Čo sa mi stalo

lenže nechať zranené zviera trápiť sa nepovažujem práve za vec zdravého rozumu. Ak mám možnosť, tak radšej mu buď pomôžem, alebo humánne uspím, nie? (pravdaže tým nemyslím, že ja osobne, len že ak sa dá, tak to skúsim zariadiť).

Flinstone raz volal na linku záchrany kvôli zranenej labuti, a myslíš, že niekto prišiel? Ani pozrieť sa na ňu neprišli. poradili mu, že labuť si už poradí...

A ked už sme u tej pomoci zvieratám, tak na útulok prispievam, ale keď som potrebovala, aby prišli kvôli TROM malým mačatám bez mamy, tak som bola poučená, že ich musím doniesť, lebo oni chodia len pre psov, pre mačky nie. Ako keby mačky neboli zvieratá. Ako keby si od ľudstva toho neskúsili dosť.  Bolo to pre mňa dosť ťažké, lebo teraz ako útulok premiestnili, je to bez auta veľmi od ruky a z konca Petržalky je tá cesta aj dosť dlhá. Vliecť tri mačence autobusom teda nič moc  :(...nakoniec som sa dohodla s jednou paňou z tuším mackysos či takej dajakej skupiny (už sa nepamätám), ktorá si ich zobrala všetky tri, do tzv. depozitu. ja chápem, že nemajú dosť financií a nemôžu zachrániť všetky tvory, ale povedať, že kvôli mačkám nechodia - to ma teda naštvalo.

Podarilo sa mi vyliat pohar vody, priamo na PC. Trvalo asi 15 sekund, kym si to stroj uvedomil a porucal sa do kremikoveho neba. Skoda predbezne vycislena na 500e (zdroj, doska, procesor), som si pomohol teda :-/

Mne sa to stane  kazdy mesiac. Mam s tym skusenosti a bohate - preco asi pisem cislice pismom(jeden,dva tri nefunguje)? Alebo priklad ja uz nemam sipky - boli obliate som to susil fenom - tlacidla sa skrcili a odlepili - teda ich nemam. Ale deti ked sa hraju(su tam nejake kovove plosky) to nejako funguje. Asi mam dobry pocitac.

vlastné dva prsty som si práve sama privrela do šuflíka ... :(

Teraz som fajcil a prisiel chlapik co ho nepoznam ani zvidenia - mal ti psa asi ako buldog, ci rotvajler - ci pitbul vravi zena -  proste to nepozname - ale ma to aspon dvadsat centimentrove  chude nohy a hrube telo a hlavu. A na hruby strom ti to po kmeni vybehlo asi do dvojmetrovej vysky. Vzdy ak padal ho zachytil aby sa asi nebal. To som ani v cirkuse nevidel.

Asi to bol Americký Pit Bull Teriér - som si pozrel trochu fotky psov.

dnes ráno ako som zo zastávky šla už do roboty, kuknem a nachodníku vedľa trávnika leží vták. Prídem vližšie, leží skoro na chrbáte, tak že ho obrátim, a on ožil, hned sa mi chytil prsta a zostal mi na ňom sedieť. Bolo to mláďa vypadnuté z hniezda, ale nikde som tam nevidela dospelých vtákov lietať a ani som ich nepočula škriekať, tak som ho zobrala do kancla a dala do krabice, v SZ mi automat povedal, že mám volať polišov 159, lebo s voľne žijúcimi zvieratami oni nemôžu robiť nič, a na 159 mi - inak milý chlapík - povedal, že žiaľ, ak to nie je zákonom chránený vták, tak s tým nemôže nič robiť a že ho mám doniesť kde som ho našla, vraj rodičia si ho budú kŕmiť, ak len vypadol z hniezda. Počúvla som teda, ale aj tak mi to nedalo a s pomocou chlapíka čo šiel okolo, sme ho vyložili na konár stromu.  Sedel dobre, tak som ho tam nechala a šla som do roboty, ale nedalo mi to pokoj, nijako som sa nevedela sústrediť a cez obed poďho tam...a drobec už bol učupený v tráve pod tým stromom. Šťastie, že ho neobjavili mačky alebo decká z tej špeciálnej školy, čo je poblíž. A tak sa zasa ocitol u mňa v kancli, rozmočila som mačacie granule za tým účelom zakúpené, a tir som mu po jednej - dvoch dávala, ved ani mama mu nenosila 20 chrobákov či húseníc naraz.

