Čo sa mi stalo

Už sme museli... obchod je pre mňa utrpením, došli žemličky, rohlíčky, bagety ,maslo...

to je normalne, kazdy raz musi...

aj ja som bol dnes nakupovat, na to, aky bol chaos na parkovisku, to bolo vnutri relativne v norme

ak vznikali zapchy pomedzi regaly, tak hlavne preto, ze zasa ! premiestnili tovar a kopa ludi hladala to, co chce kupit; ja som 4x presiel cely sektor jogurtov, kym som nasiel tie prave...

no a za druhe - by som nafackal tych rodicov, co chodia nakupovat s pereputou nevychovanych decak

Idem večer po ulici, neosvetlenej, však na čo, stavbári z blízkej stavby vybetónovali kus cesty, nič neoznačili, žiadne upozornenie, tak jednou nohou čľup, druhou tiež čľup, topánky za 90€ komplet zaebané od betónu, rifle do pol kolien, domov som išiel ako sedlák, ktorý sa po robote ani prezuť nevie, tak doma rýchlo lavór s vodou, lebo už to schlo a pol hodinu som pral topánky. Teraz vyzerajú ako nové, uvidím ako budú vyzerať, keď uschnú. Ale nasratý som bol jak fekálne vozidlo. Teraz už mi je to trochu smiešne a stavbári si zajtra môžu opravovať cestu nanovo.

Idem večer po ulici, neosvetlenej, však na čo, stavbári z blízkej stavby vybetónovali kus cesty, nič neoznačili, žiadne upozornenie, tak jednou nohou čľup, druhou tiež čľup, topánky za 90€ komplet zaebané od betónu, rifle do pol kolien, domov som išiel ako sedlák, ktorý sa po robote ani prezuť nevie, tak doma rýchlo lavór s vodou, lebo už to schlo a pol hodinu som pral topánky. Teraz vyzerajú ako nové, uvidím ako budú vyzerať, keď uschnú. Ale nasratý som bol jak fekálne vozidlo. Teraz už mi je to trochu smiešne a stavbári si zajtra môžu opravovať cestu nanovo.

pripomenul si mi...

naše petržalské sídlisko sa ešte bzdovalo, presnejšie domy už stáli, cesty niektoré tierž a iné sa ešte robili, chodníky niektoré už boli a iné sa robili...a robili aj zastávku MHD (dodnes tam funguje!!!), ktorá dovtedy okolo nás nechodila. Lenže akosi zabudli dať okolo ešte mäkkého betónového štvorca pri tej nivej zastávke tú takú pásku, aby tam ľudia nechodili. A mala som nové črievičky, veľmi som sa z nich radovala, i vyšla som v nich že navštíviť kamarátku...a rovno do toho štvorca, kde som v nových topánkach po členky zapadla do betónu.

Topánky to prežili, moje nohy tiež, a pri našej zastávke moje stopy boli asi tak štvrť storočia.

to je normalne, kazdy raz musi...

aj ja som bol dnes nakupovat, na to, aky bol chaos na parkovisku, to bolo vnutri relativne v norme

ak vznikali zapchy pomedzi regaly, tak hlavne preto, ze zasa ! premiestnili tovar a kopa ludi hladala to, co chce kupit; ja som 4x presiel cely sektor jogurtov, kym som nasiel tie prave...

no a za druhe - by som nafackal tych rodicov, co chodia nakupovat s pereputou nevychovanych decak

tiež akosi nechápem rodičov, ktorí nechajú deti správať sa akoby tam mali stádečko makakov...možno sa boja, že keby im v najhoršom prípade dali pár výchovných, mohol by niekto na nich poštvať sociálku, akože chúdence detičky...:)

dnes sme boli s Flinstonom na vianočných trhoch v Inchebe, dostala som nový klobúk a šál, ale hlavne som dostala kúpiť pre otca tie také papuče kockované po členky na zips vpredu, náramne ich chcel, a flanelové košele, vraj na neho niečo lezie, tak že by ich chcel. Nuž ich aj bude mať. Možno bol sklamaný, že sme ho dnes nedošli kuknúť, ale ked som mu po telefóne povedala, že máme tie veci, tak vyzeral podľa hlasu celkom spokojne a dúfam, že aj bude.

Videli sme tam krásne šatičky pre našu vnučku, len ešte tak vedieť akú veľkosť...

Odhadzoval som dnes vecer spred bytovky tych pat cisel snehu, co napadlo cez den a zapozeral som sa na barak oproti, kde z balkona visi plysovy jezisko. Lezie tam uz asi dva tyzdne, blikajucu vyzdobu a la Las Vegas asi nemozu/nevedia nahodit (nocojaviem). V tom mi prisiel do rany sused a tak som sa oprel o lopatu a utrusil ironicku poznamku smerom k tomu lezcovi ..s prihliadnutim na datum. Zaujalo ho to a povedal, ze suseda (taka zlata babicka co ma cez 80 a byva v byte oproti nam) minule plakala, ze jej deti ju uz neboli pozriet niekolko tyzdnov. V tom baraku s vianocnou atmosferou byva jej syn.

Chodte do p i c e s takymi vianocami, vazeni susedia.

v druhom dome...

poznám iný prípad, nie stalo sa, ale deje sa: vzdialenosť medzi dverami je dva metre.

je jednoduchšie za sebou zavrieť dvere, než sa rozprávať. komunikácia viazne.

no pekne!

Viezol som dvoch kolegov domov z roboty. Tono ma tesne pred dochodkom, vysku asi 150, no a tazky tiez velmi nie je, taky malilinky dedusko. Lubo ma nieco cez 40, nieco cez dva metre a v sebe nieco zmyslu pre humor.  Zastavil som na pumpe v Ruzomberku a ked som isiel zaplatit, ti dvaja stali pri kase a kupovali si nejake pivko. Lubo chytil Tona za rameno (co znamena, ze ruku mal asi vo vyske svojho pasu), druhou rukou ukazal na vyklad a vravi:

-oco, kup mi toho medvedika!

mám rada takéto srandičky :)

sranda je, ked idete zapalit sviecku na vianocnom stole a spolu so zapalkou sfuknete aj cerstvo rozhoreny knot...

pri druhom pokuse si treba dat pozor, v krabicke je posledna zapalka...

včera sme boli doma piati, z toho štyria celý deň... napriek tomu sme našli poobede v schránke oznámenie, že na pošte mám balíček...

ok, jasne... slovenská pošta a jej služby. ale toto je iná téma...

tak polovička teda brala moj občiansky, večer doniesla balíček... takmer z toho bola hádka: bublinková obálka, na hmat sa dalo odhadnúť: ty si pbjednala nejaké papuče? papuče?! žiadne papuče som neobjednávala, veď pozri, či je to vôbec moj balíček, a keď je, tak to otvor.ano, tvoje meno, adresa, všetko.

po otvorení vytiahol pár krásnych červených našuchovacích sametových papúč...

hovorím: ale v tom balíku je ešte niečo, necítiš? odtiaľto vidím, že tá obálka je stále tuhá... tak siahol, a vytiahol ďalší úplne rovnaký pár papúč...

no a prosím ťa, teraz už ale pozri, odkiaľ to prišlo, kto to poslal, aby sme vedeli, nie?!

aha... firma xy. to kto je?!

no jasné... v momente sa mi rozsvietilo - firma, ktorá nám pred dvomi rokmi montovala klimatizáciu... dostali sme od nich dva páry parádnych vianočných hosťovských papúč... takže ježiško, aj ke´d úplne nečakaný, predsa len prišiel : )

A ktoráže to firma bola? Žeby sme tiež na budúci rok mali očakávať malú pozornosť? ?

zatiaľ tri veci, dve sú vybavené...

celé dva týždne všetci dostupní vhodní lekári samá dovolenka, už som začala mať nervy veľmi vážne, akurát aktuálne vyberanie stehov... po známosti konečne dnes dostupný doktor, celá operácia trvala desať sekúnd, cesta za ním a späť hodinu...

od decembra si vravíme, že do konc januára nám už platia iba občianske preukazy, musíme sa vypraviť do Mauacek... do tých ohromných, ktoré neznášam, ale čo už... reku dnes sme teda rozbehaní, tak ideme...

ďalšia hodina cesty na druhú stranu, aj tam samé dovolenky, obsluhuje jedna dáma, ale zvládli sme.... až potom sme zistili, že brďo, tie občianske nám platia len do 9. januára - takže len tak tak : )

a tretia... každý večer nabijem telefón po plafón, dnes som ho ráno len hodila do kabelky, keď sme sa vrátili z BA, chcela som volať a mobil mŕtvy...

vypnúť zapnúť, nič, ticho a čierno.

zapla som ho na nabíjačku... a ukazoval totálne vybitú batériu...

po troch rokoch života.

Orange sme ešte nestihli - keď sme tam dorazili z Malaciek, akurát tam boli uprostred hodinovej obednej prestávky, a začalo hnusne fičať, fučať, zozimilo sa a popŕchať, že sme to vzdali... zatiaľ.

takže keď už, tak všetko naraz...

 

celé dva týždne všetci dostupní vhodní lekári samá dovolenka, už som začala mať nervy veľmi vážne, akurát aktuálne vyberanie stehov... po známosti konečne dnes dostupný doktor, celá operácia trvala desať sekúnd, cesta za ním a späť hodinu...

ty si nevyberas stehy sama ?  :)

to kamarat si zvlada bravurne, samozrejme, musi to byt na mieste, kam si dosiahne tou jednou rukou, co mu ostala...

ale aj svagrinej uz vyberal

myslela som na to, namojdušu...

preväz a takéto srandy som zvládala v pohode, ale toto je po prvé priveľmi tenké a citlivé miesto, po druhé, keby som už tretí operovaný pokus nejako poškodila ja sama, asi by som sa išla picnúť...

takže toto radšej nie :)

vybrať stehy by som asi tiež zvládla,  neraz som to videla a párkát aj zažila...len neviem, či práve na nejakom tenkom mieste...horšie by to bolo s ich založením :)

tiež neviem, ako by ma potom doktor pochválil, že som sa do toho sama pustila :)

kedysi ma Flinstone prinútil, aby som mu vyoperovala kliešťa. presnejšie vyťahoval si ho a ostala mu tam hlavička. nechcela som, ale toľko mi pílil uši, že som sa na to dala (videla som, ako to doktorka robila dcére). len namiesto skalpelu som použila žiletku. Dúfam, že už ma nikto do takýchto akcií nebude nútiť. :(

jednej spolužiačke ešte na škole som vyťahovala kliešťa z...no, spomedzi nôh.

to je potešujúce, ked človek má termín na nejaký záktor akurát na nejaké sviatky...a čo teda, ruka poslúcha?

zaujímavé obdobie to posviatkové...

roky je to tak, ale tentokrát to priam bije do očí, neviem prečo, možno len ostrejšie vnímam chvíľu konanie ľudí či čo.

boli sme u lekárov, po dlhom čase sme sa cestou zastavili v jednej z dvoch blízkych Billa marketov - pusto a prázdno.

tam, kde pred sviatkami nebolo kade prejsť samotnému, nie že s vozíkom, ani nohy, sem tam pri chlebíku a mlieku zopár ľudí...

vo vedľajšej dedine je super mäsiarstvo, ktoré funguje aj ako reštaurácia na odnesenie jedla... roky rokúce pripravujú tri kompletné jedlá denne, tam stoja pravidelne už od takej pol jedenástej doobeda rady na obedy, a to nehovorím o piatkoch - v piatok mávajú dve nemäsité jedlá, plus vyprážané rezne - na rezne tam stoja tridsaťmetrové rady...

odbočím, lebo musím: neviem, či doma ľudia nerobili a nerobia rezne, či je to nejaké úplne výnimočné jedlo či čo, ale nedávno sme sa o tom bavili s jednou bývalou kolegyňou - vlastne dvojnásobnou, na našom prvom pracovisku sme boli kolegyne, a potom neskôr znovu, inde.

no ale bola reč o rezňoch - a mala úplne rovnaké skúsenosti:

podnikové riaditeľstvo, kde som v BA kedysi za blahého socizmu pracovala, malo vlastnú skvelú kuchyňu a jedáleň, varili dve jedlá denne, chodila spústa ľudí na obedy, a vozili obedy aj na detašované pracoviská.

ok.

ale keď bol na obed raz začas rezeň...

to bolo ako nájazd tatárov - každý, kto dovtedy šetril a žral paštéty, čakal v šóre otočenej trikrát okolo vrátnice na rezeň...

a to nebolo jediné miesto, kde rezne boli svätý grál.

nerozumela som tomu vtedy, nerozumiem tomu ani dnes... mäsiarstvo v Záh. Bystrici v deň rezňov praská vo švíkoch, vtedy pravidelne varíme, alebo si dáme chleba.

aby bol národ, ktorý celé kontajnery žrádla vyhadzuje von, tak hladný celé veky bez ohľadu na socizmus, raný kapitalizmus, peňaženku a trochu sebaúcty na kus rezňa, ... no nič, svet je plný vecí, ktoré nechápem :)  :neviem:

no a vrátim sa k posviatkom: včera tam stál pán mäsiar s tromi navarenými obedmi, jedno lepšie ako druhé, a klienti nikde... ako v Bille.
minuli peniaze aj pôžičky? došiel dych? :)

:klobuk:

neviem, preco su obchody prazdne, ale vyjadrim sa k tym reznom

- napr. u nas robime rezne tak 2x za rok, jednoducho preto, lebo sa to neoplati - sme dvaja, ak spravime viac, ako 5 reznov, tak to jeme tri dni (a to je zasa vela, uznas)

no a teraz si predstav, ze mas vyprazat 5 (len 5 !) kuskov masa a mas na pol dna za*ebanu kuchynu mukou, prezlami, olejom v 10 kusoch riadu atd atd , co vsetko treba zasa upratat

(aspon u nas to tak vyzera)

cize robit doma rezne nie je ziaden luxus, ale otrocina

podobne je to u nás, rezne tak raz dvakrát do roka, sme traja, zvyčajne všetci obedujeme len v nedeľu... cca 6 - 7 rezňov jeme minimálne tri dni.

príprava nie je nejako náročná - noviny, zvyčajne stačí jedno väčšie vajíčko, malý zbytok strúhanky a ušpinenej múky ide aj s papierom do koša...

podobne je to aj pri zelenine, kto má rád, ovšem, my áno: vyprážaný karfiol a brokoli a kdečo... bordel rovnaký

ľudia varia doma oveľa onakvejšie veci, z ktorých je doma bordel, mala som kedysi kolegyne, ktoré neváhali piecť celé koláče a buchty a kdečo, čo je tiež najsamlepšie maximálne zo dva dni, a zbytky hádzali do kontajnerov,

a zavárať stovky fliaš kdečoho, celé špajze... tak od toho teda bordel doma je statočný  :)... a napriek tomu stáli v rade na rezne :)

mimochodom, bude v tom fakt aj niečo iné... kedysi mi sesternica rozprávala: kým si postavili svoj dom, bývali v štvorizbovom byte v bytovke, kde sa nestačili čudovať, aké maniere tam vládnu - je to snáď 35 - 40 rokov dozadu: v nedeľu pred obedom sa svorne začalo v bytoch z každého konca okolitých činžiakov rázne klepať na rezne...

čo ovšem vyšlo najavo neskôr, klepalo a búchalo sa do dosky s utierkou, pretože ktorási gazdiná tam priniesla zvyk každú nedeľu rezne, a nezabudla sa tým chváliť  - a davová psychóza je hrozná vec: ani jedna sa nechcela dať zahanbiť, tak každú búchala rezne, aj keď jedli vyprážaný karfiol ...

ako to skončilo, netuším, presťahovali sa do svojho :)

ja si ovsem pamatam, ako dieta, ze sme doma mavali rezne casto

aj u maminej sestry to tak bolo...

aj u svokrovcov

manzelka ma na to teoriu, ze nasi rodicia, ako +/- vojnove deti, resp. ludia, ktori zazili vojnu, tak si chceli uzivat ten blahobyt

napr. svokor absolutne odmietal tmavy chlieb, ze si ho dost "uzil" cez vojnu

aj my sme vždy počuli susedku nad nami, ako klepe rezne, ale naša mamka na to hádzala bobek a suseda vedľa tuež. neviem, čo mali oni, ale my sme najčastejšie mávali pečené kura. A boli sme spokojní.

U nás sa veru jedlo nevyhadzovalo. Čo sa navarilo, to sa ak zjedlo.

