Čo sa mi stalo

což se nedivím. :)

tiež by som sa asi nezdržala.

tento týždeň som potrebovala nejaké potvrdenia od správcov bytov (otcove). Pred týždňom som písala mail na Správu a hneď v pondelok som si aj našla odpoveď, že si pre také potvrdenie môžem dojsť hoc aj "zajtra". trochu am zarazilo, že "zajtra" nebol úradný deň, ale povedala som si, že aspoň to skúsim, ak už nič iné, aspoň budem vedieť, dke to je, a na druhý deň tam pôjdem už naisto. A tak som sa tam dotrepala, skúsila som zazvoniť, pani mi povedala síce, že už odchádza, no, nebol úradný deň, tak som sa jej len bežným konverzačným tónom opýtala, kedy môžem prísť tak, že nebude práve na odchode, a ona že nech idem hore, že už ma nepošle domov, ke´D Už TAM SOM. TAK SOM VYBEHLA HORE A FAKT, Tá OSOBA NAPRIEK TOMU, žE Už BOLA NA ODCHODE A žE DOKONCA ANI NEBOL STRáNKOVý DEň, MI TO POTVRDENIE DALA. Budiž jej chvála a vďaka, s takým prístupom sa človek na našich úradoch naozaj nestretáva. To bolo prekvapenie týždňa.

Najlepšie na tom bolo, žer aj u druhého správcu som tým pádom stihla vybaviť to isté, a ten má úradné hodiny len raz do týždňa, takže tentokrát mi to vyšlo. Vďaka ochotnej úradníčke.

Dnes obyčajný deň., ale ja mám trinásteho.

Bol som zachraňovať svet , opravoval som jedno zariadenie a bolo treba kladivom posunúť jednu súčiastku. Nebolo ale miesto na rozohnatie sa, preto sme kladivo dávali na "plocho". Môj mozogáň si ale neuvedomil, že vtedy je kladivo o mnoho širšie. Skrátka, ako hovorievam, ruky predbehli rozum. Bolo to od spodu, nebolo tam vidno, len ruka držiaca súčiastku a kladivo. Praštil som celou silou, akú dokážam vyvinuť na 15-tich cm. Výsledok bol ohromujúci. Zvažoval som aj zmenu môjho ateistického svetonazoru. Po dopade kladiva som videl sv. Jakuba, Alžbetu, Mikuláša, Jozefa. A to som si myslel, že je to len mytologia. Nie je. :zubiska:.

Vtedy som si povedal, že ešte šťastie, že je to lava ruka.

Večer som išiel k autu, potreboval som vtlačiť tenučné plechy medzi deflektory a tesniacu gumu na okne. Hlavou mi prebleslo, že sa niečo stane, ale zasmial som sa tomu... Šroubovák mi vyletel z ruky, plech ostal trčať z gumy a zotrvačnosťou mi vbehol do palca pravej ruky a riadne ho rozťal. Nevedel som zastaviť krv, tak so msa pobral domov. Manželka ma zratovala. Ešte furt mi to nedošlo...

Vrátil som sa k autu a nastali problémy. Stlačil som dialkový ovládač, samozrejme palcom a zreval od bolesti. Potreboval som odhákovať klúče s karabinkou z pútka opasku- nedokážem to... a potom prišlo to najhoršie. Chcel som ísť na záchod :D ....

Vcera ma vyrusil vecer nejaky sused. Popijam, pofajciem, pozeram na kopce. Patnast sekund v kuse tahal goooooool. Musel sa nadychnut a potom ako samopal gol, gol, gol, gol, gol, potom opat dlhe gooool, a zacal spievat. Ja neviem z ktoreho domu to bolo. Najblizsi nie.. ale spomenul som si ,ze hrame futbal. Isiel som pozriet, velmi dobre nasi hrali. Zase pofajcit v druhom polcase, opat hulakal nejaky jedinec,ale to bolo z opacnej strany.

Nevidel som ziaden gol, pozeral som to asi 50 minut ale dobre to bolo.

slimak: šak tuším 21 hrali s domácimi poliakmi, a aj vyhrali.

alarm: nie je to odo mňa pekné, ale musím ti napísať: dík za pobavenie, fakt som sa nasmiala pri predstave toho predstavenia, to je ako z nejakej starej grotesky; také nejaké kúsky predvádzali aj Chaplin, Lloyd, laurel a Hardy...chcela som ti dať aj bod, ale vraj som dnešný limit už vyčerpala. ked sa darí, tak sa darí...snáď teraz už je to lepšie. Karabinka počká. Určite ti neutečie.

Nestalo, ale zacitil som.

Vcera ma mama pytala, ci by som ju nezaviezol na Bindt. Chodime tam tak 2x do roka, uz iba na hroby, lebo tam uz nezostal nikto zivy. Vravela, ze sme tam uz dlho neboli, tak sme isli. Cestou mi (tak ako vzdy) rozpravala o tom, ako tam prezila detstvo, stryko, teta, kamarati, kamaratky. Ja som tam ako decko chodieval tiez, nieco si pamatam, okrem babky, stryka a tety tych ludi poznam iba zo zazltnutych ciernobielych fotografii. Dnes uz na Bindte nebyva asi nikto, isli sme teda rovno na ten stary, zarasteny banicky cintorin do lesa, s atmosferou -par fotiek som tu uz daval. Ked sme prisli, vysypal som babke a dedkovi 60 kil kamienkov na hrob, aby im tam burina nerastla, mamu som nechal tam a isiel som prejst do lesa. Ked som sa vratil, videl som ju, ako okopava, pleje a umyva nahrobky. Je tam viac hrobov ludi ktorych poznala a na ten cintorin nechodia navstevy nejako casto. Niekde stoji kamenny pomnik obrasteny machom, niekde uz iba stare zelezne krize, casto zvalene a zarastene v trave a niekde uz iba kopecky, co vyzeraju ako hriadky na petrzlen. Nevidela ma ako som prisiel, akurat sa rozpravala s tetou, co tam lezi asi od roku 1950. Ked som naschval zavrzgal brankou, otocila sa sa a chcela po mne, aby som zapalil sviecku aj tu, tu a tu, lebo "s nimi som sa hrala v stodole". Na tych krizoch uz nebolo vidno ani mena, ani cisla. Vtedy som si uvedomil a dolahlo to nejako na mna, ze jej detstvo je zakopane tu na cintorine. Ze z neho dvakrat do roka pleje burinu, umyva mu pomniky a ja ho prisypavam bielymi kamienkami..

To je skratka ten pocit, ked nemozes urobit nic.

to je podobny pocit, ako ked si pozeras stare rodinne dokumenty z matriky a vidis tam napisane v kolonke povolanie "povozník" alebo "hospodársky sluha". A vies, pamatas si tvare a ruky tych ludi a vies, ze to boli dobri ludia.

No, nič dobrého...

V utorok ma začal bolieť zub. Nebolo to až také katastrofálne, ale išiel som k doktorke. Zastupovala ju kolegiňa a tá mi povedala, že dobre že som prišiel, že mi odumrel nerv??? a začalo to splyňovať, a že ak by som neprišiel, na druhý deň by som bol opuchnutý. Vytiahla nerv, prečistila, je tam nejaký zápal, a dala vložku, ktorú som mal vyškrabať, ak bude bolieť. A dnes to prišlo, Vydrapil som vložku, ale bolesť neprešla. Skončil som na pohotovosti, znova prečistili, s tým, že v noci spať po sediačky a na večeru nejaký ibalgin a podobne. Už sa teším na dnešnu noc...vraj sa to najprv musí zahojiť. Aj by som si ho dal vytrhnúť, ale asi sa to nerobí, keď je tam zápal.

A to mi prišla mama na návštevu, oberáme marhule, zavárame, varíme lekvár a " Bolí nás zub".

ježkovy voči. Fuj zuby.

Zážitok z MHD.

cestovala som v horúčave v saunovom autobude - vodiťč neviem prečo nepustil klímu, a tak som si salda na kraj do 4-ky, tam sa mi zdalo, že celkom pekne prefukuje. Vzápätí pristúpil starší pár, sadli si tak, že chaslpík vedľa mňa a žena oproti nemu, a začal, Adresoval to mne, ale hovoril akože všeobecne, o tom, akí sú dnes ľudia drzí, že sa neposunú, akoby cestovali sami, a že si tým liečia ktovieaké komplexy či kieho...a takto tam drdlal x zastávok, žena na neho len zazerala alebo mu šušla že bud ticho, ale jeho ani nenapadlo byť ticho. Predsa len mi to nedalo, usmiala som sa na neho od ucha k uchu a veselým konverzačným tónom vravím, že ja tak sedím, lebo chcem sedieť tam, kde fúka. A on že to chce psychiatra. A ja že veru som rozmýšľakla o nejakom  odborníkovi, ale som to potom zavrhla. A tak sme sa začali baviť, celkom fajn sme si pokecli, a vykľul sa z neho detský psychiater, ktorého som dokonca z vdiuenia poznala, ked som sa mu lepšie prizrela...a tak sme si pekne popovídali.

Čo sa mi stalo. Mám inzerát, že upravujem produktové fotky, teda niekto si nafotí fotky nejakých vecí do eshopu, ale potrebuje to upraviť, odstrániť pozadie, upraviť presvetlenie alebo keď je to tmavé, prípadne spraviť nejaké korekcie objektívu a pod. Cenu mám ľudovú 1€ za 1 kus. Prišla mi objednávka: vyretušovať z jednej fotky človeka a preniesť ho k iným ľuďom na inú fotku. Že dobre, tak spravím čo treba, pošlem ukážku, či je to OK a objednávateľ hneď aj zaplatí :D ani sa nespýta, či to 1 euro bude na to stačiť, však je jedno či je na fotke pohár alebo človek medzi ľuďmi, fotka ako fotka :D Ale však to je jedno :) aspoň som dostal feedback, že musím upresniť znenie inzerátu.

nedávno som šla od otca 98-kou, vytešovasla som sa, že som ju chytila a nemusela na ňu čakať, mala som v pláne potom prestúpiť na 68 a domov, a mala som označený 15-min lístok z elektronickej peňaženky. lenže na asi 4. zastávke pristupoval nejaký vozíčkar, tak vodič vystúpil a čiel mu upraviť dverový priestor na plošinu, aby mohol anstúpiť, i vyklopil mu to pekne na chodník, ale potom keď chlapík nastúpil a vodič to zasa chcel zaklopiť naspäť, nejak mu to nešlo dať do pôvodnej polohy tak, aby podlaha bola rovná...a čo sa s tým mordoval, to sa s tým mordoval...vtom sa za nami objavila 99, ktorá síce trocha okľukou, ale tiež ide k nám, tak 68 už aj tak enchytím, nuž som vyskočila z tej 98 a naskočila do 99. lebnže tá potom nie a nie sa pohnúť a čakal, kedy sa pohne ten pred nami. A ja som mala 15 min lístok. Nuž som teda povedala vodičovi, čo sa deje, že tam mu nejde zaklopiť plošina pre vozíčkarov i konečne sa pohol a dostala som sa pekne domov...

prvý umelecký zážitok pre mňa skoro infarktový...netuším, z čoho sa to uliahlo, pred pár dňami som šla, že nachystám smeti na vynesenie, t.j. vyberiem sáčok so smeťami, zaviažem, atd...zdvihnem dekel a zospodku - ešte teraz sa mi pri tej spomienke dvíhajú chlpy - samý biely hnusný červík, dnu v smeťoch samý hnusný biely červík...nevedela som to potlačiť, nuž som zvrieskla i pratala sa stade preč, Flinstone musel celý smeťák ako bol vyniesť von a vyklepať, no hnus...vymydlil ho znútra i zvonka a vystriekala som to potom už čisté a vysušené cyperom. Skoro ma trafilo, dúfam len, že žiadnu tú hnusobu nevysypal cestou dakde na koberec. Ale vysávala som a aj to povysávané už odpočíva na dne kontajnera vonku, tak hádam bude nadlho kľud.

a druhý umelecký zážitok priam včera. Bola som ráno na očnom na FAG vyšetrení, a keďže mi to rozkvapkali, dioptrické okuliare som si strčila do kabely a nasadila slnečné. Nastúpila som do 95-ky, bolo v nej veru dosť teplo, sauna...ale vobnku bolo príjemne. Vpredu sedel nejaký dedo, tak niečo cez 60 mohol mať, a nervózny jak hovado, začal nadávať vodičovi, že prečo nepuastí klímu, že je teplo. Vodič mu slušne odpovedal, že nemôže, lebo môžu púšťať klímu až keď je nad 30°C, ale ten osol nie a nie to pochopiť, robil tam cirkus, ako on zažaluje toho vodiča a ako sa bude na neho sťažovať, nuž ja blbá som sa mu snažila rozumne vysvetliť, že v buse síce je teplo, ale aj vodiči majú nejaké predpisy, ktorými sa musia riadiť, a nech mu nerobí zbytočne nervy, lebo môžeme nabúrať, a ten starý osol že no a nech nabúra, že čo je jemu po tom. Tak ja zasa celkom bežným tónom, že mňa to tedy zaujíma dosť, lebo mne je zatiaľ život milý, a to toho starého tak rozkokošilo, že už svoju milú pozornosť obrátil na mňa, že nech som ticho, nazval ma slepaňou, a sľúbil mi, že ma zmláti a vyhodí z toho autobusu. Už už som mu chcela milo niečo povedať pekného, ale pán, ktorý sedel vedľa mňa, ma chytil za rameno a vraví mi, že nech to nechám tak, že s hlupákom sa netreba hádať. uznajúc, že má pravdu, vykvákla som sa na toho nervózneho deda a bavili sme sa so spolucestujúcim. Deda medzitým amok prešiel, ke´d vide, že na neho kašlem, otočil sa a len sám Pánbožko vie, čomu sa venoval.

Možno som sa nemala do toho starať, ale vodič sa správal slušne a ten starý vrcholne arogantne, a cítila som potrebu sa vodiča zastať.

zašli sme sa dnes s Flinstonom najesť do taverny na Košickej, je to tam nejaké prerobené...obed bol fajn, a potom sa prihlásila prirodzená potreba, nuž som zamierila do malých modrých dvierok, mysliac si, že je to oná miestnosť. Ale nebola. Môj orlí zrak nierlen že nezaregistroval, že tie dvierka sú tam len namaľované, ale nezaregistroval ani schodok, a tak som sa tam jak dlhá tak široká natiahla, len tak to pleslo, au, moje dlane (už sú belasé) a moje kolienka (tie sú chúdence aj oškreté aj cez gate!!! Musel to byť pohľad pre bohov. Tak som tam nedobreovoľne vyprodukovala divadelné predstavenie pre všetkých stravníkov i personál...

Včera sme si len tak sedeli na terase, pred jedným podnikom, pondelková slnečná pohodička, okolo išla jedna baba (niečo cca 25-30 ročná) s telefónom na uchu, nevšimla si, že pri terase je chodník trochu prepadnutý, tak šlapla do prázdna, skoro sa tam vytrela, ale ustála to, len si na plnú hubu a celú ulicu zanadávala "Do puše, skoro som sa zabila!"