Z roboty som pôvodne xhcela ísť cvičiť, ale namiesto toho som šla k veterinárovi, čo mám najbližšie pri dome, a tiež z roboty je tam celkom dobrý spoj, ale ako na potvoru, stihlo sa rozpršať a keď som vystupovala z autobusu, lialo ako vodopád. Ešteže som mala prčiplášť, vošla som sa do neho aj s kabelou s vecami a aj s krabicou s operencom. Ale od lýtok som mala gate úplne premočené a plátenky ani nehovorím, v tých mi priam čvachtalo...a ešte veterinárka mi nevedela pomôcť, ale dala mi kontakt na iného veterinára, ktorý mi schválil stravu a dal číslo na ŠOP, a tak čakám na chlapíka zo ŠOP, čo si má pre vtáčika prísť.

Je to malá straka.

Flinstone pred chvíľou chytil v kuchyni moľu, skúsila som jej ju dať do otvoreného zobáka (z času na čas zapípa a otvorí zobák dokorán), a za tým nasledoval zasa kúsok mačacej potravy...

dúfam len, že ten človek zo ŠOP naozaj príde, tam by drobcovi bolo určite lepšie ako tu u nás...inak si ho budem musieť zobrať do roboty, aby som ho mohla kŕmiť. Nemôže byť celý deň hladný.

šľak to trafil, nechce mi to písať.

Každú chvíľu by tu ten človek mal byť, ale nejak nejde a nejde, tam by sa o vtáča určite lepšie postarali ako ja tu, inak si ho budem nútená zobrať do roboty, nemôžem ho nechať celý deň hladného.

Ako to dopadlo? Prišiel?

Na krmenie mladeho bytoveho ptactva sme zomleli proso na makovom mlynčeku, uvarili vajce a pridali k prosu trocha žltka, uvarenu nastruhanu mrkvu, cele sme to zmiešali, dali do sitka na namočili do pohara s horucou kamilkou. Po ochladnuti sme zobrali operenca tak, že jeho nôžky sme zovreli medzi dva prsty tesne pod bruškom, aby nezdrhol, a hmotu sme mu druhou rukou cpali do zobačika od spodu smerom na hor. Pri tomto pohybe sa mu otvoril horný pánt a kašička vklzla dnu. Akurat by som ťa mal upozorniť, że je to činnosť ako kojenie, a ak to absolvuješ , je velka pravdepodobnosť, že ti pribudne jeden člen domácnosti...

dopadlo to najlepšie ako mohlo, chlapík prišiel. A naozaj vo mne vzbudzoval dôveru, malú prezrel, vidno, že to nerobil prvýkrát, a povedal, že je napzaj ešte malá, aby prežila sama, a zobral ju aj s krabicou, čo som vystlala novinami, savým papierom a navrch som dala haluze tak, aby sa neprevracali, aby malá mohla používať vratiprst.

Mne sa celkom dobre darilo ju kŕmiť a vôbec som ju nemusela chytať do rúk, len som si počkala, kedy zapiští, vyvráti hlavičku a otvorí zobák, a šup, mačacia potrava padla na úrodnú pôdu, len to bolo treba robiť v malých dávkach a často. veterinár, ktorý mi dal kontakt na ŠOP mi schválil kŕmenie, povedal, že to určite nebola chyba dať jej potravu pre mačky. Veru som už bola nachystaná, že u nás ostane, že budem musieť  kúpiť dajaký hmyz vo zverimexe, lebo rodičia ich v tomto veku kŕmia výlučne hmyzom, červa by som nechytila do ruky, to by som nezvládla, ale chrobáka keby to inak nešlo...bola som nachystaná nosiť si ju do roboty kvôli kŕmeniu, už som jej aj meno dala...

vždy to tak dopadlo, že keď sme niečo našli a vzali to domov, ostalo to u nás, a vždy som mala k tomu vzťah ako k miminu a pocit, že to musím ochraňovať a starať sa o to, či to bol papagáj, myši, holub, mača...mala som aj šteňa, ale to som nedoniesla domov, mala som ho deň v robote a našla som mu nový domov, keď som zavesila fotku, tak ešte aj po 2 týždňoch mi ľudia volali, či je ešte voľné. Dostalo sa k jednému pánovi v Čunove, nechal jej aj meno, ktoré som jej ešte ja dala (bola to fenka), bol s ňou aj v nejakých novinách vyfotený.

dnes sme boli gratulovať svokre, keď sme tam šli, bolo krásne, slnko svietilo, a ked sme vystupovali z električky, tak zrazu cup, jedna kvapka, cup, druhá...a tempo sa zrýchľovalo a kvapky vody zväčšovali a čím ďalej tým ich bolo viac.  Riflová bundička poslúžila, ale aj tak to mohlo 5 minút počkať. Ešteže sme poživeň vliekli v dózach...a stade sme sa viezli električkou a na Račku sme prestúpili na trolejbus. Šiel s nami aj môj 87ročný otec, a ten sa tam prihovoril takému malému, čo sa kŕmil makovým koláčom, poprial mu dobrú chuť. malý sa hanbil, ale jeho mama bola celkom zhovorčivá, a tak sme prehodili pár slov, a aj ja hovorím tomu malému, že papaj, lebo ti to zjem, ja makové ľúbim! Pani sa zasmiala a malý sa najprv otočil, aby som mu nebodaj naozaj nezožrala ten koláčik, ale potom pochopil, že len srandujem...oni si potom sadli a my sme stáli, lebo sme šli len 2 zastávky, ale chvíľočku pred tým ako trolejbus zastavil, zrazu ma tá pani poklepala po ramene a že zoberte si, a natrčila mi sáčok s takými koláčikmi...nuž, bolo to milé, keď už bola taká zlatá, nechcela som ohrdnúť i vzala som si jeden. Bol fakt dobrý. Takže ďakujem tej milej panej za spríjemnenie cesty :)

Som smutná. Tá malá straka uhynula. Vraj bola apatická, nechcela žrať.

Viem, že sa nedá zachrániť každého tvora, a môžete mi koľko chcete trúbiť do hlavy, že straka je škodná. nech je, ale je to súčasť prírody a je to krásny vták, a k tejto už som si za ten deň, čo som sa o ňu starala, vytvorila vzťah. nechcela som to, ale stalo sa. Som cvok. načo som tam volala. Mohla som byť v sladkej nevedomosti a myslieť si, že sa má dobre.

:bezradny: :crying: :niee: :(

Vcera som bola na korculiach, a ako si tak idem po ceste kde prejde 1 auto za 15 minut, zrazu sa jedno pri mne zastavi.

Na chvilu mi stuhla krv v zilach, panko vystupil a poprosil ma, ci mu nespravim fotku na profilovku na fb :zubiska:

Skoro som odpadla, ale vsak bol slusny, sice cudny, ale vsak odfotila som ho.

Podakoval sa a siel het.

a nechcel sa odfotit s tebou ? mala si sa vnutit... nech ma krajsiu profilofku

Dufala som, ze nieco take nevyslovi ;)

Nevyslovil, vdaka Bohu :D

tak včera bola v robote sranda, hoci spočiatku to vyzeralo inak.

Dostali sme mail ešte deň predtým, že tí, čo nemáme klímu v kancloch, po odpracovaní 6,5 h môžeme odísť, a tiež že máme zvážiť, kedy prídeme do roboty, aby sme tam nemuseli sedieť popoludní, ked už tam praží slnko. Budova bude otvorená od 6:30. A tak sme sa viacerí rozhodli na tých 6:30 aj prísť. Dojdem tam, nejakí kolegovci už postávali rped budovou, a vrátnik nikde. Ako na potvoru, ten, čo tam býva obvykle, a čo chodí skoro, už niečo po 6 ráno, ten mal nejaké voľno a zastupoval ho taký iný, čo zvykol až na tú pol 7 chodiť. Ale teraz po ňom ani chýru ani slychu, a ľudí pribúdalo a vrátnika nikde, a aj chlapík, čo má HS na pod palcom, chodieva neskoršie, riaditeľka a zástupkyňa a ďalšia osoba, tkoré majú od budovy kľúče a kódy, tiež chodia neskôr, a tak sme tam tvrdli ale pol hodiny, nakonec jeden kolega čo je priemo podriadený vedúcemu HS, mu aj zavolal, a ten mu dal číslo na inéhop koelgu, ktorý hneď vedľa býva a tiež má kľúče od budovy a kód. A tak nakoniec nás došiel pustiť ten posledne menovaný kolega. zahlásil, že nás videl, ale že si myslel, že sme zo susediacej školy, a že ideme na nejaký výlet či tak čosi, že len pozoroval, ako sa tam hromadíme a že čo tam také chceme, a že prečo akurát pri našom ústave???

A vrátnik sa za celý deň neukázal, presnejšie za celých 6,5 hodín (potom neviem, potom som šla domov), takže tam sedel najprv kolega, ktorý telefónoval, a potom ho vystriedal ten, čo nám prišiel otvoriť.

Počas doby, čo sme tam čakali, padali rôzne zaujímavé návrhy, napríklad, že keďže zjavne nechcú, aby sme pracovali, tak poďme domov už teraz, a nie až po odpracovaní 6,5 hodín, a bolo by vhodné sa ísť okúpať do neďalekého jazera a podobne.

uff, ja trumpeta. Dcéra má internetový obchodík s detskými botičkami, ale nie sú doma, a tak tam bačujeme my. A došli jej objednávky, čo znamenalo vytlačiť faktúry, opečiatkovať ich, ošifrovať, nájsť v tom kvante krabíc s botičkami ten správny typ, farbu a číslo (ona v tom má systém a poriadok, ale ja sa jej v tom nevyznám), zabaliť to, pribaliť darček (teraz majú takú akciu), nakopírovať z vytlačených A4  lepky s adresami, lenže sviňa kopírka mi štrajkovala, tak som mala len tie obyčajné papiere s adresami , a to bolo treba premeniť na slušivé balíčky. ešte pravdaže sprievodné lístky vypísať a Flinstone to potom šiel odniesť na poštu. lenže lístok od mladej bol zahádzaný nejakýými sáčkami, a tak som ho objavila až dnes, a pravdaže som do predvčerajšej várky nepribalila návody na použitie, ktoré tiež boli pod tými sáčkami. Dnes sme ich prilepili priesvitnou páskou na spodok balíčka chránené papierom, aby sa to dalo vybrať nepoškodené, lebo už sme ani nemali kedy to zasa vybaľovať a baliť znova. No hrúza. 6 balíčkov skompletizovať nám trvalo hodinu a 15 minút. ešte aj s tými sáčkami sme sa museli serinkať a všelijako to pozahýbať a pooblepovať koldokola, aby tie balíčky boli úhľadné a nič netrčalo, lebo inak by nám to na pošte nezobrali. Musím sa dcéry spýtať, ako dlho ona kompletizuje takú objednávku. Zo mňa by teda určite obchodník nebol. ešteže je zajtra nedeľa a nie je otvorená pošta, inak by nás tam aj zajtra nahnala...už sa teším na pondelok. Ale aspoň pozitívne je, že majú objednávky a tie botičky ľudia kupujú...aj viac by mohli. Aspoň by som vedela, že sme naše prachy nevyhodili do luftu, ked sme jej ich dali na rozbehnutie...

Bol som vyhnaný v sobotu na Zlaté...

Čo chlap neurobí pre pokoj v rodine? Odležala som si. Parkoval som pred Tescom, a keďže sme už tam, nedalo sa polovičke nepopozerať háby. Čakal som vnutri, na lavičke, ale za chvilu mi začala byť zima na kolená. Zobral som nákup a išiel k autu. Zistil som ,že mám defekt.

Pumpa bola 50m, aj s fukačom, ale keďže ja som bol vonku, a mal som byť na lavičke, a manželka mala byť v Tescu ale určite bola v inej "habárni", a nebrala si mobil, začala hra na schovávačku. Dva krát som prešiel od auta do Tesca, prešiel celu chodbu, nakúkal do skúšobných kabín...už na mňa začala pokukovať predavačka , čo mala dozor v kabínkach :). Medzitým Alarmica dva krát prešla iným východom k autu, prešmejdila chodbu. Nemohol som odísť s autom na pumpu, lebo by si myslela ,že som odišiel počas jej "krátkeho" nakupovania a stretli by sme sa tak...možno pri rozvode :)

Nakoniec sme sa stretli pri aute, dofukal som koleso,zbehli cestou na zahradu, a v Petržalke na pumpe už malo koleso miesto 2,1 len 0,8 Mpa.

Prišiel som domov, sadol na net a našťastie som hneď našiel nonstop pneuservis na Kopčianskej. Vyštartoval, zalepili a potom to prišlo...

Šleha jak z dela, kde to bachlo to neviem, ale skoro som si cvrkol. Stierače v tej chujave nestihali ani na druhom rýchlom stupni, cestu nebolo vidieť, lebo voda sa odrážala od zeme a vytvorila súvislu vrstvu opticky ničoho. Keď som zaparkoval, hladal som plávacie koleso, ale v aute som ho nenašiel, tak som vystupil bez neho. Tých cca 50m k domu bolo nekonečných. Brodil som sa po členky vo vode, skoro ma odfuklo. Vo výťahu po mne ostala loužička ako po psovi a cestou do kúpelne som odkvapkával cez celu chodbu a tiahla sa za mnou súvislá vrstva vody. 

Teplá sprcha to napravila a ja žijem a nekýcham...

Alarm:

to je ako Laurel a Hardy! Keď sa darí, tak sa darí.

na Zlaté by som si dala povedať, ale keď už, tak na celý deň a s kabínkou či skrinkou na veci, nech môžeme aj spolu plávať a nemisí furt jeden strážiť deku...už som tam nebola najmenej 15 rokov...

Dnes som obedňajšiu rpestávku využila na to, že som sa vybrala na 91 pod most kúpiť si električenku. Mala som to vyrátané tak, že akurát som sa mala otočiť a všetko pekne stíhať. pekne tou istou 91 by som to aj bola stíhala. lenže, dojdem do tej búdy, v jednom okienku nejaký ujo potreboval vysvetlôiť, ako si vybaví nejakú čipovú kartu či kýho výra, dobre, chápem, potreboval vedieť, čo všetko k tomu potrebuje, koľko to stojí a podobne...a pri druhom okienku nejaká škebľa nie a nie pochopiť, že jej dcérenke nemôže kúpiť ona zľavnený mesačný lístok, keď nemá potvrdenie o štúdiu. baba zoširoka popisovala tej tete za okienkom, že jej dcéra zmaturovala a teraz urobila prijímačky na VŠ, kde ju aj prijali, a že teda chce pre dcéru zakúpiť zľavnený mesačný lístok a furt dokola jak o zelenej svini, a nie a nie pochopiť - neni bumážka - nebude zľava. Čo je do pekla na tom k nepochopeniu??? To už by aj moja mačka pochopila! No a keď jej to konečne docvaklo, tak zas začala zoširoka popisovať a lamentovať, kam všade bude musieť ísť čo vybavovať. Na moje "Pardon, aj ja by som rada nakupovala" nereagovala a len tam lamentovala. 91 mi samozrejme ušla a ďalšia šla až za 20 minút. Tak som naskočila na 88 že sa odveziem na *Nám.Hraničiarov, a tak aj bolo. Dúfala som, že chytím 192, tá by ma doviezla celkom šikovne až skoro k robote. lenže tá už bola podľa grafikonu asi 3 minúty preč. A tak som sa musela uspokojiť s 95, ktorá ide tiež šikovno, lenže iba k Lúčanke a už som aj videla, ako 99, ktorou by sa tiež dalo ísť, zahýba tým smerom. takže aj tá v čudu. nakoniec mi to trvalo hodinu a 5 minút. A to kvôli nejakej škebli, čo nebola schopná akceptovať - non bumážka - non zľava a musela tam o tom celé elégie spievať. myslela som, že tam dostanem tasemnicu a zauzlenie čriev.

