Klimatické zmeny

To je ten istý výpočet, ktorý som uviedol aj ja. Jediný rozdiel je konštanta ε, čo zohľadňuje rozdiel medzi dokonale čiernym telesom a reálnym "šedým" telesom. Ja som dal príklad, že teleso ma 70°C a atmosféra 30°C.  Takýto rozdiel teplôt je bežný napríklad v zemskej atmosfére, kde dochádza k výmene teplôt konvekciou. Ale vo vákuu vy to bol podstatne vyšší rozdiel teplôt.   

No ale AI to ma zle, ak to dáš rovne dostaneš tuto rovnicu:

1000 * 1 * 4 * 60 * 60 =  5.67 × 10^-8*0.8*(T^4 - 296.15^4)

T=4221K

emisivita  povrchu je zvolena 0.8, sigma=5.67 × 10^-8

to je troška inak že?

treba tam dat asi aj ten čas na pravu stranu, čim sa to zjednoduší na:

1000  =  5.67 × 10^-8*0.8*(T^4 - 296.15^4)

T=415K=141 C, čo už je prijateľnejšie. Ale stale ďaleko od toho keď zohľadníme atmosféru a prenos do atmosfery.

pred 31 minútami, robopol napísal:

T=415K=141 C, čo už je prijateľnejšie. Ale stale ďaleko od toho keď zohľadníme atmosféru a prenos do atmosfery.

Ak zanedbáme konvektívne prúdenie z telesa do atmosféry tak by to mohol byť korektný výsledok. Navyše teplotu atmosféry sme definovali ako konštantnú. 

V SME vysiel clanok, ktory uz aj v nadpise tvrdi: "Pondelok bol najteplejším dňom za najmenej 125-tisíc rokov"
 https://tech.sme.sk/c/23191010/pocasie-a-klimaticka-kriza-pondelok-bol-najteplejsi-za-poslednych-125000-rokov.html

Je to hoax pravdepodobne vytvoreny SME, neuvadza to ani zdroj https://climate.copernicus.eu/rekord-breaking-north-atlantic-ocean-temperatur ani ine clanky.

Co ma zaujalo je diskusia pod clankom. Ludia, co sa opovazili pochybovat o nezmysle, ako mozme vediet, ze je to najteplejsia globalna teplota za poslednych 125-tisic rokov, boli oznaceni za:

Quote

"pologramtni popieraci, ktori maju tak malo intelektu, ze nevedia nic pochopit;
proti vedeckemu konsezu; maju v hlavach komplet vyvetrane; zasluzia si
vysmech; s demetnymi nazormi patria do klietky hanby ludstva; idioti; iq
hupacieho konika; arogantne egoisticke anarchokapitalisticke prasce; idioti
posmievacikovia; nevedia pochopit napisany text; tym sedlakom tuto v diskusii
by rad radom mali postrihat obcianske preukazy, ked ani trojclenku nevyrataju"

A toto napisu ludia, ktori si ani neoveria zdroj. Debata o boji proti oteplovaniu uz davno nie je o faktoch...

Podstatnejšie ako hoaxy a diskusie sú merania 

https://www.imeteo.sk/spravy/presiel-den-a-mame-tu-novy-svetovy-rekord-utorok-bol-najteplejsim-dnom-na-nasej-planete

"Podľa údajov amerického Národného centra pre predpovede životného prostredia zaznamenali tento týždeň najvyššiu globálnu teplotu, aká bola kedy zaznamenaná. 

Od rekordu v roku 2016, keď bola priemerná teplota 16,92 °C stúpla na 17,18 °C, čo je nárast o 0,26°C. V rokoch 1979 – 2000 bol priemer zo začiatku júla 16,2 °C. To je nárast o 0,98 °C.

Este podstatnejsi je rozdiel medzi klimou a pocasim (jeho extremami).

Pretoze nie az tak davno nemarana najnizsia teplota je tiez "podstatne meranie".

A ked sme uz o toho merania, tak americké Národné centrum pre predpovede životného prostredia nie je zrovna hodnoverny producent nejakeho z hlavnych indexov globalnej teploty. Zobieranie udajov zo vsetkych meteorologickych stanic na Zemi na urcenie globalne teploty trva bezne agenturam minimalne mesiac. Ze to stihli spravit za jediny den, to uz trosku pripomina tu o Cervenej Karkulke.

Samozrejme chyba opublikovaneho merania nikde, kaslat na zastaralu exaktnu vedu, nastupuje moderny alarmizmus.

