Klimatické zmeny

To bola len taká provokácia. Záverom sa dá povedať, že len z Boltzmanovho zákona vychádza nárast globálnej teploty o  0.597 °C a z meraní NASA 0.89 °C čo je rozdieľ 0.29 °C. To je zhoda, o ktorej sa nedá povedať, že nič nedokážeme predpovedať.  Kvantifikovať tieto hodnoty a vysvetliť rozdiel 0.29°C je úlohou klimatických modelov.   

On 6/11/2023 at 11:18 AM, Tono said:

Záverom sa dá povedať, že len z Boltzmanovho zákona vychádza nárast globálnej teploty o  0.597 °C ...

Nie je to len z Boltzmanovho zakona, na vypocet si si potreboval vyhladat zmenu ziarenia (radiative forcing) pre zmenu CO2 koncetracie z 280 ppm na 420 ppm. Neplietol by som jablka z hruskami (napriklad koncetraciu metanu mame az od roku 1980) a ostal pri CO2  - ostatne sa tvrdi, ze jeho vplyv je dominatny - takze tych +0,43 stupna Celsia.

On 6/11/2023 at 11:18 AM, Tono said:

a z meraní NASA 0.89 °C

NASA ale uvadza odchylku vzhladom na obdobie 1951 az 1980, vtedy bola koncetracia CO2 az 320 ppm. Odhad oteplenia od zaciatku industrialnej ery sa zvykne udavat 1,0 az 1,2 stupna Celzia.

On 6/11/2023 at 11:18 AM, Tono said:

čo je rozdieľ 0.29 °C. To je zhoda, o ktorej sa nedá povedať, že nič nedokážeme predpovedať.

Rozdiel je 0,4 az 0,8 stupna Celzia, relativna chyba 30% az 80%. Mne osobne predpoved s 80% chybou nepride nijak presvedciva.

On 6/11/2023 at 11:18 AM, Tono said:

Kvantifikovať tieto hodnoty a vysvetliť rozdiel 0.29°C je úlohou klimatických modelov.   

Tak v tom pripade  si klimaticke modely svoju ulohu neplnia, pretoze nielenze nevysvetluju rozdiel, ale od experimentalnej hodnoty sa podstatne viac vzdaluju s relativnou chybou az vyse 300% ( +3,3 stupna Celzia pri klimatickej citlivosti AR6 5,67 stupna Celzia.

On 6/11/2023 at 10:52 AM, Tono said:

Uvádzal som ho preto, čo Smiley tvrdil, že výsledky klimatických modelov sú "hausnumerá".

Ukazal si ale presny opak: zatial co "skepticka" cast vypoctu priameho vlyvu este ako-tak sedi na experimentalne namerane hodnoty, vysledky klimatickych modelov sa realite beznadejne vzdialuju...

Tie zmeny pocasia na to sa pripravit ani neda. Minuly rok nezaprsalo 3 mesiace nic.

A tohto tyzdna. https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=meteo_apocasie_sk&ii=11953

21.06.2023 o 15 bola burka. Teda aj keby som mal 10 m3 nadrz tu vodu by som nemal sancu zachytit.  Za tyzden ti  napadne na 100 mm na plochu 110 m2 je to plna nadrz.  Dnes voda stala zahrade. 

Dnes vyuzivam ako nadrz pivnicu. Tam je asi 2..3 m3(tam kludne bolo  aj 10m3 vody a potom mam nadr 2,5 m2.

Som sa pozeral na prispevky dozadu, tak som narazil tuto perlu:

On 5/31/2023 at 9:41 AM, tyso said:

A klima predstavuje dobry model na takyto pristup, v prvom priblizeni je to predsa teleso na ktore svieti slnko,  mas externy zdroj energie a hladas kde to ma rovnovahu, to je predsa problem cierneho telesa.  Stredoskolska fyzika a dostanes sa na viac ako 90 percentnu zhodu.  A potom pridas tie jednoduchsie komplikacie,  v zasade riesis albedo, teda pomer medzi tym co absorbuje a pohlti a co odrazi.  A sklenikove plyny ovplyvnuju prave toto.  A dostanes sa 99 percentnu zhodu.  To je ta podkladova fyzika, ktora tam je a k nej skutocne netreba nic sialene a komplexne.  

