Čo sa mi stalo

včera som čakala na 99, hneď aj išla, zastavil, otvoril dvere, ale rýchlo ich aj zatvoril ešte som bola len na prvom schodíku, takže ma tie dvere zmáčkli. Neviem, či som taká neviditeľná, nechce sa mi veriť, že ma nevidel, šla som strednými a hneď prvá, a aj dostatočne svižne, nemotkala som sa. Aj inými dvermi ľudia nastupovali, a tým nezavrel dvere. Ani sa mi nezdá, že by som vyzerala nejak hrozivo či nebezpečne, umývala som sa, takže ani svojím pachom som neobťažovala okolie, tak ja neviem. V jednom buse ma ochrchlú, do druhého sa takmer nedostanem, to sú mi vtipy.

Ale aj lepšie zážitky mám, v nedeľu sme boli s Flinstonom kočíkovať, mladí šli na Dni zelá, v chladničke už som mala nachystané odstriekané mliečko, služba sa začala. Malinká sa nám aj po..., musím priznať, že už zďaleka nie som taká šikovná a rýchla ako ked moje dievky boli miminá. Ale zmákla som prebaľovanie aj kŕmenie, Flinstone potom odklusal za svojou mamkou a ja som ostala s malou sama, bola veľmi zlatá a už sa neviem dočkať, kedy ju zasa uvidím. Nikdy som si nevedela predstaviť, aké to bude, keď raz...všetko je raz poprvé, aj toto, a je to neopakovateľné. Možno tu už s tým aj lezem na nervy, ale čo už, píšem spontánne, ako veci vidím a cítim - a toto je teraz pre mňa najsilnejší zážitok. :)

dnešný zážitok z MHD.

Poobede som si potrebovala niečo vybaviť v meste a tak som sa vybrala na prísdlušné miesta. tam som mala dobré spoje a aj cesty boli zvládnuteľné bez väčších nervov. Zato nazad, tak to bolo ako za trest. Už ne Hodžovom som videla rady áut na Štefánikovej, problém je v tom, že kdesi medzi "starým rozhlasom" a Mostom SNP opravujú cestu a je tam len 1 pruh, čo spôsobuje kolapsy. No horor. Videla som na Hodžovom smerom do petržky aspoň 6 autobusov (mohli to byť jedine tie na Petržku, iné veľké tade nechodia. A tak som si povedala, že pôjdem na Kollárko na 80, tá tiež ide na most, ale nejde cez križovatku so semaformi, prechádza cez taký podchod. lenže ouvej, sedím na zastávke ako taký cicimbus, trolejbusy chodia oboma smermi na aké len pomyslíte, zato 80-ka ani nedna. A to majú krátke intervaly, čo však bolo trt platné. A keď už som sa naozaj nasr*ala a vybrala sa na druhú stranu, že teda zbehnem peši pod Most a skúsim 95 alebo tak čosi, zrazu šli 80-ky, 3 za sebou. nečudujem sa, lebo naozaj tá zápcha bola hrozná. Ale to nebolo všetko. Prd motorový mi pomohlo, že som si vybrala bus cez podchod, keď tam bola ešte väčšia zápcha ako na križovatke. 3li sme doslova krokom a cesta trvajúca tak možno 2 minúty trvala asi tak 20 minút, hrôza. V duchu som nadávala jak špaček, ale vodič za to nemohol a ani DPB nie. Na moste už sa to uvoľnilo a už sme šli normálne a za nami ešte ďalšie dve 80-ky. I vpredu pristúpil nejaký chlapík, ktorý začal hulákať na vodiča a nadávať mu do k---tov, vodič mi slušne povedal, že bola zápcha a chlapík hulákal, že hovno bola zápcha, že on išiel spod Mosta a tam nijaká zápcha nebola. Nuž to už aj mňa zorčertilo a pohoršená spravodlivým hnevom som dosť nahlas, aby to ten pajác počul, zavolala, že zápcha bola a sedela som v nej 20 minút, a že on o tom prd vie, tak nech sa nerozkrikuje. ten pajác sa aj na mňa oboril, vraj on ma pozná, tak on sa mi ešte vyhrážať chcel, to bol teda vrchol. Nuž som ho ubezpečila, že no a čo, ja sa skrz to neposeriem, a že bola zápcha. Medzitým sme zastavili na ďalšej zastávke, dke už som vystupovala. myslela som, že ten pajác vystúpi a pôjde mi jednu kydnúť, ale už som bola nabudená, chlapík však na mňa kašlal a venoval sa chudákovi vodičovi, ktorý mu opäť slušne zopakoval, že bola zápcha. A ten pajác mu neprestal nadávať, To sa aj vodič dožral, vyliezol z kukane a chytil milého pasažiera pod krk. Pajác zahučal, že toto bolo napadnutie, na to ja som došla k predným dverám a slušne som mu opakovala, že zápcha bola a že vodič za to nemôže. I milý vodič pustil šaša a zahlásil, že nejde ´dalej, kým pajác nevystúpi, ale nakoniec sa mu asi uľútilo ostatných cestujúcich a pokračoval v ceste s nadávajúcim pajácom.