Ale čo som to vlastne chcela...nimulý týždeň som cestovala autobusom a ten vodič bol úplne neskutočný. V pohode počkal na viacerých zastávkach na dobiehajúce osoby, a pritom šiel načas. A pritom sa nemotal. On to síce netuším, ale má u mňa jedno veľké bezvýznamné plus :)

chrbát-nechrbát, kríže -nekríže, ale dnes som sa pustila konečne aspoň do mojej skrine.

ale chrbtica si to vyžrala, au -_-

nechápem, ľudia podaktorí kupujú oveľa viac, mám dve bývalé kolegyne, ktoré majú v skriniach len búnd a kabátov po trinásť, ja vo svojej upratujem tak každých 4 - 5 rokov... a dnes išlo von blbostí a nenosených a nepoužitých prastarých vecí a obnosených vecí a nedotknutých vecí na 5 kusov 40 litrových vrecúšok na odpad...

ale boli v tom veci, ktoré už pred štyrmi rokmi boli omilostené... pretože som vtedy trochu schudla a menila šatník, vyhodila som zopár vriec, ale fungl nové veci som omilostila... len netuším prečo... bol ich tam na moje nesmierne prekvapenie ešte kopec, vzadu, kde som na to celé štyri roky nevidela...

kabelku, ktorá bola v skrini už asi 15 rokov, nepoškvrnená. večernú kabelku, ktorú som dostala od mamy pred vekmi, krásna, nedotknutá, mala len jednu chybu - bola hnedá, a ryby a hnedé veci moc nejdú dokopy... opatrovala som ju snáď 20 rokov.

topánky, čo boli zlá kúpa, pančucháče na celú tašku, ... a ešte som omilostila zopár vecí, lebo sentiment či čo...

no najbližšie tiež treba niečo povyhadzovať, tak už teraz viem, čo pôjde von o ďalšie štyri roky :innocent:

späť k triedeniu:

polovičku sa mi úspešne podarilo vyhodiť, pri druhej polovičke ma zahaltovala kamarátka... a skoro ma zbili, že ma nezadržali skôr : )

jej dcéra pracuje ako sociálny pracovník v domove sociálnych služieb a majú večný problém s financiami.

šatstvo by si mali kupovať obyvatelia za svoje, aj kozmetiku, aj mlsky, aj keď chcú na jarmoku aspoň nejakú drobnosť...

ľudia im pomáhajú aspoň tým, že tam nosia šatstvo - až priveľa, ľudia si z nich robia odkladište handier.

ovšem štíhli ľudia nemajú problém, malým a chudým aj u vietnamca kúpia tričko za pár centov, problém je s tými objemnejšími... väčšie šatstvo berú v domove pánske dámske akéhokoľvek druhu v akomkoľvek množstve,

nemajú tým ľuďom čo obliecť, a to je dosť zúfalé.

takže mám aj dobrý skutok... keď ste niekto schudli, máte väčšie už nenosené čísla, má to kam ísť :klobuk:

Minuli vikend som bol lyzovat. A to dcera uz vie. Tak som sa venoval len sebe a chalanovi(CHALANOVI SOM ZABUDOL ZOBRAT LYZE(ostali v garazi),Sme si za tri eura pozicali - o dvadsat centimetrov dlhsie - on 5 rokov jazdil na tych istych - teda detom ani nema vyznam kupovat lyze). Dcera to zdokonalovala na mensom svahu ja na tom vacsom . Vo vernari - aj to je dolezite - maju to tam upravene a relativne vpokoji sa tam viem lyzovat hodiny. Ked ludia zmyzli cele kolecko na vleku a dole das do 5 minut.Svah ma 850 metrov.  Proste si tam zalyzuje 40 tnik ako ja vyblbne sa a to telo ho tak neboli. Boleli ma lytka dva dni - ale jazdil som vela.

To v Telgarte nejde. Tam das tri jazdy - fajciarka a tam dole sa ma pyta mozno mladsi chlap ci aj ja mam tie krce. Ja ze nie som v pohode.  Tri jazdy a som mal unavene nohy. Ja som tomu chlapovi neklamal ,len som mal prvu jazdu za sebou.

A vcera som bol tancovat. Tie neprirodzene pohyby do boku. Mna  bolia klby, debil som tam skoncil o stvrtej rano. 

Zajtra idem sa posadit do hladiska v Hnusti , som zvedavy na chalana. Naposledy hral dobre velmi pekne(cele jeho druzstvo hralo pekne) a ma to bavilo. Zajtra sa dufam budem bavit v Hnusti.