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Kto ma zahradu, ten vie, aky katastroficky dopad ma najsamteplejsi rok 2018: taka dobra uroda uz dlho nebola.

 

Neviem, kde máš záhradu ty, ale keby som celé leto intenzívne nepolieval moju záhradu, jedinou plodinou, ktorú by som dopestoval by bola figa. A to doslovne. Rozdiel v úrode závisí od lokality. Zrážky sú nerovnomerné, často je obrovský rozdiel na malom území. Absentujú celoplošné dažde a zrážky v lete sú obyčajne v podobe búrok, kde voda rýchlo odtečie. Stačí pozrieť na mapu http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=938 . Kto má vlastnú studňu a polieval, môže mať dobrú úrodu. Ale spodná voda závisí od plošných zrážok. Nedávno hladina Dunaja v Maďarsku klesla na rekordných 11 cm. V Štúrove to bolo iba o pár cm lepšie. Ak sa situácia zhorší, pocítia v budúcnosti zmenu aj tí, ktorí sa spoliehajú na studne a umelé zavlažovanie. Ale v niečom máš pravdu, je začiatok novembra a ja ešte stále oberám vlastné rajčiny. 

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Urcite treba odviest vela milionov na to, aby sme aj my tu na Slovensku mohli bojovat proti desivym dopadom klimatickych zmien.

V tomto s tebou súhlasím. Neexistuje integrujúca sila, ktorá by prinútila ľudstvo v globálnom merítku obmedzovať aktivity, ktoré ohrozujú jeho existenciu. Čiastočné riešenia majú síce morálnu hodnotu, ale nedokážu zmeniť tento trend a sú to teda iba "vyhodené" investície.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Neviem, kde máš záhradu ty, ale keby som celé leto intenzívne nepolieval moju záhradu, jedinou plodinou, ktorú by som dopestoval by bola figa. A to doslovne.

 

A ine roky si zahradu vobec polievat nemusel a prehybala sa ti pod tarchou urody, spravne?

  

Je to trochu cudne pestovat figu ako jediny ovocny strom v zahrade, ale proti gustu ziaden disputat.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

Človek, ako stádovití druh nie je individuálne schopní reagovať na klimatické zmeny. Je preto celkom prirodzené, že očakáva riešenie od štátu. Kto je ale štát? Politici, ak chcú byť zvolení, majú iba jedinú úlohu. Vytvoriť podmienky na rast produktivity, DPH, životnej úrovne a zamestnanosti, pre rastúcu populáciu. Lenže práve tieto očakávania voličov sú faktory, ktoré pôsobia kontraproduktívne s politikou trvale udržateľného rozvoja. Morálnym princípom pre politikov je udržateľný rozvoj. Ale to je v rozpore z pravdepodobnosťou ich zvolenia. Jednou z možností pre nich je apelovať na riešenie tejto dilemy formou vedecko-technický rozvoja, alebo investovať do propagandy spochybňovania vedeckých informácií. Oba prístupy EU - USA sú viac menej ekvivalentné, to znamená, že nemajú žiadny vplyv na klimatické zmeny.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tono, opat. Toto je pesimisticke ale nepravdive tvrdenie.    V EU existuje celkom silny tlak volicov na ekologiu.   Postoj ludi v EU a USA nie je natolko rozdielny ako to prezentujes,   Trump sice spochybnuje informacie ale nie je to postoj  statnych organizacii.  A volici napriklad v nemecku ocenuju aj  kroky ktore vedu k udrzatelnejsiemu rozvoju.   To co sa deje je  pozorujes spektrum, od lavivcovych anarchistov ktori su ochotni obetovat par miliard ludi pre blaho planety az po ludi ktorym je priroda ukradnuta.    Ale pre politiku je dolezitejsie kde je stred a ten sa posuva k ochote znizit svoj zivotny standard za udrzatelnejsi rozvoj.   A na slovensku sa to tiez pomaly deje, aj ked stred je zatial v bode kde slovne su za ale nechcu za to platit.  Ale v mestach je vidiet posun,

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Pre mna je skor pesimisticke tvrdenie, ze ludia (stat) reaguju na klimaticke zmeny, ale bohuzial nie racionalne.

A to dokonca ani vtedy ak by sa obidve nepotvrdene hypotezy (AGW a ta o negativnom dopade) ukazali ako pravdive.

V hlave mi rezonuju dve veci:

  1. Kjotsky protokol spoplatnovania emisii CO2, ktory mal zarucit ich snizenie. Okrem toho, ze sa na tom zopar ludi rozpravkovo nabalilo (vid. Intreblue group), k ziadnemu poznatelnemu znizeniu emisii CO2 nedoslo, boli to peniaze vyhodnene do vzduchu.
  2. Zavedie biopaliv EU na znizenie emisii CO2. Az nedavno EU doslo, ze biopaliva emisie CO2 naopak zvysuju (preco si to preboha nezratali hned nazaciatku) a nariadili ich zrusenie. Ako prvy bude v roku 2021 zruseny palmovy olej, ktory bol mohutne vykupovany z tretich zemi, kde ho ziskavali brutalnym nicenim pralesov. EU mozno ostane na rukach krv lesnych goril, teda jedneho z druhov najblizsie clovekovi, ktorym hrozi kvoli likvidacii pralesa vyhynutie.

Ekologicke aktivity su spravidla nezlucitelne s racionalnym uvazovanim, ide tam o spraveniu zadobre emociam, nie o snahu skutocne nieco zlepsit.  :cotisisi:

 

Napriklad zakaz plastoveho priboru najskor sposobi zvysenie spotreby bambusoveho priboru, takze zase kvoli nasim "ekologickym" aktivitam budeme likvidovat lesy. :urcitenie:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov