Aké knihy máte rozčítané?

za poslednych par tyzdnov som toho precital viac naraz

Hrabal - mestecko kde se zastavil cas...pekne a humorne popisany zivot v obdobi pred, pocas a po vojne, ked dosli k moci komunisti

pred tyzdnom docitane Paul Auster - putovanie v skriptoriu

V malej miestnosti s posteľou, písacím stolom a stoličkou (a kde možno je, ale možno nie je šatník) sedí starec. Každý deň sa prebúdza bez jedinej spomienky v hlave, ale s nejasným pocitom viny.

Kto je tento starec? Naozaj sa volá pán Blank? V hlave mu pochoduje procesia prízrakov, na stole čakajú akési fotografie a texty. Bude mať dosť času, aby vyriešil záhady, čo ho obklopujú?

...velmi dobre napisane, recenzie na neklamali, cita sa to fakt dobre a zaujimavo, ale koniec ma maximalne sklamal

a Wiliam Saroyan - cyklista v Beverly Hills - velmi pekne popisane spomienky na detstvo...pribeh v podstate skoro ziadny, len utrzky z toho co si pamata ale dobre sa to cita...je to taka "uvaha" o zivote ako takom

a teraz som sa pustil do Kingovho - Osviceni

Hotel Overlook je považován za nejkrásněji položené horské letovisko na světě, ale nový správce Jack Torrance, jeho žena Wendy a jejich pětiletý syn Danny v něm spatřují každý jinak mnohem víc než jeho krásu. Jack viděl v Overlooku příležitost uniknout životní smůle a zoufalství, Wendy zase kýženou samotu, která by mohla být poslední příležitostí k zachování narušené rodiny, a Danny?

Danny, požehnaný i prokletý náhlým osvícením, darem předvídavosti, viděl věci, které přesahovaly chápání malého kluka. Ve sto deseti prázdných pokojích Overlooku viděl skryté zlo, které číhalo jen na ně....

film som si chcel uz pozriet davnejsie ale nejak som sa nemal k tomu, aj ked kazdy co ho videl mi ho odporuca, takze po knihe...dobre sa to cita, ked sa tam spominaju miesta, ktore som osobne videl :)

Jack Kerouac - Na ceste

Na ceste je kultový román a základný literárny odkaz beatnického hnutia, generačná výpoveď príslušníka skupiny mládeže, ktorá reagovala po svojom na situáciu koncom 40-tych a začiatkom 50. rokov 20. storočia, keď Amerika prechádzala štádiom vrcholnej hospodárskej stability, ale začínali sa prejavovať choroby toľko vychvaľovanej americkej civilizácie. Beatnici odmietli ideál mladého úspešného Američana s jeho nalinajkovaným a pevným cieľom a dali sa cestou protestu, úteku od civilizačných vymožeností smerom k akémusi modernému primitivizmu. Istotu budúcnosti nahrádzali zintenzívneným prežívaním prítomnosti.

Týmto sú poznamenané aj cesty hrdinu po USA, tvoriace hlavnú líniu rozprávania. Do extázy vyvolanej novými zážitkami sa však mieša aj nostalgia spôsobená uvedomovaním si bezvýchodiskovosti takéhoto úteku.

neviem no, cita sa to celkom dobre, ale cakala som viac.. nejak sa s tymi postavami neviem zzit

Joseph Heller - Bůh ví

Bůh ví je starověký příběh, moderní příběh, milostný příběh. Je to román o dospívání a stárnutí, o mužích a ženách, o otrocích a synech, o člověku a Bohu. Je to román, jehož plynulé proplétání biblického a současného jazyka je opravdovým požitkem. Je to román, který vyniká emocionální silou, bohatou obrazností a nevázanou komičností. Je to typický Heller.

tesim sa :D

Ja sa momentalne asi už pol roka lopotím s fantasy ságou Malazska kniha padlých od Stevena Eriksona. Je to 10 obsiahlejších kníh (Od 700 do 1000 strán každá. Taká dosť epická fantasy s veľkým množstvom charakterov, pričom je písaná z pohľadu každého a nerozlišuje medzi dobrom a zlom. Možno trocha podobná Hre o tróny (podľa ktorej teraz natočilo HBO seriál).