A teda musim sa ospravedlnit SME. Aj CNN cituje Jennifer Francis, ze to bol najteplejsi den za 100 000 rokov, aj ked v nom sa uz objavuje to magicke slovicko pravdepodobne. (vsak aj 0.000001% je stale to pravdepodobne)

Quote

This week’s records are probably the warmest in “at least 100,000 years,” Jennifer Francis, a senior scientist at Woodwell Climate Research Center, told CNN, ...

Záznamy z tohto týždňa sú pravdepodobne najteplejšie za „najmenej 100 000 rokov,“ povedala pre CNN Jennifer Francisová, vedúca vedkyňa z Woodwell Climate Research Center, ...

https://edition.cnn.com/2023/07/05/world/hottest-day-world-climate-el-nino-intl/index.html

V čom vidíš demagógiu? Seriózne články uvádzajú, že maximálna hodnota bola stanovená za obdobie presného merania priemernej teploty Zeme. To je obdobie zhruba od od roku 1940. Tých 100 000 rokov si tam dosadili médiá, ktoré chceli upútať čitateľa. Maximálny nárast priemernej teploty Zeme od rokov 1979 – 2000 bol  0,98 °C. Táto  hodnota celkom dobre koreluje s priemerným nárastom teploty od roku 1979,  vplyvom CO2, ktorý je samozrejme nižší, ako teraz zaznamenaná maximálna hodnota. 

Priemerná teplota Zeme zrejme reflektuje nárast globálnej teploty, ale nezohľadňuje nárast lokálnej teploty v danom regióne. Napríklad v strednej Európe narástla priemerná teplota už o viac, ako 2 °C. Teda nad  klimatický limit 1,5 °C. Rovnako nerovnomerný je nárast teploty na severnej pologuli, voči južnej. To znamená, že nárast priemernej teploty Zeme o 1,5  °C by mohol spôsobiť lokálny nárast teploty určitých regiónov o 4 až 5 °C. To už predstavuje hodnoty, s ktorými sa nedokáže vyrovnať fauna a flóra v danej oblasti. Navyše ak v týchto regiónoch nestúpnu zrážky tak, aby vo vegetačnom období kompenzovali odpar, v dôsledku nárastu teploty.

Ľudia radšej ignorujú environmentálne problémy, na úkor politických. To sa odzrkadľuje napríklad aj v diskusiách. Článok zaoberajúci sa environmentálnymi problémami ma pod článkom diskusiu 1 až 2 diskutujúcich. Politikov komentuje 100 až 500 diskutujúcich. Pritom politici nedokážu ovplyvniť  budúcnosť ani v horizonte ich volebného obdobia.

On 7/11/2023 at 7:45 PM, Tono said:

V čom vidíš demagógiu? Seriózne články uvádzajú, že maximálna hodnota bola stanovená za obdobie presného merania priemernej teploty Zeme.

Demagogicke je podsuvat ako relevatne denne extremy, ktore principialne nemozu mat zo statistickeho hladiska vypovednu hodnotu. Ved aj ty sam  pri klimatickych zmenach hovoris o zmene teplot  na urovni dekad.

Ak je podstatne spominat denne extremy, co konkretne vyplyva z najmensej nameranej teploty -94.7°C z roku 2010? Ze sa ochladzuje?

"Seriózne články uvádzajú ...." 

Zozbierat udaje z desiatok tisicov meteorologickych stanic a spracovat ich na urcenie globalnej teploty, nie je jednoduche. Venuje sa tomu len niekolko organizacii na svete. Vycisluju mesacne priemery, nie denne, ale aj tak sa bezne dosahuju rozdiely az 0,3 °C, v zavislosti od sposobu spracovania udajov. Organizacia US National Centers for Environmental Prediction medzi nie nepatri. Ak takato organizacia tvrdi, ze ma spolahlive udaje priemernych dennych teplot s chybou mensou ako 0,26°C a to dokonca z  predosleho dna, tak som dost skepticky a serioznou by som ju nenazval.

Samozrejme, že z denných fluktuácií nemožno vyvodzovať trendy. Lenže priemerná teplota na Zemi nie je fluktuácia. Už len z toho dôvodu, že je to priemerná hodnota.  Z grafu zmien globálnej teploty, ktorý si uviedol, stúpla priemerná teplota na Zemi od roku 1900  o cca 1,25 °C. Z týchto údajov sa dá už odvodzovať aj trend.

Z triviálneho výpočtu, iba vplyvu koncentrácie CO2, vychádza zhruba polovičná hodnota, z reálneho nárastu globálnej priemernej teploty na Zemi. Musí to mať samozrejme aj fyzikálnu príčinu, o ktorej môžu kompetentní diskutovať. Nárast priemernej teploty o 1,25 °C ale nehovorí nič o tom, ako narástla priemerná teplota v lokálnom regióne, napríklad v strednej Európe, alebo v polárnych oblastiach. Rozdiely priemernej teploty voči lokálnej sa pripisujú na vrub klimatickej citlivosti danej oblasti. A tieto rozdiely sú dnes už väčšie, ako 2,5 °C. To je ale hodnota, ktorá má zásadný vplyv na schopnosť adaptovať sa živočíchom a rastlinám v danom regióne, v tak relatívne krátkom čase.  