Týmto prehlasujem, že som ochotná ísť svedčiť v prospech vodiča, keby mu pajác robil problémy.

Nuž, sr*alo ma, že doprava kolabovala, že busy nechodili a že sme stáli či šli krokom, ale nemôžem byť nasr*atá na vodiča, ktorý za nič nemôže a tobôž nie mu nadávať a znervózňovať ho. Byť vodičom v MHD tiež nie je žiadna slasť, pri hentakých cestujúcich, ktorí prd o tom vedia a vylievajú si na nich svoju zlosť.

No, nič dobrého....

Prišli kachličky. Jedno balenie váži 36kg. Pani predavačka ma upozorňovala (asi preto lebo mám 65kg a nábeh na šediny), že to je ťažké. No,.. dvihal som aj ťažšie veci, myslel som si...otvoril som kufor, zobral balík položil do kufra a pomaly "spúšťal". Keď som bol v predklone a položil som balík bez rozbitia na dno kufra, stvrdol som. Hlava v kufri, riť vonku, ale vystrieť sa nedalo..a ani nedá :bezradny: . Sadol som do auta a išiel vybavovať ďalšie veci. Zaparkoval som na parkovisku, zamkol auto, a naraz som zistil, že bez paličky alebo zábradlia sa ďaleko nedostanem. Nakoniec som sa šuchaním nôh po zemi "doplazil" rýchlosťou šuchtavého slimáka a prekonal úsek cca 15m. A potom naspäť...Keby ste videli, ako to u nás vyzerá, tak je to na zaplakanie, a ja sa z tohoto rýchlo nedostanem, a Vianoce sa blížia.... malá ukážka zo soboty....

ach jaj. ty si nedáš pokoj.

chlape, už nemáš dvacet, ako moja osemdesiatročná mama hovorieva, že ju to znervózňuje, a ide jej na nervy, že občas zistí, že nemá dvacet ...

:(

ach jáj, alarm, a to si si na pomoc nevedel zavolať dakoho z rodiny alebo dajakého kamoša? To Flinstone by zasa nedbal mňa zapriahnuť, keby som rázne neprotestovala a doslova mu nenariadila si zavolať kedysi brata, neskôr suseda, teraz zaťa, resp. keby som mu nefrflala, že nechcem byť vdovou a ani nechcem ostať doma s ním s coby invalidom.

ja mám tak cca 55 kg, a predstava, že sa zohnem a dvíham a ukladám 30 kíl (nerátala som ten pomer, ale cca je to podobné), by mohla byť aj mojou poslednou predstavou. To také ja sama a ja to zvládnem bez pomoci ma prešlo už tak pred 15 rokmi. Už aj teba by to mohlo prejsť, nemyslíš?