V sobotu som večer šla od otca. sadla som si dozadu ku dverám a psistúpil nejaký divný chlapík, furt robil také divné pohyby, trhal rukami, nohami, krútil všakovako hlavou, hladkal rukami tyč na držanie, divno kukal, veľmi som sa potešila, ked pristúpila aj partia nejakých mládežníkov a nebola som v tej časti busu tam s ním sama, priznám sa, že som sa ho tak trochu aj bála a bola som pripravená zdrhnúť dopredu, keby náhodou...možno že bol neškodný, neviem. Odľahlo mi, ked 1 zastávku predo mnou svojím divným spôsobom vystúpil, ale nezabudol sa ešte za mnou otočiť a uškľabiť sa...

A akoby to nestačilo, už pri našom dome som stretla troch chlapíkov, na oprvý pohľad úplne v pohode, bavili sa medzi sebou...ale ked som prechádzala okolo nich, ten na kraji sa otočil ku mne a že "No čo je, štetka?!!!"

došiel vedúci, že máme vo firme dychovku, a že kto si chce fúknuť :D reku, neni problém, môžem aj ja... tak sme išli do kanclu, v ktorom sa obrad odohrával, teta /celkom pekná/ z externej firmy, zabezpečujúcej BOZP a všetko okolo toho, mi dala "nátrubok" na odbalenie, "strčil som si"  :lol:  a išlo sa na vec.

výsledok bol nula k nule, bezpečáčka mi podala použitý nátrubok so slovami: "Môžete dať doma žene..." odpovedal som jej, že to by som najprv nejakú musel mať, a ona že: "Vy nemáte ženu? A prečo???"

zaklincoval to vedúci výroby, ktorý sa tam prišiel pozrieť či niečo nenadýchajú jeho ľudia, výrokom: "No to je tak, musel by jej variť, prať, žehliť ... viete aké sú dnešné ženy!"  :thumbsup:  teta sa zatvárila ako keby práve do citróna zakusla  :D a radšej viac nekomentovala...

 

Nakoniec sme sa stretli pri aute, dofukal som koleso,zbehli cestou na zahradu, a v Petržalke na pumpe už malo koleso miesto 2,1 len 0,8 Mpa.

jazdíš na kamióne, či na autobuse??? :o staré Karosy sa tuším fúkali na 0,75MPa napríklad ja mám v aute predpísaný tlak v pneu 0,23MPa

Máš pravdu...atmosfera/Mpa....a vraj nula = nič :)

asi to tam ležal nejaký iný neborák...

Pred tyždňom....

Manželka: padla mi do pračky medzizubna kefka.

Nejak som mal v pamäti, že otvorim bubom, vyhaknem štuplik, rukou vyberiem a hotovo.Omyl, to bolo na starej pračke. :(

Táto ma len dva male otvory, a keď som tam zasvietil baterkou,prd som videl, ešte sa svetlo aj odražalo od stien bubna a mal som pocit, že pozeram do slnka. Až na druhy deň sa mi podarilo inkriminovanu kefku vôbec objaviť. Bola zaseknuta medzi bubon a špiralu. Cez dierku nešla vybrať.Nakoniec som to vymyslel, veď som inžo :). Vopchal som do dierky gumičku do vlasov, pôrod začal. Asi 25 minut mi trvalo, kym som presvedčil kefku, aby stale nevypadavala z pinzety a nechala sa posunuť do pripravenej gumenej pasce. Medzitym som ju dva krat stratil z dohladu, musel vytiahnuť gumičku a patrať po nej. Keď som ju konečne dostal do slučky, zatiahol som gumičku, vložil guču polystyrenu, aby trvalo ťahala kefku k bubnu, zavrel dvere a pretočil bubom. Bola tam. Lapená..

tiež sme mali práčku, čo sa zhora otvárala. Už ju nemáme. Tvoje vyťahovanie kefky z práčky mi pripomína ako Herriot vyťahoval teľa s nejakou zlou polohou z kravy pomocou špagátov (tiež úspešne).

Susedke padol zlatý prsteň do kanála, ked umývala riad. Nemala lepší nápad ako zavolať Flinstona. Tiež bol úspešný, po rozobraní sifónu prsteň vytiahol a sifón znova zmobntoval.

A našej dcére kedysi ked sme ešte mali vaňu, tiež padlo čosi, už neviem, či to bola náušnica, prívesok alebo čo, nejaký drobný šperk - do vane. našťastie ešte nestihol vyplávať zo sifónu a Flinstone opäť bodoval.

Tiež milujem, ked mi dajaký malý predmet padne niekam, kam sa ťažko dostať. Inej susedke pred rokmi padli kľúče od bytu do smetiaka, ked vysýpala kôš, našťastie kontajner bol takmer prázdny. Ona je ešte menšia ako ja a nevedela sa k nim dopracovať, tak som tam jednoducho vliezla a kľúč jej podala.

naháňanie predmetov je zábava ... raz sme mali ucpanú pračku gombíkom, raz tam robil šarapatu jeden kus špáratka! ... a ešte čosi, ale už nepamätám čo :)
a máme zhora otváranú pračku, aj sme vždy také mali. ale vždy sa podarilo  vyloviť, nech to vydrží tak aj naďalej.

kedysi som stratila detskú náušnicu. to sme bývali ešte na starom dome, detské náušnice som nosila dlho, raz ráno som sa zobudila, a v jednom uchu náušnica chýbala ... nenašli sme ju.

nebola nikde, v posteli, pod, pod matracmi, zamotaná v perinách, medzi doskami dlážky, nebolo jej. o pár rokov sme sa sťahovali preč ... a spomenuli sme si na náušnicu, znovu prehľadali všetko, vytrhli podlahy - náušnica sa premiestnila do inej dimenzie :)

/toto bolo hodne hodne dávno/

raz som sa išla sprchovať, a ako som si siahla na ucho, zistila som, že mám v jednom uchu len polovičku náušničky ... tá druhá polovička práve kĺzala dolu odtokom vane do večných lovísk ... nerozoberali sme nič, prístup tam je trochu od ruky ... /tomu je asi dvadsať, dvadsaťdva rokov/

na oslavu toho, že sme sa presťahovali v práci na fungl nové pracovisko, a ešte sme aj dostali nejaké nečakané odmeny, som si kúpila tenučkú retiazku na ruku - to sa vtedy nosilo ...

prvé, čo som spravila - na druhý deň som si dala na ruku retiazku, išla umyť ruky, retiazka povedala zbohom a skĺzla mi z ruky - keď predtým bola tak akurát, že v obchode nekĺzala ...

ešteže sme v novej budove mali nového zamestnanca - údržbára/upratovača, rozobral sifón, a retiazka tam trónila. nikdy viac som ju na ruke nemala.

/tomuto je asi 18 - 19 rokov/