Napríklad dnes boli na Slovensku zrážky:

Priemerná hodnota zrážok bola dnes dostatočná, pre vegetáciu Slovenska. Táto priemerná hodnota ale nevypovedá nič o strese zo sucha, ktorému zostala vystavená polovica územia Slovenska. Regionálna nerovnomernosť zrážok, typická pre posledných 10 rokov, je zrejme sprievodným javom nastávajúcich klimatických zmien.  Celoplošné zrážky absentujú, na úkor lokálnych, ktoré sa naopak stávajú často až extrémnymi. 

Ved tam v Nemeckej mas 0 a pri priehrade Starina 52mm. Ini to aj tak predpokladali burky budu vsade 20-30mm len vyslo im to len niekde, u nas 4,4 mm. U nas tento rok az tak velky stres so sucha nebol,ale tento dazdik uz bol potrebny, inak ani burka nebola.

Celoplosne zrazky si mal tohto roku asi3,4. Minuly rok ani jednu.(do 20 augusta potom zacalo prsat,ale to ma uz nezaujimalo) A minuly rok by si tie rastliny tento dnesny dazd nezapamatali ani na dva hodiny. Poda by bola aj na povrchu hned sucha. Travnik si uz o takomto case mal suchy, ci som chodil po hline,nebol. To mozte vidiet na fotkach mojich psov. Z pred 4 dni a z 31.08.2022 a tam uz poprsalo aspon trocku a zacala rast trava.

Dňa 30. 3. 2023 at 11:06, Tono napísal:

Nemusím byť klimatológ ani prognostik keď predpovedám, že aj toto leto bude na Slovensku horúce a suché. Tak ako tie predošlé. Nie kvôli nárastu globálnej teploty o 1,5 °C, ale kvôli zmenám v charaktere krajiny. Nárast globálnej teploty len umocňuje extrémy v človekom zmenenej krajine, ktoré nebudú náhodné, ale pravidelné. 

Pamätám sa, ešte ako chlapec v 60 - tich rokoch minulého storočia, sme mali na dvore figovník. Zriedka kedy mal plody, ktoré ale nedozreli. Každú zimu konáre vymrzli a na jar museli narásť nové. Asi pred 10 rokmi som do záhrady za domom nasadil figy. Je tak sucho, že už nemá zmysel tam niečo pestovať, bez intenzívneho zavlažovania. Dnes je tam už "figový les" a úrodu mám 2x ročne. Nie je to však výhoda, lebo ostatné stromy, ako broskyne, marhule, jablone, višne... už trpia nedostatkom zrážok a vysokými teplotami.

Mimochodom, vlani som si v lese všimol, že nové výhonky borovice čiernej žltnú a sú pokryté živicou. Tento rok to postihuje už 50 % korún stromov. Neviem, či to súvisí s rastom teploty, alebo nejakým novým parazitom. Inak borovica čierna nie je na Slovensku pôvodný druh, pochádza z Južnej Európy, Severnej Afriky, Malej Ázie až Kaukazu a mala by teda odolávať vyššej teplote. 

K "historickej teplote",  ked sa to objavilo, tak som to odhadoval na uhorkovu sezonu,  niekto sa chcel zviditelnit aby ziskal granty.  Ale realne sa nieco podobne da cakat,  otepluje sa stale a tento rok sa zase prejavi El Nino co znamena vyssie teploty.  Takze rekord sa da cakat.  

pred 6 hodinami, Tono napísal:

Neviem, či to súvisí s rastom teploty, alebo nejakým novým parazitom

Odhadujem to druhe, hlavne preto ze si nemyslim ze priamo vyssia teplota to moze sposobit. Ta len zvysuje stres a slabuje stromy a pridu choroby, ktore tu neboli pretoze sa posunuli severnejsie.

Klimaticke zmeny sposobuju coraz viac poziarov...

Do Grecka sa uz nebude dovolenkovat, lebo tam budu horet poziare - ako inak kvoli kllimatickym zmenam:

https://www.statista.com/statistics/1264709/area-burned-by-wildfire-in-greece/

Požiare dávať do súvislosti k klimatickými zmenami, to je téma tak pre Topky alebo Nový čas. Myslím, že skutočný problém je, že ak kvôli zmene klímy sa začnú ohrievať oceány, čo bude mať za následok zmenu morských prúdov a toto prinesie kolaps počasia aké poznáme dnes.

Klimaticke zmeny sa uviedli ako pricina poziarov vo viacerych clankoch SME. Cize nie len Novy Cas a Topky, tento hoax sa siri mediami.  Tyzden je jediny, co som si vsimol, ze tomuto naporu odolava.

O vesteni  zaniku morskeho prudenia som tu uz popisal dost, za mna je aj toto na urovni Noveho Casu. Na Zemi uz bolo teplejsie a morske prudy a pocasie kvoli tomu nekolabovalo.

pred 15 hodinami, smiley napísal:

Na Zemi uz bolo teplejsie a morske prudy a pocasie kvoli tomu nekolabovalo.

To o ktorom časovom období teraz píšeš?

Viacere obdobia v Holocene, napriklad Rimske klimaticke optimum (250 p.n.l to 400 n.l) a Minojske klimaticke optimum (okolo 2000 p.n.l). Predchadzajuci interglacial bol tiez podstatne teplejsi nez nas sucasny.

Nositelovi Nobelovej ceny zrusili prednasku na konferencii MFF.

Nositel Nobelovej ceny za fyziku ( 2022 - experimenty s provázanými fotony v oblasti kvantové mechaniky ) John F. Clauser mal povodne prednasat na temu "Jak moc můžeme důvěřovat predikcím Mezivládního panelu pro klimatickou změnu?"

Zrusenie jeho prednasky bola velmi pravdepodobne reakcia na jeho kriticke vyhlasenia o klimatickej vede.

https://echo24.cz/a/Hng8B/zpravy-svet-drzitel-nobelovy-ceny-prednaska-zrusena-kritika-klimaticke-zmeny

Takze na konfertencii sa budu moct nerusene potlapkat po rameni, ze aky klimaticky konsenzus tu mame...

Držitel Nobelovy ceny za fyziku John F. Clauser v minulých dnech označil klimatickou vědu za „masivní a šokující novinářskou pseudovědu“

OK, lenže od fyzika by som očakával fyzikálne argumenty, alebo aspoň alternatívnu teóriu, ktorá vysvetľuje nárast globálnej teploty. Pokiaľ viem, Nobelovu cenu dostal za experimenty s previazanými fotónmi, čo je oblasť kvantovej mechaniky. Neviem, ako táto disciplína súvisí s klimatológiou? Tu zrejme rozhoduje to, že ak získal Nobelovu cenu, je vedecká autorita, ktorej názory sa musia rešpektovať, aj keď nekorešpondujú s oblasťou jeho výskumu. 

Ak mu zrušili prednášku kvôli jeho názorom, spochybňujúcim klimatológiu, bol by to vážny precedens, kde politika zasahuje do vedy. Svoje názory by mal mať možnosť slobodne obhájiť. Mal by dostať priestor dokázať, prečo je klimatológia "šokující novinářskou pseudovědu". Už len pre nás laikov by to mohol urobiť, aby sme sa zorientovali a konečne sa zbavili "novinárskej pseudovedy" a politickej ideológie.      

Tak to je ten skeptik, ktorý nerozumel kvantovej fyzike a išiel ju vyvrátiť a zistil, že to platí. Znova človek, čo nijak neprispel vo fyzike, akurát postavil experiment na Bellovych nerovnostiach. Tak rovnako bude odborník aj na tu klímu. Dnes môže každý si prehlásiť, čo sa mu zamanie, kde psi štekajú karavána ide ďalej.

Ak som to pochopil správne, skleníkový efekt je založený na tom, že atmosféra absorbuje len určité vlnové dĺžky žiarenia. Oblasť časti infračervenej zložky vlnovej dĺžky absorbuje atmosféra viac, ako iné zložky. Na Zem sa tak dostane len tá časť spektra, ktorú nepohltila atmosféra. Energia dopadajúceho žiarenia, bez ohľadu na jej vlnovú dĺžku, zohreje povrch Zeme. Zem je "čierne teleso", ktorú zohrieva celé spektrum dopadajúceho žiarenia zo Slnka. Lenže spektrálne vyžarovanie Zeme už nezáleží od vlnovej dĺžky dopadajúceho žiarenia, ale od teploty, na ktorú sa povrch Zeme zohrial. (Samozrejme ak neuvažujeme albedo a to, že Zem nie je dokonalé čierne teleso). Pri danej povrchovej teplote Zeme si môžeme z Plankovho zákona rozloženia vypočítať maximum vlnovej dĺžky, ktorú vyžaruje Zem pri danej teplote. To je vlnová dĺžka, ktorej maximum je v infračervenej oblasti spektra. To je aj maximum spektra, ktorú pohlcuje a vyžaruje atmosféra s obsahom CO2.