Nemohol,........ lebo by ma nikdy nenapadlo, že mi rupnú kríže. Vláčim v tom aute ťažké železá, vykladám ich a nakladám a nič...

Ale už je lepšie. Kúpil som si nejaké lepkavé sersamy na kríže, šetrím sa...

Prvý deň som nevedel prejsť 15m z auta do budovy, druhý deň som prišiel na to, že ak sa predkloním ako 100 ročná baba Jaga, tak možem chodiť, ďalší deň sa podarilo zmeniť uhol náklonu... vystretý ešte chodiť neviem, ale to príde :zubiska:

Najhoršie je v noci, lahnem a zaspím v pohode, ale ak sa chcem potom pohnúť, tak sa musím zobudiť a byť pri vedomí, ak mením polohu...

Už kachličkujem,, syn dviha kachle a ukladá ich, mieša hmoty, prenáša starý sporák...už to vyzerá takto...ďalšie foto, keď to bude hotové....a v inej téme.

keď tie tvoje obrázky vidím, tak mi vlasy vstávajú...v dohľadne budeme musieť dať preč jadro a vymurovať priestor medzi kuchyňou, kúpeľňou, WC a chodbičkou pri vchodových dverách. Flinstone to chce robiť sám a okrem zaťa a jeho brata si nechce nikoho volať. Že to takto bude trvať večnosť, to ho ani najmenej nežerie. Vôbec ho netankuje, že bude rozbombardovaný celý byt. Ja neviem, prečo sa nezamestná ešte aj v nejakej stavebnej spoločnosti, keď 1) sa mu zdá, že sa málo nadrie, a 2) keď ho takéto roboty tak bavia. lenže mňa nebaví mať každých 5 rokov 2 mesiace bordel po celom byte. Staré kolená som si predstavovala inakšie.

Adi pred hodinou som hovorila s rodičmi. Na ich ulici v noci ruplo dajaké veľké potrubie a voda striekala do výšky 1. poschodia v gejzíroch. Voda im už ide, ale nemajú elektrinu. Vraj tam aj dajaký kábel presekli. Vraj furt na tom pracujú - škoda, že sa to nestalo o týždeň skôr, to by sa šli pretrhnúť kvôli voľbám.  :thumbsup:  Snáď to opravia, kým sa naši vrátia od mladých. rozhodli sa, že dnes pôjdu kuknúť pravnučku.  

Tie byty majú už cez 50 rokov, dalo sa čakať, že tam dačo rupne. Ale gejzíre som ešte nevidela. Určite to bude v správach.

Pozdrav Flinstona....plne ho chápem. nikto to neurobí lepšie, ako on. Prečo? Lebo nebude na nezaschnutú maltu cápať ďalšiu hmotu, aby naháňala čas, vanu si posadí rovno, nie ako mne, vraj aby lepšie odtekala voda, a teraz začínam so špárou na jednej strane 3mm, a končím na cca 15 mm...zabiť!!!

Nevymurujú mu stenu tak, že medzi spodkom a vrchom bolo 2cm = stena padala, a ja som potom cca týždeň opravoval stenu do zvislice (to si len mala vidieť, čo je bordel, keď som pílil porobetón na plátky na hrúbku 1, 1,5, a 2 cm a lepil ich na stenu), lebo na ten krivý múr išla sklená zástena.... Skratka, zaplatíš peniaze, a potom to opravuješ.....umučiť takýchto majstrov.

A teraz mi praskol smalt na vani, mal by som ju vymeniť, ale ona nejde vybrať von, lebo vyrovnaním múru je vlastne vaňa pod kachličkami, takže jedine rozrezať karbobruskou (neoprskať pri tom kachličky), zbúrať stenu pod vaňou, dať o 10cm menšiu vaňu....

FLINSTONE... NEDAJ SA, až chceš mať neskôr klud.

keď tie tvoje obrázky vidím, tak mi vlasy vstávajú...v dohľadne budeme musieť dať preč jadro a vymurovať priestor medzi kuchyňou, kúpeľňou, WC a chodbičkou pri vchodových dverách. Flinstone to chce robiť sám a okrem zaťa a jeho brata si nechce nikoho volať. Že to takto bude trvať večnosť, to ho ani najmenej nežerie. Vôbec ho netankuje, že bude rozbombardovaný celý byt. Ja neviem, prečo sa nezamestná ešte aj v nejakej stavebnej spoločnosti, keď 1) sa mu zdá, že sa málo nadrie, a 2) keď ho takéto roboty tak bavia. lenže mňa nebaví mať každých 5 rokov 2 mesiace bordel po celom byte. Staré kolená som si predstavovala inakšie.

 

..niektorí chlapi sú proste takí, že pre nich sú také stavebné práce zároveň koníčkom, túžia, aby sme mali pekné bývanie, majú potrebu stále niečo nové vymýšľať, zdokonaľovať, robia to aj kvôli nám ženám, deťom,  že sa  o nás vedia dobre postarať, aby sme mali pekné bývanie.. oni neriešia zvlášť nejako upratovanie.., oni vedia, že mi ženy aj keď si svoje pohundreme, že zvládneme to  ľavou zadnou, a že   príbytok zažiari čistotou.

my, keď sme bývali v paneláku, manžel tiež tam prerábal kúpelňu, keď už nemal čo, tak ho to ťahalo stavať dom... bolo to náročné aj na prácu, aj finančne.. mala som pocit, že  stavaniu nebude konca kraja..stavali sme a stavali, teraz už tu bývame 18 rok, a keď si spätne zaspomínam, tak to bola riadna makačka

 fajn bývanie,   nenudím sa v žiadnom prípade, je čo upratovať starať sa v dome aj okolo domu... pravda do práce sa zapájame celá naša rodina, manžel, ja, aj náš syn, nakoľko druhý syn už býva vo svojom.

teším sa, že už máme dom hotový, že si môžem vyjsť do záhrady, pestovať kvety, zeleninu, okrasné stromčeky..no,  chýba nám ešte vpredu oplotenie, vraj sa do neho pustíme v roku 2015.

to by bolo fajn, ale manžel má ešte veľké plány, nakoľko  kancelárske priestory máme len v podnájme, manžel túži stavať, aby sme mali svoje kancelárie, svoj skladový priestor a už teda, keď budeme stavať, tak aj nejaké tie izby na poschodí... chápem, že chce aby sme mali svoje, aj že si to už nebudeme stavať svojpomocne, ale aj tak ma to veľmi až tak  neteší. ďalšia stavba, ďalšie financie, práca, upratovanie...to nemá konca, kraja..už keď vidím rozostavaný dom, tak mám akosi dosť..a nie som ten typ, čo by som chcela  zamestnávať upratovačku...

proste tiež som si myslela, že o niekoľko rokov  ak budeme zdraví a dožijeme sa dôchodkového veku, že aj ten dom je pre nás dosť, kto vie kde bude bývať náš syn.., má tiež svoje plány, keď sa odsťahuje, nám dvom s manželom by stačilo aj niečo menšie..viem, prídu deti na návštevu..

to je ako aj s jedlom, oni chcú mať stále dostatok, aby sme len neboli hladní.. mať pestro v chladničke,  keď ju otvoria aj v neskorších večerných hodinách..  zásoby v špajzke, aby bolo z čoho ukuchtiť, mlsať, stále po trošku, nech je čo 

k tomu ešte nejaký koníček navyše..napr. môj manžel  futbal, aktívne športuje , aj stará sa o mládež ...odkedy ho len poznám, vraví, že už skončí ako manažér... som  zvedavá  

čiže to je asi tak. muži si asi predstavujú inak aj  ten dôchodkový vek ako my ženy, stavať a stavať, fajn sa napapať, dobre si zašportovať, milovať..  my ženy  sme asi  menej náročné.. :)  

  vedia, že mi ženy aj keď si svoje pohundreme, že zvládneme to  ľavou zadnou, a že   príbytok zažiari čistotou.

 

..  my ženy  sme asi  menej náročné.. :)  

no nezaziari, hovor za seba :P

ja som presne ten typ, co by upratovacku zamestnaval s velkym potesenim /dufam, ze mi ju Jezis prinesie/

a na stare kolena sa vidim niekde na plazi v Karibiku, nie aby som sa o vnucata starala... :smilieee:

mne to to svojpomocne kutilstvo lezie na nervy horsie je to hadam iba v Cesku...

nevadilo by mi to, keby sme boli mladší, alebo keby bol ochotný trocha zainvestovať do toho a neťahalo by sa to jak guma na gaťoch, inými slovami, zamestnal by na to dostatok ľudí a nemala by som tam bordel 2 mesiace. ja sa naozaj už necítim na to, vytierať stavebný prach x-krát denne niekoľko týždňov v kuse a ešte sa aj naťahovať s nejakými vecami a dennodenne sa venovať nejakým stavebným úpravám a ani sa nemôcť poumývať, aj kúpeľka by bola rozbombardovaná. iskra, vy stavanie domu máte za sebou a robili ste na tom, keď si bola podstatne mladšia ako ja teraz. Aj mne by sa páčilo mať domček a záhradku pri ňom a pestovať si tam zeleninu, kytky a dajaké ovocie, chovať dajaké zajace a slepice, a keby sme boli mali viac šťastia, mohli sme to tiež mať, lenže naše pozemky zmena na stavebné vždy dajako obišla, hoci sa o to starý snažil snáď odkedy také dačo robili aj tamojší susedia. Okolité pozemky sú dávno stavebné, len náš a ešte pár ďalších švíkov, (^{ktoré aj tak nikto neobrába, lebo nemá kto vykupovať hrozno a ak sa aj dakto nájde, je to za mizernú cenu, a za tú celoročnú drinu to nestojí, výdaje ďaleko prevyšujú to, čo za predanú úrodu vinohradníci dostanú)} to furt dajako obíde. Asi sme mali dakoho podplatiť alebo čo. lenže my sme z tých somárov, ktorí to nevedia. A teraz už aj keby hneď k tomu došlo, už na to nemáme ani financie, a ja sa už vôbec necítim dakde behať s fúrikom, voziť tehly či tak podobne. A jediné, čo chcem, je kľud. Keby už aj hneď sa to dalo vybaviť, akože sa nedá, tak by som bola za to predať to a výnos rozdeliť medzi decká a niečo aj pre nás na horšie časy. Ale ja nechcem byť vdova, ani opatrovateľka invalidného manžela, a ani sama nechcem byť zničená, ja si chcem starší vek užívať, a nie sa udrieť k smrti.

O vnúča sa rada starám, teší ma ísť ju povoziť, popestovať, nevadí mi ani prebaľovanie, malú ľúbim jak koňa. A aj keď bude väčšia, ju rada postrážim, pohrám sa s ňou, ukážem jej klavír, možno že sa jej bude páčiť vyťukávať si na ňom pesničky, ak bude do našej rodiny, kresliť si s ňou či kadečo iné. To sa mi bude páčiť. Isteže sa nehodlám suplovať úlohu matky, malá má svoju mamu. Ale byť s malou ma teší.

zato stavebné práce a bordel v byte na X týždňov, to teda ani náhodou a dovtedy budem Flinstonovi píliť uši, kým aspoň nepovolá "do zbroja" viac ľudí, nech je to rýchlejšie. So zaťom zas tak moc rátať nemôže, lebo ten má svoj stánok, kde musí byť, a určite ho na 3 týždne nezatvorí kvôli nám. A predstava, že by som mala všetky skrine v celom byte vypratávať, pucovať, všetko prať a znova tam naskladávať, ma desí. Pred asi 5 rokmi sme kuchyňu prerábali, tak nechápem, prečo do prdele to už vtedy nespravili.

A desí ma to aj z iného dôvodu.

Keď sme prerábali tú kuchyňu, tak môj otec mal mozgovú príhodu a ja som musela chodiť na celé dni k našim, kvôli mamke, ktorá sa nevedela o seba postarať, bolo to jedno z najhorších období. Čo príde teraz?

hellé:

ani nemusí byť Karibik, stačí aj moje obľúbené jazero tu v Petržke, a pokojne tam môžem byť aj s vnučkou, či vnúčencami. :)

baby, nechcete ma ?

ja som zasadny odporca prestavieb a prerabok, kutilske prace obmedzujem na najnevyhnutnejsie opravy havarijneho stavu, ked mam chut, tak si sam aj navarim a umyvam po sebe riady ;)

D'Ady ... to je až podozrivé. a teraz pekne vymenuj svoje zápory :D

mam nadvahu, plesinu a neviem dobre hrat na gitare :hanba:

keď tie tvoje obrázky vidím, tak mi vlasy vstávajú...v dohľadne budeme musieť dať preč jadro a vymurovať priestor medzi kuchyňou, kúpeľňou, WC a chodbičkou pri vchodových dverách. Flinstone to chce robiť sám a okrem zaťa a jeho brata si nechce nikoho volať. Že to takto bude trvať večnosť, to ho ani najmenej nežerie. Vôbec ho netankuje, že bude rozbombardovaný celý byt. Ja neviem, prečo sa nezamestná ešte aj v nejakej stavebnej spoločnosti, keď 1) sa mu zdá, že sa málo nadrie, a 2) keď ho takéto roboty tak bavia. lenže mňa nebaví mať každých 5 rokov 2 mesiace bordel po celom byte. Staré kolená som si predstavovala inakšie.

Mozno ho to velmi rychlo prejde, ked sa zacne s upravami a uvidi, kolko prachu a bordelu vseobecne z toho je. My teraz uz 2 mesiace rekonstruujeme byt po babke, a na zaciatku mal otec tiez vseliake reci o tom, ako tam bude byvat (lebo to ma blizsie do prace, ako z trvaleho bydliska), ako sa to rychlo zvladne. Tiez sme sa mu snazili vyhovorit, ze byvat v takom byte je peklo a ze to nebude hotove za predlzeny vikend, ako si on predstavuje. Nakoniec tam nevydrzal ani noc potom, co sa zacalo s rekonstrukciou - rezanim drazok na novu elektriku.

Ja mam z tej prerabky uz taky odpor k stavebym upravam, ze mam problem 2 mesiace prinutit sa u seba doma vyvrtat 3 diery, ktore potrebujem na uchytenie stojana na bike. :D

my sme síce robili prerábku pred nejakými 10 rokmi, ale dodnes mám z toho nočné mory ... za plnej prevádzky, pri chodení do práce, v jeden týždeň zostala po celej hale a kuchyni a kúpeľni a záchode len prázdna surová jaskyňa s nahnitými trubkami jadra a záchodom ... :oook:

mali sme aj remeselníkov - každého na inú prácu

na rezanie panelov z kumbálu do bytu,

na vyrovnávanie stien, ktoré boli krivé ako paragraf, na kachličkovanie novej kúpeľne,

ďalšieho na vyrovnávanie plafóna a omietanie po bývalom zakrytom nedokončenom odfláknutom strope po bývalej kúpeľni,