ma velmi dobre ohlasy, doma mam zatial osem v cestine, prva precitana a ostatne precitam naraz, ked vyjdu vsetky, je to dost narocne na pamat, ale rozhodne to stoji zato

citam suhrne vydanie najlepsich poviedok od A do Z od Roalda Dahla...skvele ;)

Erich Maria Remarque - Noc v Lisabone

Tak ako v autorových najúspešnejších, hlboko ľudských dielach s tematikou druhej svetovej vojny pred čitateľom opäť ožíva vzrušujúci a napínavý príbeh nemeckého emigranta, ktorý po strastiplných zážitkoch vo fašistickom Nemecku rezignuje a vzdáva sa poslednej nádeje na útek.

a popritom ešte:

Allen Ginsberg - Vytie

Svoju prvou prácou Vytie a iné básne odštartoval literárnu revolúciu v San Franciscu.

Ginsberg a iní beatnici spustili lavínu americkej poézie a prózy, ktorá je oslavou bohémov, nedvôverčivých voči morálnym hodnotám a politickým mocnostiam.

Na toto som sa už dlho tešila, zatiaľ paráda, nech žijú beatnici! ;)

Nikto nečíta? :ax:

Johannes Mario Simmel - Priznávam sa

Tento příběh se odehrává v Německu a Rakousku padesátých let. Hrdinou není tvrdý muž, který si se vším poradí a všechno zvládne, ale spíš "smutný, nemocný mužíček, který si sám zoufá, ničemu nevěří a má strach"… Tajným trikem se dozví, že jeho dny jsou sečteny, další život a až hektickou aktivitu určuje už jen nevyléčitelná choroba. Veškeré úsilí věnuje tomu, aby se vyvázal ze všech společenských a osobních vztahů, aby i za cenu podvodu a vraždy dosáhl vnější a vnitřní nezávislosti. Zaskočen neočekávanou úlohou otce duševně narušeného, asociálního dítěte sepisuje pod ochranou ředitele dětského ústavu a psychologa historii svého života a přiznává všechno, čeho se dopustil, a teprve nyní, na prahu smrti, si to plně uvědomuje.

cita. skripta.

Priznavam sa je super, to bola moja uplne prva Simmel-ovka :ax:

Rado Ondrejicek - homo asapiens

kniha o tom ako clovek z reklamnej agentury prechadza na druhu stranu bojoveho pola, ku klientovi...jednej z mnohych nadnarodnych korporacii ktorych je v ba uz neurekom...

zatial sa mi to fakt paci...tie opisy spravania sa a zvykov v korporatnej sfere su velmi dobre popisane :-) a k tomu bratislava opisana bez pomenovania ulic ci budov, ze ju spozna akurat ten co v nej zije

Pavel Hruz - Okultizmus a ine prozy

Celkom fajn citanie. Zo zaciatku som mala trochu obavy, ze ma to nebude bavit, ale uz som "zabydlena" :P

Priznavam sa je super, to bola moja uplne prva Simmel-ovka :D

 

Bola viac než dobrá, ale musím povedať, že pri tých ostatných dvoch, ktoré som od neho čítala (Všetci ľudia budú bratia, Láska je len slovo) asi najmenej návyková. Pri tých dvoch spomenutých ma museli od čítania doslova odháňať, aby som sa aspoň trochu vyspala, nedali sa odložiť. :D Priznávam sa ma až tak nedostalo.

Momentálne čítam Škvár od Bukowského. Ironická, satirická, sarkastická, vtipná... Veľmi dobre sa to číta a chytám záchvaty smiechu na každej druhej strane. :)

Ešte musím ale spomenúť knihu, ktorú som dočítala pred pár dňami, a ktorá ma absolútne dostala. Jan Balabán - Zeptej se táty.

Je to malá, tenká knižka, ale o ťažkej téme - o tom, ako sa človek vysporiada so smrťou blízkej osoby. Je smutná, bolestná, no plná hlbokých myšlienok. Je to vlastne sled retrospektívnych úvah, rozhovorov troch súrodencov, ktorým zomrel otec, nemá to nejakú pevnú kostru príbehu, občas sa v tom človek stratí, aj preto som na túto knihu potrebovala absolútne ticho, aby som to mohla všetko vstrebať a po prečítaní musím povedať, že to bolo úžasné dielo. Odporúčam všetkými desiatimi.

William L. Smallwood - Warthog: Flying the A-10 in the Gulf War

Spisane zazitky pilotov A-10 z Operacie Pustna Burka. Dostat tuto knihu na Slovensko bola strasna bolest.

skusal si niekedy bookdepository.com? zatial som sa stretla hlavne s kladnym ohlasom

Prave odtial sa mi ju konecne podarilo zohnat :D

Nedávno som dočítala estetické literárne dielo - List otcovi

ktorú napísal Franz Kafka - autor opisuje ambivalenciu vzťahu dvoch diametrálne odlišných individualít, samotného Kafku a jeho otca.

Proces proti otcovi je procesom proti sebe .. List má kľúčový význam pre pochopenie celého Kafkovho diela.

http://cz.olejar.eu/isbn/8085518589/

momentálne čítam knihu AMERIKA

http://knihy.abz.cz/prodej/amerika

Kafkova tvorba sa mi veľmi páči.:D

a co na ten List otcovi hovoris? mne tu lezi na stole uz par dni, cakam na koniec skuskoveho a potom sa do toho pustim

momentalne mam rozcitane Jean-Paul Sartre - Hnus

Sartrov román Hnus predstavuje prvý priemet nového filozofického prúdu - ateistického existencionalizmu - do francúzskej umeleckej literatúry. Vznikol v medzivojnovom období, kedy človek zbavený tradičného hodnotového zázemia a poznania stráca nielen existenčnú istotu, ale odmieta i klasické historické vnímanie bytia a skĺzava do subjektivizujúcej roviny, v ktorej nanovo pátra po zmysle života. Jeho hlavný hrdina je intelektuál utápajúci sa v rozporoch, neschopný nájsť zmysel svojho jestvovania, ani sám pre seba ani v partnerskom vzťahu. V diele autor vychádza zo subjektívnej skúsenosti a s básnickou silou sa uchopuje témy hnusu, "chuligánsky" prevracajúc krásnu literatúru naruby, modelujúc hnus do podoby imaginárneho hlavného hrdinu diela. Dielo možno považovať za provokáciu, za osobnú dobovú výpoveď autora, za hlbinné psychologické pátranie v útrobách duše žitím zhnuseného človeka, za filozofickú stopu v beletrii - v každom prípade však patrí medzi klasické diela svetovej literatúry.

a popritom si chvilami citam Samuel Shem - Dům páně

ani neviem, kedy som dospela do toho, ze mam rozcitane dve knihy...kedysi som to nemohla

a co na ten List otcovi hovoris? mne tu lezi na stole uz par dni, cakam na koniec skuskoveho a potom sa do toho pustim

 

 

Odporúčam prečítať. :rolleyes:

Pri knihe " List otcovi" , akoby som sa tak trošku zblížila s významným veľkým človekom.

Osobnosť KAFKA a moja maličkosť sme boli zrazu tak trošku "spriaznenými dušami". :smilieee:

Majstrovsky a pritom veľmi jednoducho opísaný vzťah otca a syna, ich vzťah k sebe, trápenie, bolesť, láska.

Napadlo ma, koľko asi tak čitateľov sa pri čítaní tejto knihy trošku "nájde", či nemali "chuť" napísať jednoducho po svojom "List otcovi".(len tomu svojmu otcovi, mame.. ak sa "nedalo" inak )

Jedno je isté. Problémy sú aj medzi najbližšími, ale stále by mal zvíťaziť zdravý rozum a srdce.

No žiaľ, nie vždy je tomu tak.

Za seba môžem len povedať, zo svojej skúsenosti, že moji rodičia: otec, mama ... budú u mňa vždy tými naj.. otcom , mamou.:flowers:

"Oženit se, založit rodinu, přijmout všechny děti, jež přijdou, zachovat je na tomto nejistém světě a dokonce, bude-li to možné, je trochu vést, to je podle mého přesvědčení nejzazší meta, jíž může člověk dosáhnout." Franz Kafka

prave som docital od Roberta Swindellsa - Ako Kamen

v podstate kratky a jednoduchy pribeh o chalanovi ktory sa ako 17rocny ocitne v Londyne na ulici, lebo ho z domu vystve otcim

...

nic komplikovane, prijemne citanie s dvoma liniami ktore sa na konci pretnu...ale co ma potesilo, ze sa to neskoncilo moc happyendom a ze do poslednej chvilky som netusil ze sa to moze takto skoncit, a to som cakal vselico :rolleyes:

tak a mozem sa pustit do "Jak se nestat spisovatelem" od Martina Danesa :smilieee:

Sartre docitany, nesklamal, Kafka precitany...asi skusim aj nieco ine od neho...a teraz

Alberto Moravia - Ľahostajní

Ľahostajní (Gli indifferentí) sú prvotinou Alberta Moraviu, ktorú vydal už ako dvadsaťdvaročný. Román svojou Štruktúrou vyvoláva dojem, akoby išlo o divadelnú hru: dej je koncentrovaný do dvoch dní, odohráva sa prevažne v interiéri a autor nám v ňom predstavuje len päť postáv. Román zachytáva Úpadok vyššej spoločenskej vrstvy v Taliansku na začiatku 20. storočia a morálny rozklad tých, ktorí sa pokladajú za elitu spoločnosti. Ich postoj k životu je pasívny, napriek túžbe po zmene nie sú schopní konať ani prekonať vlastnú ľahostajnosť. Nakoniec aj mladá generácia obetuje svoje ideály a podriadi sa jedinému cieľu - zabezpečiť si bohatstvo a uspokojiť svoje materiálne záujmy.

Moravia ma lakal uz davno, som zvedava, co to bude zac..

uz asi 2 mesiace to je co som zacal citat Ilf, Petrov - 12 stoliciek, ale potom prisla diplomovka a statnice a nejak som sa toho odvtedy nechytil, vlastne ako nicoho

možno by si mal chuť niekoho zavraždiť, na to je zopár skvelých detektíviek ... ;)

ale vlastne mi to pripomneulo, že Ilf-Petrova a 12 stoličiek som čítala tak strašne dávno, na popud otca, ešte z pozostatkov babkinej knižnice šestákových knižiek v malom lacnom brožovanom formáte vydávaných kedysi medzi vojnami ... tie knihy, bol ich celý rad, ešte niekde existujú ...

ja sa trápim s jedným autorom podivných sci fi detektíviek, menom John Creasey, trápim nie je správny výraz ... nestačím sa čudovať ... : )

čítam knihu venovanú, ako sám autor píše,

človeku, kt. dovidí poza horizonty dneška - Vladimírovi Palkovi

Desať spravodlivých

V knihe bilancuje František Mikloško životné vrcholy a celoživotné osudy svojich súčasníkov. Podľa slov autora ide o ľudí, s ktorými v disente alebo na slobode spolupracoval, stretal sa, s niektorými sa stretol iba raz, o niektorých sa dozvedel iba sprostredkovane. Je to písanie o týchto ľuďoch a o dobe, v ktorej žili. Ambíciou knihy je položiť a zviditeľniť aspoň jeden dlaždicový kameň na tejto dlhej, ale peknej ceste našimi dejinami.

 

- ihneď po úvodnej kapitolke: Stretnutie s Jankom Silanom

som sa rozhodol, že básne tohto chlapíka si musím minimálne prečítať

Pavel Hirax Baričák: Kým nás láska nerozdelí: Hľadania

Má tam aj myšlienky, ktoré su naozaj hodné zamyslenia sa. Dobrá kniha. Možno pre mňa písaná veľmi popravde, skutočne.

Asi chcem viac ilúzie.

Clifford D. Simak - Mesto

uz som to cital, ale strasne davno, viem len, ze to bolo o ludoch, psoch a buducnosti.