Klimatické zmeny

smiley,  bohuzial skutocne nemas ani zakladne pochopenie o co ide a tak skutocne nema zmysel diskusia.
A len pre poriadok zhrniem:
Klimcik tvrdi ze o oceanskom prudeni sa neda nic predpovedat, kedze nie je vyriesena Navier Stokesova rovnica,   lenze to je len ukazka arogancie, nic ine.  A zbytocne sa to snazis branit,  kedze hydrodynamika je podla neho nezmysel.  Ale napriek tomu sa uspesne vyucuje a aplikuje.  A aj ked nechapes, tak skutocne pri malych zmenach rychlosti prudenia a pri nizkych rychlostiach ide o laminarne a nie turbulentne prudenie a ziadne chaoticke skoky sa nedeju.  To si mozes aj vo vani vyskusat.   Klimcik sa nesnazil kritizovat clanok ale vytiahol matematicky problem aby povedal ze vsetci co nie su matematici su idioti a neschopaci.   A keby neslo o klimu, tak by si to pochopil kedze nemas  EQ zaporne.   Ale ked ide o klimu, tak je to clen TVOJHO timu a treba ho branit ako na dedinskom futbale.   
Je mozne ze clanok o spomaleni je chybny, ze maju zly numericky model  atd.  Ale to Klimcik neskumal a tak jeho nazor je irelevatny.  Ako tvoj vysmech z aproximacii ci empirickych dat.  Jednoducho netusis o com hovoris.

A ty si pisal ze  je smiesne ked si dva clanky o morskych prudoch odporuju,  co som komentoval ze zase netusis ze hovoria o dvoch roznych kategoriach.  A ani odkaz na wikipediu ti nepomohol,  ani moje jednoduche vysvetlenie.   Tak nic,  je to zjavne mimo racionality a ide len o vieru a emocie.

pred 51 minútami, 1vladimir napísal:

Časť gravitácie, ktorá v minulosti držala atmosféru musí v dnešnej dobe držať družice, aby neodleteli do vesmíru.

Teoreticky máš pravdu. Hmotnosť družíc na orbite znížilo gravitačné zrýchlenie na povrchu Zeme. Ale toto  zníženie gravitačného zrýchlenia je v pomere k hmotnosti Zeme. Skús si to prepočítať, je to v pomere cca 1/10000000000000000000000. Tvoj príspevok si mal napísať pred 3. dňami, 1. apríla.

p.s.

Vedci uviedli, že každý rok na našu Zem dopadne asi 5,2 milióna kilogramov tzv. mikrometeoritov. 

Však tu je ten model v odkaze:

https://gmd.copernicus.org/articles/13/401/2020/

Čomu tu Klimčík alebo smiley rozumie? Veď nech konkrétne v tom modele nájde chybu a nie všeobecným pĺkaním o turbulenciách, keď napr. atmosféra je plná turbulencii a vývoj počasia predpovedáme, tu je miera chaosu vyššia ako u morskom prúdení. Proste len arogancia toho druhu, že on rieši najzložitejšiu rovnicu, alebo strunári. Mne už normálne vadí, keď sa fyzici do nebies chvália za prínos ľudstvu, pričom z teleskopu. prístroja za stovky miliárd sa len skúma platnosť hypotézy.

Veď on ani nerozumie tomu, čo je to aplikovaná fyzika. často sú tam úplne iné postupy, nie že nejak jednu teoretickú rovnicu sa snažia aplikovať na zložitý komplexný problém. Ani Einsteinove rovnice, ani nikoho iného nevyriešili aplikáciu na zložité systémy. Technológie tu však pracujú s reálnymi vecami, používame ich na naše potreby, na každodenný život. Z Maxwelových  rovníc smartfón neurobíš.

pred 52 minútami, 1vladimir napísal:

Hoci americký vedci vedia, že v dnešnej dobe atmosféra Zeme stratí každú sekundu 3 kg vodíka a 50 g hélia

to je vysledok pocitania a nie merania,  a pri pocitani sa nijako nezaratali satelity, kedze ich vplyv je nemeratelny a neda sa zahrnut do pocitania. Gravitacia zeme sa nemeni tym ze "musi drzat druzice",  teoreticky na molekuly posobi AJ gravitacia druzic ale kedze tu obieha mesiac,  tak staci uvazovat o jeho vplyve.

pred 19 minútami, robopol napísal:

Z Maxwelových  rovníc smartfón neurobíš.

Žijeme v dobe technologickej revolúcie. V 1956 bol objavený tranzistor a v 70. rokoch minulého storočia sa objavili prvé integrované obvody. Princíp tranzistora, ako spínača v logickom hradle, je stále rovnaký. Iba vďaka technologickému rozvoju s 0,18 μm šírkou, dnes dosahujeme hustotu v procesoroch cca 42 miliónov tranzistorov. Je to úspech stoviek tisíc inžinierov, vývojárov, technológov, ktorí zostanú v anonymite. 

pred 26 minútami, Tono napísal:

Hmotnosť družíc na orbite znížilo gravitačné zrýchlenie na povrchu Zeme

ale aj tu este musis zaratat casovy integral kedze sila od druzice sa meni v case podla polohy.  A este pridajme aj vzdialenosti aby to nebolo uplne jednoduche.  Nejde len o pomer hmotnosti.  

pred 31 minútami, tyso napísal:

Gravitacia zeme sa nemeni tym ze "musi drzat druzice"...

Gravitačné zrýchlenie v telese spôsobuje len hmota "pod" a nie "nad" daným polomerom telesa. Preto gravitačné zrýchlenie Zeme lineárne klesá so zmenšovaním polomeru. V strede Zeme je gravitačné zrýchlenie nulové.  

Tono,   to je pravda ale nie je to uplna pravda.  Vodik unikne ak jeho rychlost prekroci unikovu rychlost gravitacneho pola.  Ale v danom bode jeho zrychlenie je dane silou VSETKYCH telies v danom bode.  Uprimne,  mne sa zda ze druzice kedze su vysoko tak by skor zabranovali vodiku uniknut ( ak sa vodik dostane NAD ne, tak ho tahaju spat ).  Ale pokial su POD nim, tak ho zase urychluju.
A ty hovoris o niecom inom,  v telese ked ratas gravitacnu silu, tak ta v telese sa sprava inak.  Ale to je dosledok vypoctu a navyse ta sila klesa linearne od povrchu do stredu. Nie je taky princip ze posobi LEN hmota pod.  Ale je princip ze gulu mozes nahradit hmotnym bodom v jej tazisku,  Ak si mimo gule.

ešte také malé zhrnutie k MOM 5, Až čítajúci vedie o čo ide:

Model MOM 5 (Model for Prediction Across Scales - Ocean version 5) je jeden z popredných numerických modelov oceánov vyvinutých na základe Navier-Stokesových rovníc. Je to komplexný trojrozmerný model, ktorý umožňuje simulovať dynamiku oceánov a morských prúdov v rôznych mierkach a hĺbkach.

MOM 5 model využíva metódu konečných objemov na riešenie Navier-Stokesových rovníc a zahŕňa aj ďalšie fyzikálne procesy, ako sú turbulentné efekty, výmena tepla a solí medzi oceánom a atmosférou, transport živín a organických látok, a interakcie s ľadom a kontinentálnymi platňami.

Model MOM 5 je schopný simulovať rôzne hydrodynamické javy, ako sú prúdy, vlny, vodné víry, prílivy a odlivy, a poskytuje aj informácie o teplote, slanosti a hĺbke oceánov. Model je používaný na vývoj rôznych globálnych a regionálnych modelov oceánov, ktoré majú dôležitý vplyv na pochopenie klimatických zmien a predpovedanie povodní, hurikánov a iných extrémnych podmienok.

MOM 5 je voľne dostupný pre výskumné účely a používa sa vo viacerých vedeckých projektov a programoch, ako napríklad v Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC) a v NASA Earth Science Program.

Miera turbulencií ustálených oceánskych prúdov:

Áno, miera turbulencie v ustálených oceánských prúdoch sa považuje za relatívne malú v porovnaní s turbulentnými zónami, ktoré sa vyskytujú v blízkosti brehov, pri vstupe a výstupe prúdov, v oblastiach silných vetrov a v iných podobných situáciách.

Ustálené oceánske prúdy majú tendenciu byť laminárne a stabilné, s hladkými a predvídateľnými pohybmi vody. To znamená, že rýchlosti vody sú vysoko koherentné a menia sa pomaly, čo vedie k malému množstvu turbulencie v porovnaní s turbulentnými zónami.

Avšak, aj v ustálených prúdoch sa môžu vyskytnúť určité formy turbulencie, ako napríklad turbulentné víry vznikajúce v dôsledku interakcie s pevnými prekážkami alebo inými prúdmi. Tieto formy turbulencie môžu ovplyvniť tok energie v prúde a môžu byť dôležité pre vývoj a udržanie celkovej dynamiky prúdu.

Celkovo by sa teda dalo povedať, že miera turbulencie v ustálených oceánských prúdoch je relatívne malá, ale existujú určité faktory a situácie, ktoré môžu spôsobiť určitú mieru turbulencie aj v týchto prúdoch.

pred 47 minútami, tyso napísal:

T Nie je taky princip ze posobi LEN hmota pod.  Ale je princip ze gulu mozes nahradit hmotnym bodom v jej tazisku,  Ak si mimo gule.

Presne tak, ale len ak si mimo gule... V gravitácii platí Gaussova veta. Ak ľubovolne rozloženú hmotu obalíš napríklad guľovou plochou, tak intenzita na povrchu tejto plochy (tok gradientu, cez túto plochu), je daná len hmotou pod touto plochou. Hmota nad touto plochou nijako neprispieva k intenzite na povrchu tejto plochy, teda aj zrýchleniu v tomto mieste. 

V prípade Zeme, môžeme jej hmotnosť, atmosféru, hmotnosť všetkých družíc, nahradiť jediným hmotným bodom. Hmotnosť nad povrchom zeme už neovplyvňuje zrýchlenie na jej povrchu. Ak by sme chceli byť dôslední, potom by sme museli riešiť problém viac telies. To samozrejme má zmysel, len ak sú hmotnosti porovnateľné. Na povrchu Zeme pôsobí atmosferický tlak, ekvivalentný výške stĺpca p = h rho g. Ak by sme chceli presne vypočítať silu, museli by sme zohľadniť, že hustota rho, zrýchlenie g, sa s výškou h mení. Ale pre výpočet zrýchlenia g stačí pokladať Zem za hmotný bod a zrýchlenie počítať z Newtonovho zákona 

                                                    g = G M/r^2;

Úplne presný výpočet by musel zohľadňovať aj fakt, že hmotnosť Zeme M, vďaka atmosfére s výškou rastie. No ale to je už úloha pre ortodoxných teoretikov.  

Je dobré, keď teoretickí fyzici pracujú aj na nejakom konkrétnom projekte, kde môžu byť konfrontovaní s realitou. Obyčajne sú potom skromnejší a menej arogantní. Pochopia, že úsilie, na dosiahnutie cieľa, je kolektívnou prácou všetkých a nikto sám toho už nie je schopný. Napríklad filozofia Open source sa osvedčila aj preto.

pred 2 hodinami, Tono napísal:

Hmota nad touto plochou nijako neprispieva k intenzite na povrchu tejto plochy, teda aj zrýchleniu v tomto mieste. 

si si isty ?  Na prvy pohlad to vyzera ako zla interpretacia gausovho zakona,   zober si gulu a zem.  gravitacia  v bode na povrchu zeme je uplne urcite  vektorovy sucet oboch intenzit, nie len zeme .   

Tono ma pravdu. intenzita je dana Fg/m.  V Fg je však zahrnutá hmotnosť toho druhého telesa s hmotnosťou - m

https://cs.wikipedia.org/wiki/Intenzita_gravitačního_pole

Myslim ze nie,   tu hovorime o 3 telesach, zem, gula  a to tretie na povrchu zeme, kde chces vediet intenzitu.  A mozes spocitat intenzity od prvych dvoch telies a to je ta spravna intenzita na povrchu zeme.   A sila posobiaca na povrchu  je je potom intenzita * hmotnost.  

aká gula? Tu je myslená sfera v  zmysle Gausovho zákona, že cez uzavretu sféru je celkový tok rovny 4piGM. Nijak inak tu guľa nehrá úlohu. Intenzita sa zráta ako výsledná gravitačná sila/ veľkosť hmotnosti testovaného objektu. Tak to ja chápem.

ano,  len sa s Tonom asi nechapeme, on pise "Hmotnosť nad povrchom zeme už neovplyvňuje zrýchlenie na jej povrchu",  a to sa bud zle vyjadril alebo sa myli.  Ak mas nad povrchom zeme teleso, tak to tiez gravitacne posobi na povrch. a tak na povrchu posobia dve sily, ktore sa spocitaju a intenzita je potom celkova sila/m.   A teda hmota nad povrchom zeme OVPLYVNUJE zrychlenie na povrchu.

pred 3 hodinami, tyso napísal:

 zober si gulu a zem.  gravitacia  v bode na povrchu zeme je uplne urcite  vektorovy sucet oboch intenzit, nie len zeme .   

Treba si uvedomiť, či sa bavíme o hmotných bodoch, alebo telese so spojitou hustotou. V prípade, že Zem a druhé teleso - guľu, nahradíme hmotným bodom, máme dve telesá, s hmotnosťami M a m. Ak obklopíme uzavretou plochou len teleso M, tok vektora intenzity cez túto plochu je:

                                                                 T = -4*Pi*G*M 

 Tok intenzity z druhého telesa cez túto plochu je nulový.