ďalšieho na poslednú chvíľu na prosíka - partia ma poznala z práce, tak sa zmilovali - na vyrovnanie podlahy v celej hale a kuchyni, ktorá bola v mieste bývalej kúpeľne asi ako nízke tatry, okrem toho na jednom konci o štyri centi nižšie, než na druhom ...

a ešte ďalších, vtedy ešte neboli skladacie laminátové podlahy, tak sme mali dvoch, čo nám to lepili ...

a ohromnú kopu vecí sme robili sami, aj tak to celé trvalo TRI MESIACE ... aj s majstrami.

nie je to sranda. popri tom existovať a mať normálny chod domácnosti a toho hrozného drobného prachu - jedno veľké upratovanie na to ani nestačilo, prach sme vymetali z dier ešte po rokoch.

nie je to sranda. popri tom existovať a mať normálny chod domácnosti a toho hrozného drobného prachu - jedno veľké upratovanie na to ani nestačilo, prach sme vymetali z dier ešte po rokoch.

a teraz si vezmi, že majstri, ktorí chodia za robotou napr. do Holandska, napr. 10-15 rokov a celý ten čas bývajú tam, kde robia, čiže na stavenisku. tiež som to chvíľu zažil. vždy v jednej izbe, ktorá sa práve nerobila sa spalo, kúpelňa sa nechávala do poslednej chvíle a potom sa preniesla vaňa do kotolne (našťastie tam boli majstri všetkých profesií, takže to bolo raz-dva) a keď je odkrytá stavba a týždeň prší, to človek chvíľu váha, ktorej predlžovačky sa môže dotknúť aby nedostal ranu, sporák sa sťahoval tam, kde bolo najmenej prachu a jedli sme radšej vonku (keď nepršalo). a to som tam bol v lete, takže akože romantika, teplo. 

ale aj doma sme prerábali barák tak, že sme v ňom už bývali, takže nikdy viac! :D

Moj svagor ked robil v Holandsku - mali(6-7 robotnikov - oni sa striedali - ze cast z nich bola doma) v prenajme normalny dom - v Haagu. Som ich tam bol aj pozriet so zenou a chalanom na 3-4 noci, nechali nam celu izbu. Dalsi tiez odtialto - zena ich poznala - sam byval v prenajatom byte s rodinou(tiez sme boli na navstevu).

Ja som si prerabku predstavoval tak ze pojdem na dovolenku a ked sa vratim to bude hotove. Kedze to vychadza na prve 4 mesiace buduceho roku - vtedy mam najviac prace - tak na dovolenku nepojdem. Byvat budem u rodicov - keby som aj nemal kde - siel by som aj do hotela.

Kto to bude robit ?- bohvie. U nas to partie(4-5 chlapov) robia do dvoch tyzdnov za cca 2000 euro.

tu by som mala k tomu odsťahovaniu sa na dobu prerábky jednu pripomienku ...

sú majstri a majstri.

a nad niektorými treba mať neustály dozor, žiaľ. nad majstrom kutilom, ktorému ako odpadne práca od ruky, tak je dobre, treba mať kontrolu.

my sme mali takýto problém s parketármi - kľudne v strede miestnosti nalepil parketu o značný kus hrubšiu, než ostatné ... ešte sa mu nepáčilo, keď som ho upozornila a musel ju meniť.

ostatní remeselníci boli dobrí známi, alebo známymi odporučení, tak to šlo vcelku dobre. / ale kontrola sa vždy vyplatila /

posledné skúsenosti má brat - pred asi 14 rokmi prerábka a presúvanie celého jadra a kdejaké zmeny, to sa nahádal s remeselníkmi do aleluja. nad každým musel stáť ako policajt.

teraz prerábali kuchynské vybavenie, ale kompletne, s novými rozvodmi elektriky a vody a murovaním a mal partiu, s ktorou to išlo krásne a v pohode, až na nejaké drobnosti, že veď to bude zakryté ... ale musel tam byť a ustrážiť to ... a aj remeselníci mali občas otázky.