Albedo je pomer odrazeneho ziarenia od Slnka, teda vo viditelnom svetle, ten zo sklenikovym efektom nesuvisi. Ale musis ho riesit aj v stredoskolskej fyzike ziarenia cierneho telesa aby si do dostal aspon na 86% zhodu (o viac ako 90% zhode si nechaj snivat).

Sklenikovy efekt vznika tym,  ze ta druha cast sa absorbuje povrchom Zeme, ktory sa zahrieva a vyzaruje tepelne ziarenie v mikrovlnom spektre hore do atmosfery. Cast z neho je absorbovana sklenikovymi plynmi, vrstva atmosfery sa zahrieva  a vyzaruje tepelne ziarenie (aj) naspat na povrch Zeme. To je prave to teplo navyse, ktore  sposobuje oteplovanie sklenikovym efektom.

Myslim, ze nema zmysel ta zatazovat jednotlivymi radiacnymi modelmi a pytat sa, pri ktorom z nich konkretne dostanes 99% zhodu. Obzvlast ked si pred tym viac nez katerogicky zamietol vplyv hornych vrstiev atmosfery na povrchovu teplotu, na ktorom su tieto modely vybudovane.

Nazornejsie si uz snad ani nemohol ukazat, ze stredoskolske znalosti fyziky, ktorymi disponujes, na taketo veci naozaj nemozu stacit...

https://sk.wikipedia.org/wiki/Albedo
 

hm.  Problem je ze ty mas deficit aj v tej stredoskolskej fyzike.   A potom nemas na com stavat. 

Země přijímá energii ze Slunce v podobě ultrafialového, viditelného a blízkého infračerveného záření. Asi 26 % přicházející sluneční energie se atmosférou a mraky odráží zpátky do vesmíru a 19 % energie atmosféra a mraky absorbují. Většina zbývající energie je absorbována na povrchu Země. Vzhledem k tomu, že povrch Země je chladnější než Slunce, vyzařuje na vlnových délkách, které jsou mnohem delší než vlnové délky, které byly absorbovány. Většina tohoto tepelného záření (od Země) je absorbována atmosférou a ohřívá ji. Atmosféra také získává teplo na ohřátí vzduchu a latentní teplo proudící z povrchu. Atmosféra vyzařuje energii jak nahoru, tak dolů; část vyzařovaná dolů je absorbována povrchem Země. To vede k vyšší rovnovážné teplotě, než kdyby atmosféru neměla.

zdroj:https://cs.wikipedia.org/wiki/Skleníkový_efekt

Albedo:

Albedo (z latinského albus – bílý) je míra odrazivosti tělesa nebo jeho povrchu. Jde o poměr odraženého elektromagnetického záření ku množství dopadajícího záření. Zlomek, obvykle vyjadřovaný procentuálně od 0 do 100 %, je důležitým pojmem v klimatologii a astronomii. Poměr závisí na frekvenci uvažovaného záření: pokud není specifikována, bere se průměr podél spektra viditelného světla. Závisí také na úhlu dopadu záření: pokud není specifikován, uvažujeme o pravém úhlu. Albedo závisí také na úhlu mezi směrem osvětlení a směrem pozorování. Pokud je tento úhel nulový, bývá albedo nejvyšší.

zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Albedo

Albedo nemá priamo súvis na skleníkové plyny (okrem oblakov). To ma smiley pravdu. No nemá pravdu v tom, že vrchne vrstvy atmosféry majú nejaký zásadný vplyv na teplotu na povrchu, čo je zjavne nepravda. Majú marginálny vplyv, väčšina dlhovlnného žiarenia sa absorbuje v spodných častiach atmosféry a blízko povrchu.

Oblaka

Oblaka jsou dalším prvkem zvyšujícím albedo, jejich příspěvek hraje velkou roli v rovnici globálního oteplování. Různé typy oblak mají různé hodnoty albeda, teoreticky se pohybují od minima kolem 0 % až do maxima nad 70 %. Klimatické modely ukazují, že pokud by byla celá Země pokryta bílými oblaky, povrchová teplota by klesla na hodnotu asi -151 °C (-240 °F). Tento model, ačkoliv velmi vzdálený od skutečnosti, také předpovídá, že na vyrovnání 5,0 °C (9 °F) změny teploty způsobené zvětšením skleníkového efektu, je třeba „pouze“ zvýšit celkové zemské albedo asi o 12 % přidáním dalších bílých oblak.[zdroj?]

albedo v najobecnejsom zmysle je integral odrazenej energie cez vsetky frekvencie voci celkovej energii co pride.    A to je potom vlastny dovod ohrievania.  Jednoducho ak klesne,   ( a je teraz jedno akym mechanizmom napriklad  sklennikovym efektom), tak zem absorbuje viac energie a to sa prejavi oteplenim.  Ak stupne, tak sa ochladi.   To je zakon zachovania energie.   

Tak sa to ale v klimatológii nechápe. tam to máš rozčlenené práve na albedo v zmysle definície odrazivosti väčšinou viditeľného spektra, teda žiarenie, ktoré sa vracia späť do vesmíru a nie je absorbované povrchom, ani atmosférou.

V podstate sa dá povedať, že skleníkový efekt dočasne energiu zo slnka akumuluje, do istej hranice. V podstate sa skoro všetka energia dostane preč , kebyže nie, tak by neustále rástla teplota, keďže zo slnka stále pribúda energia. Takže albedo je vlastne podľa tvojej definície maximálne. teda všetka energia príde aj odíde.

albedo - ide o poměr odraženého elektromagnetického záření ku množství dopadajícího záření.

A je to skutocne jednoduche,  to co sa pohlti zvysi teplotu a to znamena ze sa zvysi energia vyziarena ( ako teplota cierneho telesa).   A to vedie k rovnovahe pri nejakej teplote, co je potom teplota zeme ( zase ide o priemer, cize integral cez celu zem) . Ale podstata je jednoducha, ak sa znizi albedo zeme, tak porastie jej teplota.  Bez ohladu na klimaskeptikov.  

Sklennikovy efekt znizuje odrazenu energiu v niektorych frekvenciach, co znamena ze sa tu znizuje albedo.   Ak merias z vesmiru, tak prave v tejto oblasti zem ziari menej.   
To je ta podkladova fyzika,  ale dalej mozes pouzivat pojem albedo podla potreby vztiahnute ku konkretnemu povrchu ( tak je to v modeloch,  tam nie je dolezite albedo zeme z vesmiru ale albedo povrchu, napriklad ci ide o ocean alebo o les.   ). 

ty máš zasadnú chybu v úvahe. tu sa len dočasne akumuluje energia, takže s rovnicou zachovania energie sa zásadne mýliš v tom, že ide o pomer toho čo tu dopadne a vyžiari, píšem ti, že by si prehrial planétu možno za par hodín na hodnoty na Venuši, ta energia, čo tu prichádza, tak aj skoro celá odchádza inak budeš zohrievať planétu neustále. Takže to nemôžeš brať ako albedo to čo sa prijme a vyžiari v zmysle albeda, lebo sa vyžiari všetko. Dostaneš teda úplne inú hodnotu, akú používajú.

nie,  nerozumieme sa.   Albedo urcuje kolko energie prichadza (percento voci dopadajucej) ,  teplota zeme urcuje kolko odchadza.  A rovnovaha znamena ze tieto dve veliciny su rovnake.   Tato rovnovaha sa teda udeje pri VYSSEJ teplote.  Vtedy plati ze co pride aj odide.   Ale takto pouzivat albedo ( teda zahrnut do neho aj  ziarenie cierneho telesa| https://sk.wikipedia.org/wiki/Absolútne_čierne_teleso
 

neda uplne zmysel.  

Nie je s takou interpretáciou nesúhlasím, že pohltená energia ostáva. To je nezmysel. Takto to nemôže fungovať. Rovnovážny stav práve už v sebe obsahuje ten efekt dočasného zadržania energie. Nie trvalého. Teda sa to ustáli na nejakej teplote, pričom slnko neustále dodáva energiu, zem časť z nej dočasne zadrží a vyžiari späť. Práve to je skleníkový efekt, to že sa dočasne energia zadrží. Tak sa to pre albedo nedefinuje. Tam sa neudáva čas pohltenia energie, proste tam sa konštatuje, že sa časť energie pohltí a ďalej sa to nerieši, čo s tou energiou ďalej deje, ona v skutočnosti pri každej teplote odchádza po istom čase sa vyžiari a celá. Pretože na planéte Zem sa neotepľuje jadro, ani sa nezvyšuje pohyb, tak sa pohltená energie nemá kam skladovať. Možno život, či na chemické procesy sa časť spotrebuje, to sú už detaily.

rozpravame o roznych veciach a hovorime to skoro to iste. 

zakladna rovnica

Prijata energia = Vydana energia,   (  toto hovoris,  inak by sa teplota zeme zvysovala donekonecna  co sa nedeje a nikto to neocakava)

To co pisem je len krok dalej na vycislenie tychto dvoch stran, kedze to sice plati ale viac to nehovori. 

Prijata energia  =  Energia ziarenia zo slnka * ( 1- albedo).      To je v podstate definicia planetarneho albeda a cela komplexnost klimy a zeme je schovana v albede ako jednom cisle).  Energia ziarenia zo slnka je znama a meria sa.  

Vydana energia =  ~ T exp 4,   s nejakymi miernymi korekciami je to teda zhruba funkcia stvrtej mocniny teploty.  Cim je zem teplejsia, tym viac energie vyziari.   

mas teda rovnicu kde  teplota zeme  je funkcia energie zo slnka a albeda,   to prve je v zasade konstanta ( aspon ako priemer cez slnecne cykly),  a tak cele oteplovanie je v albede.    
 

Však si to definuj ako chceš pre svoje potreby, albedo však v klimatológii je odrazivosť a nie je v ňom zahrnutý efekt skleníkových plynov, okrem spomenutých oblakov, dostávame sa teda na začiatok toho, čo si tvrdil a čo je realita, ty si to chceš schovať do jednej veličiny albeda, tak sa to ale v klimatológii neráta pokiaľ viem. Albedo ti totiž nič nehovorí o tom ako dlho dokážeš energiu na planéte Zem zadržať. Proste len píšem, že tvoje interpretácie nie su správne. to nehovorí ale nič o tom, že výpočet ti môže sedieť, keďže len hľadáš rovnovážny stav. To už by sme museli ísť podrobnejšie na to ako sa taká rovnováha hľadá a ktoré vzťahy na to treba (aj na hrubo).

Samotný Planckov zákon ti v tomto nepomôže. Planckov zákon hovorí aké bude spektrum žiarenia nejakého telesa, ktoré ma určitú teplotu. To vôbec nie je jednoduchá nájsť nejakú rovnováhu pre výpočet priemernej teploty na povrchu Zeme. Planckov zákon ti nepovie ako dlho sa pohltene energia udrží na planéte, prčom to je kľúčové, aby si dostal nejakú správnu hodnotu. preto sa klíma nedá riešiť cez stredoškolskú fyziku, keďže je to komplexný problém a máme tu počítačové modely na to.

iste, nejake problemy tam su,  zem nie je idealne cierne teleso.  Ale v prvom priblizeni to sedi, tu je podstatna ani nie tak presnost ale ze je tam zavislost od stvrtej mocniny teploty.  V astronomii sa pouziva pojem efektivna teplota ale to je detail.

Ale dalej hladas nieco co je na zaciatku nepodstatne,    hovoris o prechodovom stave teda ako bude dlho trvat kym sa dostanes do rovnovahy.  Z pohladu klimy je to dolezite, ak chces riesit teplotu po rokoch ale ked sa bavime o rovnovaznom stave tak to je nepodstatne.   Ak porastie objem sklennikovych plynov, tak  existuje nova rovnovazna teplota a k nej sa dostaneme.  Mozeme sa bavit o tom ako dlho to bude trvat,  ale aj tak sa raz dostaneme k novej hodnote teploty. 
A ako dlho sa udrzi energia na planete ? To celkom nechapem,  co je otazka ? Energia na planete znamena ze porastie teplota a kym sa nedosiahne zase rovnovaha medzi prijmom a vydajom tak zem "udrzi" viac energie.  Planckov zakon hovori o vydaji energie,  ak sa bavime o tepelnej kapacite zeme, tak to je viac menej jednoducha diferencialna rovnica.

Zober si taký Merkúr. Na odvrátenej strane má teplotu blízku absolútnej nule, na strane kde práve slnko svieti je to peklo. Takže tam sa všetka prijatá energia rýchlo vyžiari späť. To sa ale nedej na planéte Zem, kde atmosféra ti zadrží energiu zo slnka a cez noc tak neumrzneš na absolútnu nulu. Aj Tono tu nedávno šermoval Planckovým zákonom, ako keby to ti vyriešilo, prečo tu cez noc nepomrzneme, zo zlého výpočtu potom niečo dedukoval. Ak celú energiu pohltenú energiu použiješ na zohriatie povrchu, tak dostaneš emisiu tepelného žiarenia. Avšak kus železa, či skaly na slnku bude mať aj 60 stupňov atmosféra bude oveľa chladnejšia. Čo ti tu povie Planckov zákon o priemernej teplote? Ako chceš vôbec riešiť nejakú bilanciu? Ak sa teleso zohreje okamžite emituje späť energiu do vesmíru. Také zjednodušenia môžeš použiť pre nejaký veľmi zjednodušený jednoliaty objekt. ČI čo by si chcel s Planckovým zákonom vyrátať, akú bilanciu?

nechapem co vlastne hovoris. 
1.  Kratkodobe javy sa spriemeruju,  v noci sa uvolnuje naakumulovane teplo ale ako to suvisi ? To su denne vykyvy, potom mas rocne vykyvy atd.  Ale dlhodobo to vies nahradit nejakou priemernou teplotou.   Vratim sa este raz k zakladu,    ak by na zemi ostavala energia, tak by sa stale oteplovalo.  A kedze sa to nedeje, tak mas rovnovahu a tu vies vyhodnotit.

aha :)

tak mesiac na strane kde slnko pravé svieti je 120 C, na nočnej strane -173, priemer je -23 C, tak to je celkom vhodne nie? Na južnom pole je priemerne chladnejšie. tak keď ani nerozumieš o čom sa bavíme, tak načo sa bavíme? to počujem po prvý krát, že sa uvoľňuje nakumulované  teplo. Na Venuši máš hustú atmosféru , Venuša ma noc dlho stovky dni, takže by tam malo byť aspoň -200, lenže vďaka tomu, že existuje roznos tepla cez tu atmosféru a skleníkový efekt, čo zadržuje malú časť energie (dočasne), tak je na tej strane len o niečo chladnejšie. Klíma na planéte Zem je vhodná lebo je tu voda a ta atmosféra so skleníkovým efektom, nie nejakému priemerovaniu, či uvoľňovaniu nakumulovaného tepla. Debata ta je o tom ako ty vieš so stredoškolskou fyzikou vypočítať teplotu na povrchu cez deň a v noci, no skús. LoL  

Robopol,   tak este raz.  Bavime sa aplikacii  zakona,  to znamena ze v kazdom okamziku ide o integral cez celu plochu zeme.  
A ked to spravis v idealnom pripade, tak dostanes  jednoduchy zakon, ked to robis na zemi tak to je zlozitejsie ale stale to bude nieco umerne stvrtej mocnine nejakej teploty.  A tato teplota je zase umerna priemernej teplote.  Ak neveris, tak rataj. 
V pripade merkura to urobis ako prve priblizenie ze pouzijes tu polovicu, ktora je privratena k slnku, v pripade mesiaca podobne. 
A uvolnovanie tepla si urcite pocul,  atmosfera ma malu tepelnu kapacitu a tak rychlo vyziari teplo, teda sa ochladzuje rychlejsie a tak teplo prudi zo zeme a vody k nej rychlejsie ako len radiacnym ziarenim. 

A debata nie je o teplote povrchu ( aj ked riesenim jednoduchej termodynamiky sa vies dost blizko dostat, tepelnu kapacitu vody, zeme a vzduchu pozname,  ale sotva dostanes nieco nezname. Na pusti bude v noci zima, cez den teplo, pri mori ten rozdiel bude ovela mensi), ale o rovnovahe  prijmu a vydaju energie CELEJ planety.  

Ja mam rátať alebo ty máš rátať? však daj výpočet tej priemernej teploty, ukáž mi tu tvoju rovnováhu a daj čísla, ja som predsa písal, že to je oveľa zložitejšie a modeluje sa to cez všelijaké aj empirické vzťahy. Je debatujem o teploty povrchu celý čas. začalo to tým, že sa posmievaš, že albedo je niečo iné ako odrazivosť a skleníkové plyny sú v ňom zahrnuté (teda efekt). Pričom to tak proste nie je. Hovoríš neustále o základnej fyzike, ale nič nevieš tu postnut, že si vyrátal. Teda rozprávaš ako politik, čo všetko by malo ísť, ale to sú len tvoje dohady.

Teplotní kapacita (též nazývaná tepelná kapacita nebo tepelná hmotnost) udává množství tepla, které je potřeba dodat nebo odebrat od materiálu, aby se změnila jeho teplota o určitou hodnotu. Tepelná kapacita je charakteristika materiálu a udává se v jednotkách energie na jednotkovou hmotnost a jednotkovou teplotní změnu (například J/kg·K nebo cal/g·°C).

Znova ti musím pripomenúť, že existuje aj pojem tepelná vodivosť a ta je dôležitá pri roznose tepla. To som predsa písal, že v prípade Venuše sa roznáša teplo na tu druhu stranu cez atmosféru + skleníkový efekt, ktorý zadržiava dočasne žiarenie a TEDA STRATY do kozmu. Takže je skôr rozhodujúca tepelná vodivosť, sedliacky povedané roznos tepla.

Ak by sme chceli byť dôsledný, tak energetická bilancia žiarivej energie dopadajúcej na povrch telesa sa mení na pohltenú, odrazenú a difúznu. To platí pre teleso vo vákuu. Už len z tejto bilancie je zrejmé, že vypočítať teplotu na povrchu telesa je zložitejšie. Pri konštantnej intenzite dopadajúceho žiarenia by ale vždy nastala rovnováha, takže teleso by malo konštantnú teplotu. Pri zmene intenzity dopadajúceho žiarenia by to bol ale dynamický proces, závislý od tepelnej kapacity a tepelnej vodivosti telesa. To bol príklad telesa vo vákuu, kde nie je výmena tepelnej energie s okolím. Ak k tomuto príkladu telesa vo vákuu  pridám atmosféru, tak dochádza k výmene tepla konvekciou s atmosférou a atmosféra sa stáva telesom, ktoré tiež vyžaruje podľa Boltzmanovho zákona. 

ved práve, už pre obyčajný hlinikovy plech by nebol výpočet taky ľahky, nech sa pači, jeden plech na slnku v lete, aku dosiahne teplotu po 4 hodinach. No a budeme sa smiat, lebo to tyso nezrata, a to nehovorím o tom, že tu ideme rátat povrch planety.

pred 3 hodinami, robopol napísal:

ved práve, už pre obyčajný hlinikovy plech by nebol výpočet taky ľahky, nech sa pači, 

Ale to zas nie je problém vypočítať, ak zanedbáš konvektívnu výmenu tepelnej energie medzi plechom atmosférou. V ustálenom stave musí plech vyžarovať rovnakú energiu, ako absorbuje. Plech absorbuje celkovú dopadnutú energiu mínus odrazenú. 

Ak do toho pridáme atmosféru, tak napríklad nech hliníková čierna guľa s povrchom S  má teplotu 70°C atmosféra má teplotu 30°C.  Hliníková čierna guľa vyžaruje výkon

Pg = sigma * S * (273.15 + 70)^4

Atmosféra vyžaruje na povrch gule výkon: 

Pa = sigma * S * (273.15 + 30)^4

Guľa potom efektívne vyžaruje výkon Pg - Pa. Efektívny výkon vyžarovania gule môže byt aj záporný, ak guľa má nižšiu teplotu, ako atmosféra. 

ach jaj však na to som myslel, že nevypočíta ten plech na povrchu planety, nie vo vakuu, kde si odratas všetky ine straty, ja som to neratal, ale zhruba takto to potom je:

Rovnice pro příjem energie plechu je:

E = A * S * t,

kde E je absorbovaná energie, A je plocha plechu, S je intenzita slunečního záření a t je čas.

Rovnice pro ztrátu energie plechu vyzařováním je založena na Stefanově-Boltzmannově zákonu:

Q = σ * A * ε * (T^4 - T_0^4),

A * S * t = σ * A * ε * (T^4 - T_0^4)

T = ((S * t) / (σ * ε) + T_0^4)^(1/4).

T = ((S * t) / (σ * ε) + T_0^4)^(1/4) = ((1000 W/m^2 * 4 * 60 * 60 s) / (5.67 × 10^-8 W/(m^2·K^4) * 0.8) + (23 + 273.15)^4)^(1/4) ≈ 78.7 °C.

Prevadzala to Ai, takže tam kludne môže byť chyba (vypočet bez dalšich strat, ako keby bol plech vo vakuu). No ale pre zaujímavosť vypočítaj ten povrch mesiaca, potrebuješ akurat ake horniny tam su. Mesiac nema atmosferu.

Velmi silne žiarenie v lete môže mať aj 1200W/m^2.