Ak uzavretou plochou obklopíme obe telesá, tok vektora intenzity cez túto plochu je:

                                                               T = -4*Pi*G*(M + m)

V prípade hmotných bodov je riešenie vákuové a pre každé teleso musí platiť.

                                                                   div(E1) = 0

                                                                  div(E2) = 0

Intenzita v nejakom bode je vektorový súčet oboch intenzít E = E1 + E2. 

Ak riešime intenzitu vo vnútri telesa, potom to už nie je vákuové riešenie a musíme riešiť Poissonovu rovnicu

                                                         div(E) = 4*Pi*G*rho(r)

V zjednodušenom príklade si vezmime teleso v tvare gule. Ak vytvoríme guľovú plochu vo vnútri telesa, potom tok intenzity je nenulový len z tej časti telesa, ktorá sa nachádza pod touto plochou. Tok z vonkajšej strany plochy je nulový. Takže hmota nad plochou sa nepodieľa na intenzite. 

Ak by sme napríklad riešili intenzitu gule s konštantnou hustotou, musíme riešiť rovnicu

                                                          div(E) = 4*Pi*G*rho

Výsledok je:

                                                           E = -4/3*Pi*G*rho*r

Intenzita gravitačného poľa je priamo úmerná polomeru gule a v strede gule r = 0 je nulová.

podieľa sa na intenzite, napr. máš dve telesa a ďalej to tretie teleso. Tak na teleso č.3 pôsobí intenzita tých dvoch telies v súčte, preto píšem výsledná sila Fg. 

Tono to chápe dobre. čo je nad horizontom sféry intenzitu gravitačného poľa pod sférou neovplyvňuje lebo sa vykráti vo vzťahu Fg/m.

Mimochodom, žiadne teleso nie je hmotný bod. Vonkajší potenciál a intenzitu okolo, sféricky symetrického telesa, môžeme  počítať, ako by bolo teleso hmotným bodom, bez ohľadu na jeho polomer a rozloženie hustoty. Ak teleso nie je sféricky symetrické, tak si to už nemôžeme dovoliť. Aspoň nie v malej vzdialenosti. Potom môžeme úlohu riešiť, ak poznáme hustotu telesa, z rovnice:

                                                     div(E) = 4*Pi*G*rho(r)

Rovnako aj pri dvoch a viac telesách, ktoré nie sú hmotné body, musíme vypočítať intenzitu každého telesa vo vnútri a vonku. Intenzitu mimo telies, vypočítame ako vektorové súčty vonkajších intenzít všetkých telies. 

Mimo telesa by pre viac telies mala platiť rovnica:

                                            div(E1+ E2 + E3+...) = 0 

Túto rovnicu môžeme napísať aj v skalárnom tvare cez gravitačný potenciál: 

                           Laplacian (Phi1 + Phi2 +Phi3+....)= 0

Otázka je, ako by mala vyzerať rovnica pre intenzitu, pri viac telesách, vo vnútri daného telesa. Určite nie takáto:

                                div(E1+ E2 + E3+...) = 4*Pi*G*(rho1(r) + rho2(r)  + rho3(r)+ ...)  

ak platí, že tok intenzity z cez plochu z vonka je nulový. Túto rovnicu môžeme opäť napísať v skalárnom tvare, cez gravitačný potenciál? 

                Laplacian (Phi1 + Phi2 + Phi3+....)= 4*Pi*G*(rho1(r) + rho2(r)  + rho3(r)+ ...)

Platí tato rovnica, alebo nie? Ak by platila, potom sa gravitačný potenciál vo vnútri daného telesa sčítava s potenciálmi iných telies. Nikde som to nečítal, možno AI by mi dala odpoveď.

zarátavaš to čo je pod horizontom gule do intenzity, ak je tam skupina telies, tak zarátaš všetky, co je nad guľou sa nezarátava.

pred 33 minútami, robopol napísal:

zarátavaš to čo je pod horizontom gule do intenzity, ak je tam skupina telies, tak zarátaš všetky, co je nad guľou sa nezarátava.

Malo by to tak byť. Ale je to paradox. Ak by som padal do čiernej diery a bol vo vnútri hmotného telesa, intenzita gravitačnehoj poľa v telese by bola iba tá, ktorú vytvorilo padajúce teleso. Niečo, ako gravitačná "Faradayova" klietka. Ale tak to nemôže byť. V klasickej fyzike je to jedno, v akom potenciálny sa nachádzaš. V podstate to ani nemáš ako zmerať. Môžeš zmerať len zmenu potenciálu. V zakrivenou priestore záleží aj na absolútnej hodnote potenciálu, napríklad pre dilatáciu času.