nie nie ... ja by som nemohla len tak odísť a prísť do toho, čo mi spravia cudzí ľudia podľa svojho ... aj keď žiť tam pri prerábke sa rovná zlému snu :)

 

posledné skúsenosti má brat - pred asi 14 rokmi prerábka a presúvanie celého jadra a kdejaké zmeny, to sa nahádal s remeselníkmi do aleluja. nad každým musel stáť ako policajt.

teraz prerábali kuchynské vybavenie, ale kompletne, s novými rozvodmi elektriky a vody a murovaním a mal partiu, s ktorou to išlo krásne a v pohode, až na nejaké drobnosti, že veď to bude zakryté ... ale musel tam byť a ustrážiť to ... a aj remeselníci mali občas otázky.

 

 

No ale ked tam ja mam stat - tak stat ani nemusim - a mozem si to rovno aj sam urobit. Keby som to vedel.

Moj svagor ked robil v Holandsku - mali(6-7 robotnikov - oni sa striedali - ze cast z nich bola doma) v prenajme normalny dom - v Haagu. Som ich tam bol aj pozriet so zenou a chalanom na 3-4 noci, nechali nam celu izbu. Dalsi tiez odtialto - zena ich poznala - sam byval v prenajatom byte s rodinou(tiez sme boli na navstevu).

áno, sú aj také firmy, aj v takej som chvíľu robil, tam si to ubytko nakoniec zaplatia robotníci sami (je im stiahnuté z výplaty), ale aspoň žijú ako ľudia.

a so stáním nad robotníkmi - odtál potál. ale treba tam byť prakticky vždy  :zubiska: . 

iskra, vy stavanie domu máte za sebou a robili ste na tom, keď si bola podstatne mladšia ako ja teraz.

:)  ..hej,  mladšia s dvomi malými deťúrencami, cestovali sme na víkend z mesta vlakom alebo busom do svokrovcov a odtiaľ som chodila s manželom na stavbu, aj variť bolo treba, doniesť chlapom desiatu, obed, večeru, poumývať riady,  povenovať sa okrem toho synčekom a potom cestovať vlakom domov s deťmi, uložiť ich spať, lebo sa začínal pracovný týždeň.

Keď sme sa nasťahovali konečne do domčeka, :) stále sme ešte stavali, dorábali: zábradlia, podlahy, kúpelňu na poschodí, altánok, fasádu... spústa iného... a ešte furt niečo dorábame.. :D na budúci týždeň ideme maľovať jednu izbu, potom sa stanem na chvíľu viac kuchárkou... napečiem perníky na vianoce, opekance.., skrátka od stavebných prác doma bude fajront, ale samo, že v zamestnaní to bude  pokračovať nepretržite..

Na druhý rok už len tá ohrada .. a keď budeme zdraví a plní elánu, tak ešte by to chcelo jeden prístrešok na auto..

   Potom už len tie spomínané kancelárske priestory.., ale to bude  firma... :smilieee:   

asi desať rokov dozadu firma, kde pracujem, mala kancelárie v ubytovni - vtedy sme videli, ako sa tam sťahuje rodina s komplet vybavením, aj chladnička, práčka, riady, proste všetky cárachy, čo doma človek máva... tak sme sa pýtali, že čo to - vraj predali starý a kúpili nový byt a teraz ho prerábajú... bývali tam asi tri mesiace, určite to bolo lepšie, aj keď nie lacnejšie riešenie, ako bývať s malými deťmi v rozbombardovanom byte...

trinita, nám jedna pani radila rovnako. "šak predajce byt, žeby sce maľi hotove peňeži, vežce na tri mešace slobodarku a mace po starosci."

poštárka dnes nechala objemnejšiu poštu pre susedov u nás ... tak som k nim zaklopala o šiestej, že na dve minúty si povieme, čo je nové ... došla som práve včul :innocent: