Čo sa mi stalo

Hej Ali to zvyčajne hovoril Banánovi. Nereprízujú to, kopu epizód viem naspamäť a mám ich všetky na HDD.

hm.., clovece2, ty si nebol zenaty?

myslela som, ze si rozvedeny, kedze si z generacie, ktora si zvykla matky svojich deti brat. :zubiska:

Tak sa ozen aspon s Monikou...nech vies, ake to je. sak sa ti aj paci aj zmysel pre humor ma..co viac chces?..nebud jak Tomas.

nie, nebol ... nemal som nič proti svadbe, ale nakoniec k nej nedošlo. našťastie... ale čo bolo medzi mnou a ex to tu rozoberať nebudem.

s Monikou ... je to fajn baba, aj pekná ... len nemám kedy ju uháňať...

Jezisi neblbni..zeny 45+ sa neuhanaju..tie ti same bezia naproti:-)

Pripadne ti mozem dohodit moju kamosku..ak by si chcel technicky zameranu staru dievku...moj potomok sa vyjadril, ze keby si nahodou vzal ju, mal by pocit, ze si vzal technika z Mountfieldu:-)

U nas prsi. A ako mam ten sluch(ci tam vysedavam). Z hor sa zosuva poda. Nikdy doteraz som to nepocul. Asi na 200-300 metrov na pravo petardy(lamali sa stromy) - ale pocul som aj valiace sa kamene a zeminu. O dvadsat minut na naprotivnej strane - tam,kde vidite horu co davam fotky zo zahrady - tie kopce su dva km. Nikdy som nic podobne nepocul - ani nepocuval. Podmocena poda sa zosuvla, lamali sa stromy. Inak aj burka este len ide - zajtra dam fotku - zena s dcerou idu hrat futbal do Hnuste - ja so synom  to pojdeme aj so psom obzriet.

dnes som si spomenula na jednu historku - ako by Vilma povedala - z praveku... a vzišlo to z témy obliekanie, keď si moja polovička pochvaľovala svoje prvé skvelé plátené nohavice a dokonca ohovorila rifle, tak to naštartovalo moje spomienky :D

stalo sa za blahého socizmu... nepamätám presne, mala som nejakých -násť, pre čosi som nutne potrebovala rifle, ktoré som dovtedy nemala, jednoducho som ich nenosila, nenosím ich dodnes, to bola výnimočná situácia - dokonca mám pocit, že raz som sem dávala foto zo stredoškolskej brigády a tam mám oblečené rifle --- a o nich je ten príbeh.

pre niečo som nemohla do BA, do Tuzexu, my sme tam nechodievali... ale pre niečo sa rifle stali dôležité.
nejakými podivnými šuškanými kanálmi sa ku mne donieslo, že v Seredi vraj je jedna pani, ktorej v BA v Tuzexe pracuje dcéra, a nosí domov na predaj kdečo a máva aj rifle...
jedného dňa za požehnania cesty mamou som sa pustila busom do Serede - nikdy v živote som tam nebola, netušila som, aká pani a kde vlastne predáva rifle... :doh:

tak som docestovala, na námestí tam bola vtedy autobusová zastávka, spústa busov a zastávok pekne v rade.
vystúpila som, a teraz čo...
obzerala som sa, vykročila nejakým smerom, a vtedy ku mne pristúpil jeden mládenec cca v tom istom teľacom veku a hovorí: vidím, že nevieš kade, čo hľadáš?
ja na to, veď úprimnosť, nie? počula som, že tu nejaká pani predáva vraj kdesi pri štadióne rifle...

a ten môj nový kamarát sa zasmial, a hovorí, tak to sme sa trafili: ja som jej sused, bývame pri štadióne... :)

sama by som to nenašla nikdy v živote, bolo to pekne zastrčené v jednej uličke... spýtal sa, či trafím späť, a rozlúčili sme sa.

pani toho na výber priveľa nemala, ale nakoniec som jedny rifle kúpila, a odťapala späť do mesta na bus.
prečítala som, že bus ide Sereď -šaľa už neviem kedy, počkala, bus prišiel, ja nastúpila.... a šofér, pán okolo päťdesiatky, trochu pri tele, začal ochkať, že je dnes posledný tým smerom, ale ide len na Štrkovec - čo bol malý majer, kde bývalo pár ľudí a farma na spadnutie, tam proste nebolo nič....
ale šofér hovorí: nebojte sa, vyriešime to, ale keď nastúpite, môžete byť so mnou k Šali už len bližšie...

tak som nastúpila a keď sme sa blížili k Štrkovcu, šofér z okna busu začal stopovať autá: hej, ideš do Šale? nejdeš? tak choď ďalej!

nakoniec mu jedna škodovka zastala, dohodli sa, že ma zoberie do Šale, to je už veky, vôbec si nespomínam ani na auto, ani na šoféra, ale vyložil ma na Šaľanskej strane Váhu pod mostom... odtiaľ som musela odcupitať ešte asi dva km domov....

ale rifle boli, došla som celá, natrafila som na super ľudí... a čo treba viac :)

Na cestu do sveta som sa pustila rano, kym som dosla domov, bol vecer a takmer po mne vyhlasili patranie... ovšem dodnes som nepochopila, že ma tam v tom veku len tak pustili samu, to bola nejaká divná konštelácia planét :-)


mimochodom:
Sereď je od Šale cca 22  km,
ale to je ako iný štát,
spojenie je úplne mimo, to bolo tak aj za socizmu a je tak dodnes :)

na toto som si spomenula, ked som pisala odpoved do inej temy o tom ako ini ludia vedia najlepsie co druhi potrebuju :zubiska:

minuly vikend som bola na kratkom pobyte na juhu Slovenska.

plan bol taky, ze prvy vecer ochutnavka vina, vecera, dalsi den cyklotura pre sportovo zalozenu cast vypravy a vecer vino a volna zabava a rano sup domov.

vsetko super..len sa zistilo, ze som jediny nebicyklujuci clen vypravy a ze teda co so mnou? :zubiska:

moj plan bol taky, ze ostavam na izbe, budem si citat, pripadne sa prejdem po vinohradoch..krasa proste , tesila som sa ako vzdy ked ti isti blazni chodia v zime lyzovat a mne  daju aspon den pokoj a mozem si citat, pripadne spinkat.

no preratala som sa..jeden kamos mi domov doniesol bike, aby som trenovala a sla s nimi..fakt!

moj drahy v zatmeni mysle mi chcel kupit elektrobicykel pripadne kolobezku...

ked som ich s tymi napadmi poslala hlboko a daleko , nastupili kamosky..jedna hned, ze ostane so mnou a bude mi robit spolocnost..no iste len toto potrebujem..sak ked som sama som v najlepsej spolocnosti, tesila som sa na pokojny den a tu ho mas! vsetci vedia lepsi co potrebujem 

nasralo ma to..sak ma poznaju 100 rokov, tak co teraz ma nenechaju chvilu samu?

no nic ..nakoniec ma zachranilo pocasie..prsalo v kuse tak sme vymetali krcmy poblizku a dobre bolo :zubiska:  :zubiska:  

P.S. To vsak vobec neznamena, ze ja neviem najlepsie, co kto potrebuje :smilieee:

game + hellé . dík pobavilo :D

Vcera som postavil bazen. Dnes tam uz tych 10 m3 bude vody. Vyvod z bazena na filter, su dve a zakladal som jeden a na chvilku som ten druhy(mi zavadzal) co mal v ruke pustil z ruky, ci odhodil na meter. Boli tam dve psi,ale zobral ho ten nas(to nik nevidel, bol som tam ja a dalsie tri deti). Dodnes sme to nenasli(ono to je relativne velky predmet - ze aj nast medzi malinami by sa mohol dat,ziest ani roskusat by to nevedel,ani nemal cas). Pes si hracku ci aj ten plast neukryva. Trosku snou pobeha a necha to na trave. On chodi po chodniku, nikdy som ho nevidel pr. v zemiacisku. 

Ale bude to fungovat aj bez toho. Kvoli psovi som bazen dal do zadnej zahrady,kde sa pestuje. On by tie hadice rozkusal hned. vnoci keby sa nudil. Tecie tam voda a som smadny.

game , helle pridajte prosím ešte nejaky príbeh. dobre sa to čítalo :D

jaj, príbehy nie sú len tak :D

Dnes som si vsimol ze som stratil telefón. Bol to starší typ samsung keystone 2 taký malý tlačidlový bez foťáku čo nemá hodnotu ani 5€ že kredit na simkarte má väčšiu hodnotu ako ten mobil. Len haluz že ani netuším kedy a ako som ho stratil. Naposledy si pamätám že ma to ráno budilo a odvtedy som ho nevidel, ani nechýbal keďže som bol v práci a potom behal po obchodoch až takto večer som si spomenul že akosi neni. To sa mi stalo. Keď nenájdem zase vybavovačky aby mi dali číslo na novú simkartu. Ale potom bude haluz ak sa nájde. Počkám pár dní a uvidí sa či sa nájde. Celý byt som prehľadal a nič.

Teraz aká dobrá by ti bola tá Motorola zo smecáku. Nevadí, však v kontajneri si už nejaký nájdeš. Sranda ako rýchlo ťa zase karma dobehla 

Umrel kamarat z krcmy. Pred pohrebom mi volala veduca krcmy, ci idem a ci by som by som nevzal autom nejakych ludi..
-a kde mam po nich prist? pytam sa
-sak do krcmy..
Pohreb to bol pekny a ked sme sa vracali, spytal som sa
-kde vas mam zaviest?
-sak do krmcy! 

Ja ked umriem tak ako prvi si to vsimnu v kebabizni ze som tam uz dva dni nebol ako je to mozne??? Asi takto by som obrazne vyjadril jak som pre zvysok sveta dolezity.

Tomaskam, nezaoberaj sa  tolko sebou.

Tiez jedna prihoda z pohrebu... ja som tam nebola, pre tento pohreb cestovat nejakych 90 km a este s mojou chrbticou neslo, ale mama zastupila rodinu. Bola to otcova sesternica, o nejakych 17 rokov mladsia od neho. Cely zivot bola mierne mentalne mimo, ale inac ok. Ja som ju poznala, ale medzi nami bol tiez velky vekovy rozdiel, len sme sa poznali.

Na postarsie kolena sa zoznamila v Zaluzi s jednym chlapom... bol aj chory, a podobne na tom ako  ona,  napodiv im to skvele  fungovalo. Jej rodicia  davno zomreli,  mala len bratranca, mojho otca, kym zil, a ona ho brala vkastne ak o stryka a toho priatela. Bola tam este vzdialenejsia rodina, ale ti vtedy ani nevedeli, ze zomrela. Mala len 60.

Na pohrebe bol ten jej priatel a moja mama. A hrobari.

Na nahrobny kamen rodicov nikdy nikto nedopise jej meno. Bola, nie je. 

Zisli sme z hradu na kopecku do obce Vinne, kde sme si vypoculi:
-Vazeni obcania, vypocujte si hlasenie obecneho rozhlasu. Turnaja o sudok starostu sa zucastnia muzstva: Horny koniec, Dolny koniec a cyklisticky oddiel Brzda.
Na cintorine sme pokosili travnik, mozete si upratat svoje hroby.
Opakujem hlasenie.
Turnaja o sudok starostu sa zucastnia muzstva: Horny koniec, Dolny koniec a cyklisticky oddiel Brzda.
Na cintorine sme pokosili travnik, mozete si upratat svoje hroby.
Koniec hlasenia.
 

p.s.

Včera ma oslovili mladí ľudia, ktorí ma chceli presvedčiť o existencii boha. Usporiadali v parku akcie hlavne pre deti, ale aj ich rodičov. Ja som sa tam ocitol náhodou s vnučkami. Neviem, prečo si vybrali práve mňa. V skratke som nedokázal ničím argumentovať, ale napadali ma iba argumentácie ateistov. No nakoniec to vlastne dopadlo dobre. Veď im išlo o zvestovanie viery a obrátenie neveriacich. Keby som im povedal, že k ateistom nepatrím, ich úsilie by bolo márne. A naplňovať radosťou iných je vlastne prejavom kresťanskej lásky.

Musel som si nasadit slnecne okuliare. lebo niekedy to vyjde tak, ze sa s clovekom musis navzdy rozlucit napriek tomu, ze este obaja zijete. Dobre viem, ze nasu milu susedu uz nikdy neuvidim. Pozeram na roztrzitu babicku a zlozene kufre pred barakom s napisom "Jesen zivota" a je mi zima.

@dead to je strašny názov 

ked sme pri terminoch, najhorsim nazvom by bol "Silvester zivota" :)

Ok, silvester zivota - terminàlne štádium

a potom polnoc...

Nedávno som robil "inžiniera".

Manželke prišla karta (MHD), a bolo ju treba aktivovať. Bolo  pred šiestou, a chcela ešte stihnúť otvorený predaj električeniek. Skrátka zhon...

Vravím, daj rýchlo sem, aktivujem ti to...(prišiel aj papier, ako to urobiť). Sadol som k pc, narýchlo preletel očami návod, až som na razil na "aktivácia". Viac mi nebolo treba. Stálo tam napísane: odošlite sms v tvare "Vaše identifikačné číslo a rok narodenia". Niečo sa mi na tom nepozdávalo, ale ponáhlal som sa.

Zobral som mobil a napísal: "Vaše identifikačné číslo1961"

Odpoveď prišla velmi rýchlo...

Až potom som si všimol, že nad návodom na aktivaciu je velkým napísané: Vaše identifikačné číslo: XXXXXXXX

Šiel som ráno k lekárovi na bicykli. Vzedy som ho videl naposledy ako som ho odstavoval v cyklostojane pred poliklinikou. Potom som sa vracal domov a viem že som volal, ale už nepamätám či to bolo pešo alebo bicyklom. Aj doma ako ubiehal deň, nič som si nevšimol, až teraz mi bolo divné že bicykel neni v stojane pred činžiakom. Tak buď som si ho zabudol hentam alebo mi honukradli, aj to môže byť. Vlastne ja som asi stratil bicykel a ani sám neviem ako.

Samozrejme horské a také držím v pivnici, na mesto mám vždy nejakú starú bazárovú esku, libertu, ukrajnu čo viem že môže byť vonku pred vchodom v cyklostojane zamknutý lacným zámkom zo supermarketu na kód...