Ale to sme tu poriadne odbočili od témy. Ak chcete pokračovať, tak sa presuňme do fyziky.

na obežnej drahé zeme Muskova tesla padá rovnako k zemi ako mesiac, ved to je dobre známe. Neviem, čo ťa fascinuje u ČD, tam to platí rovnako, je to len voľba sústavy, ak to rátaš voči ČD tak máš zrýchlenie dane Fg/m, ak to rátaš vo vnútre malého telesa tak, to robíš voči centru toho telesa.

Dňa 3. 4. 2023 at 9:57, Tono napísal:

 Hmotnosť družíc na orbite znížilo gravitačné zrýchlenie na povrchu Zeme.

 

Gravitácia nemá nič spoločné z hmotnosťou! Odstredivá sila ktorá vzniká pri obiehaní družíc okolo Zeme a pôsobí proti gravitačnej sile Zeme zoslabila gravitačnú silu Zeme a preto sa začala atmosféra Zeme rozpadať. Vďaka rozdielnej hmotnosti stacionárnych družíc rozmiestnených nad ostrovmi v Pacifiku stúpla hladina mora pri každom ostrove o inú hodnotu. Konkrétne hodnoty sú na obrázku v priloženom dokumente.

https://www.businessinsider.com.au/islands-threatened-by-sea-level-rise-2015-1#this-map-shows-the-average-annual-sea-level-rise-for-various-pacific-islands-between-1992-and-2010-you-can-see-how-variable-these-measurements-are-the-increase-is-26-millimeters-off-the-coast-of-kiribati-but-is-nearly-17-mm-in-micronesia-3

Dňa 3. 4. 2023 at 10:16, tyso napísal:

Gravitacia zeme sa nemeni tym ze "musi drzat druzice",  teoreticky na molekuly posobi AJ gravitacia druzic ale kedze tu obieha mesiac,  tak staci uvazovat o jeho vplyve.

Máš pravdu, gravitácia Zeme sa nemení, ale mení sa odstredivá sila ktorá pôsobí proti gravitácii Zeme. 

Pokiaľ je družica o hmotnosti 1t na zemskom povrchu, vďaka rotácii Zeme pôsobí proti gravitačnej sile Zeme odstredivou silou 33,9N. Aby sa družica udržala na obežnej dráhe okolo Zeme musí sa pohybovať 1 kozmickou rýchlosťou. Družica, ktorá sa nachádza vo výške 500 km nad zemským povrchom sa musí pohybovať rýchlosťou 7,613 km/s. Pri rýchlosti 7,613 km/s pôsobí družica o hmotnosti 1 t proti gravitačnej sile Zeme odstredivou silou 8426,5 N, čo je nárast odstredivej sily o 8392,6 N. V okamihu keď odstredivá sila prevládne nad dostredivou silou (gravitačnou), atmosféra Zeme sa začne rozpadať. O koľko sa zväčší odstredivá sila družice, o toľko sa musí zmenšiť odstredivá sila atmosféry, aby bola zachovaná rovnováha medzi dostredivou a odstredivou silou.

V oblasti nad ktorou sa nachádza Mesiac je atmosféra Zeme najtenšia a preto pri splne bývajú jarné mrazy najväčšie. Podobne ovplyvňujú atmosféru aj družice. Hoci je hmotnosť družíc zanedbateľná voči hmotnosti Mesiaca, ale vďaka niekoľkonásobne väčšej uhlovej rýchlosti vzniká dostatočne veľká odstredivá sila ktorá dokáže ovplyvniť hrúbku atmosféry.

Tvoj text je dost nesurody,  odstrediva sila posobi ak tak na mesiac.   Na atmosferu moze posobit LEN gravitacnou silou to je pre druzicu tak na urovni 10 na minus 14 N ( to je vypocet na 1 kg pri vzdialenosti 1 km).  Cize to co pises je zle o 17 radov.  Vplyv druzic URCITE NEZAVISI od uhlovej rychlosti.

a k druhemu,   za prve netusim odkial si prisiel na to ze v splne su jarne mrazy najvacsie.   Skus to podlozit, kedze nejde  o nic zname ani z pranostik. 
za druhe, mesiac urcite ovplyvnuje atmosferu ale povedal by som ze opacne,   sposobuje priliv a odliv aj vzduchu a teda skor by som povedal ze bude atmosfera hrubsia, v splne sa moze pridat aj gravitacia Slnka. Len to nebude take priamociare.