:D

Už sa vám stalo, že keď ste išli vysypať smeti a otvorili ste kontajner, že z neho na vás vyskočila mačka? :huh:

to nie, ale raz dávno sa takto rozutekali dva potkany a vbehli do diery pod chodníkom  - zhodou okolností sa to prekrývalo s nejakým filmíkom kdesi, v tv? neviem už - kde potkany vyliezli po odpadových rúrach a vyliezli zo záchoda niekomu na treťom poschodí... odvtedy mám z nich hrôzu a vždy sledujem, či nelezú potkany zo záchoda....

a neskôr sa pridali podobnými filmíkmi aj hady, najprv len jeden, potom neskôr kopa ďalších  na YouTube 

/aj keď s mojou herpetofóboiou nepozerám, ale stačí len sekunda nakuknúť, o čom to je, a som stratená/... takže moje cesty na wc sa stali hodne hodne dobrodružné plné desu  :innocent:

Už sa vám stalo, že keď ste išli vysypať smeti a otvorili ste kontajner, že z neho na vás vyskočila mačka? :huh:

našťastie nie, ale niektorí ľudia sú také svine, že ju tam zatvoria. Škoda, že tam sami nespadnú.

... raz dávno sa takto rozutekali dva potkany a vbehli do diery pod chodníkom  - ..

toto sa aj mne stalo, nie je to tak dávno, šla som cez mesto, teraz narýchlo si nespomeniem, kade to bolo, len viem, že tam bolo niečo v rekonštrukcii, a na trávniku sedel malý potkan. priblížila som sa k nemu, chvíľku som si ho obzerala, potkan sa asi zľakol a utiekol, ale potom ešte vyšiel na chvíľku, chvíľku sme tak čučali navzájom na seba, a potkan sa potom bez nejakého náhklenia odobral do nejakej diery v nedalekej stavbe...vôbec nebol ani hnusný, ani odporný, dokonca mi prišiel celkom milý. Taká veľká svetlosivá myš.

Stalo sa mi to, že kamaratka mi pred dvomi dňami povedala vetu:

"Dobre sa ti stalo."

Zarazil som sa, lebo ak niekto povie, "stalo sa mi", tak to zvyčajne nie je nič dobrého, väčšinou sa tento zvrat používa v negatívnej forme.

Ale má pravdu, dá sa to použiť aj takto, len pre mňa to bolo strašne neobvyklé.

Už sa vám stalo, že keď ste išli vysypať smeti a otvorili ste kontajner, že z neho na vás vyskočila mačka? :huh:

stalo, niekolkokrat

to je na zrádnika

Dúfam, že som od nej blchy nechytil, urvy čiernej.

spomínanie trablov v Tomášovej téme mi pripomenulo zopár kurióznych situácií...

skúsim trochu na Vilmin spôsob pospomínať na pravek : )

vajíčka

mohla som mať asi 9 rokov, cca.

asi dva roky predtým som sa na veľkom maminom bicykli naučila bicyklovať a pokiaľ si dobre spomínam, bol vcelku príjemný jarný deň a pomaly prichádzala Veľká noc... babka, mamina mama, schovávala pre svoje deti vajíčka.

nastala sobota, keď ma mama vyslala poobede s plátenou nákupnou tašku a bicyklom pre babkine vajíčka, od nás som musela medzi novopostavené činžiaky, a potom po ulici kde boli najstaršie činžiaky, medzi nimi pri ceste parkoviská, kde stáli zadkom k ceste vždy tak 4, niekedy 5 - 6 áut.

a potom ešte kus Hlavnej ulice a do jednej vedľajšej.

babka vajíčka pobalila po niekoľko kusov do papierových sáčkov, sáčky opatrne nakládla na seba do tašky, vajíčok tam bolo asi 40 - 50, neviem presne.

nasadla som na bicykel, tašku držala opatrne v pravej ruke, pár prstami aj pravé kormidlo, doprava minimálna, jazdila som s vedomím, že bicykel je väčší ako ja, mám na starosti celý kŕdel rozbitných vajíčok, a nesmie sa im nič stať, lebo bude zle.

všetko v pohode, išla som opatrne a pomerne pomaly po pravej strane cesty,  až som prišla do ulice so starými činžiakmi s miniparkoviskami pomedzi - parkoviská boli po ľavej strane odo mňa - a už pár metrov pred katastrofou som periférne zazrela, že sa na parkovisku niečo deje - nasadol do bielej škodovky chlapík s okuliarmi, 

a naštartoval - a síce pomaly, ale presne sme sa stretli -  úplne kolmo rovno na mňa vycúval z parkoviska.

strach o vajíčka musel byť ohromný - auto do mňa narazilo, ja padala aj s bicyklom na pravú stranu, pravou rukou okamžite pustila riadidlá a dvihla tašku do výšky...

zvalila som sa celá aj s bicyklom, tašku víťazne vo vzduchu...

vtedy až šofér zbadal, že sa niečo deje, pomaly vystúpil z auta a začal na mňa hulákať, že kde som sa tam nabrala, veď som tam nebola - ovšem to už prišlo pár ľudí, ktorí na ulici boli, a zastali sa ma, že som veru pomaly bicyklovala po správnej strane cesty, pozbierali ma, pozreli bicykel, všetko bolo celé a pojazdné vrátane mňa, tak ma pustili pokračovať v ceste.

doma som dostala vynadané, že štyri (!) vajíčka boli prasknuté :)

mám mimochodom pocit, že mama mi dodnes neuverila, že ma zrazilo auto :)

Včera som bol na zahrade, Rodinný dom, 5 schodíkov hore. Na bočnej stene rúrka, na ulahčenie schádzania. Za tou rúrkou sú zacvaknuté letné rozkladacie opalovacie lehátka.

V ruke som držal košík, ako Karkulka, otvoril dvere a zle odhadol, kde začínajú schody. Zle som stupil, netrafil som schod, výsledkom čoho bolo,že so msa zrúbal, a že ruka s košíkom reflexne vystrelila dopredu a ja som zahryzol do košika, a nie do betonových schodov. Keď som si to uvedomil a začal sa radovať, že ako dobre som dopadol, ležiac na schodoch, tak sa na mňa strieskalo to lehátko, ktoré som pri páde nechtiac vyhákoval zo zabradlia. Dostal som po hlave, ale prišlo mi to tak absurdné, že som sa začal rehotať.

ak ťa niekto pri tom ekvibrilistickom výkone videl, divila by som sa, keby sa udržal a nesmial by sa...to musel byť pohľad pre bohov. Ale vrátim sa ešte k tomu výroku že Dobre sa ti stalo...to mne príde to isté ako Tak ti treba. To pravdaže ani náhodou nepíšem v súvislosti s tvojím zážitkom na schodoch.

Gamin príbeh z praveku mi pripomenul, ako sme so segrou zachraňovali kabelu so šaraticami, čo sme z mesta vliekli pre našu mamku namiesto aby sme si ratovali holé životy, keď na nás z krovia vyskočil úchylák s nástrojom vonku...ešte sme tuším aj počítali raz-dva-raz-dva, aby sme bežali rovnakým krokom, a šialene sme sa rehúňali. Šaratice to vtedy prežili. My tiež.

Predvčerom, keď večer pršalo, nejaký soplák driftoval autom na parkovisku a potom keď vyšiel na cestu, tak dupol na plyn, chcel asi zamachrovať pred ďalšími soplákmi v aute, aký odpich má jeho auto, no ale asi to precenil na tej mokrej ceste, keď som len videl ako tie zadné červené svetielka mu začali lietať na všetky strany a v tom niečo silne treslo :D Nenarazil do ničoho, ale asi tým manévrom a šmykom si zlomil nápravu alebo poškodil kolesá, lebo musel v tom daždi vyše dve hodiny stáť a čakať na odťahovku :D

Dnešný deň by som nazval "dňom pred hladomorom". Tolko ludí sa bojí, že nebudú mať čo do huby...hrôza. Predavači už toho mali dnes tiež asi plné zuby. Nám dnes skoro nablokoval aj to predelovacie teliesko. :D

to ano - ale sranda je, že aj vy ste nakupovali :D

potomok sa zvyčajne zvezie z BA k Borom, odtiaľ každú celú hodinu chodia naším smerom busy zadarmo, keď má čas, v potravinách sa zastaví tam zvyčajne v Bille, odtiaľ volá, čo treba kúpiť - dnes sa zastavil, a vo dverách sa otočil, neboli vozíky, nebolo vidieť medzi regály, nebolo kam vojsť :)