Aké knihy máte rozčítané?

túto istú knihu som čítal síce už dosť dávno ale pamätám si ich dobre, všetky 4 boli kvalitné ale najviac ma chytila Električka zvaná Túžba a potom Obzri sa v hneve :vystraseny: daj potom report ako sa ti páčili tie drámy samozrejme všetky 4 :)

Ja sa zvlášť teším na Obzri sa v hneve. Kedysi dávno som videla starú vydarenú filmovú verziu ešte s Burtonom, ktorá ma zaujala. Konečne som sa k tomu dostala v knižnej podobe.

Zatiaľ mám ale za sebou len prvé dejstvo z Fyzikov, potom ti dám teda vedieť. :vystraseny:

som sa odhodlal prekonať svoju nechuť k slovenským autorom a včera som si zobral a pred chvíľou dočítal Dunaj v Amerike od Michala Hvoreckého - samotná plavba opis krajiny a miest boli super mám chuť si ju ešte raz v lete prečítať na nábreží Dunaja aby som si ešte viac predstavil a navodil atmosféru, keď tam opisoval amerických dôchodcov akoby som ich videl pred očami skoro na chlp tí istý akých som už par krát videl :D, toto všetko bolo fajn,dobre,super... ale potom prišla 30.kapitola, ktorá mi to trochu pokazila a prišla mi to trošku zbytočná (aj keď mala svoj význam), mne osobne by v pohode stačil cestopisno-spomienkový príbeh s trochou lásky ako to bolo v celom diele zachytené, ale nevadí aj tak si to v budúcnosti určite ešte raz prečítam :D

 

v škole som si ešte medzi prestávkami rozčítal Virginia Woolfová - Strašidelný dům, čo sú krátke poviedky, ktoré písala celý život a po jej smrti to jej manžel nechal kompletne vydať... aspoň myslím, že to tak bolo :D ale tie si čítam tak sporadicky keď mám menej času akurát tak na jednu poviedku...

 

dnes sa ešte pustím do Stepného Vlka od Hermanna Hesseho popravde neviem o čom to je ani nechcem vedieť... radšej sa to dozviem prečítaním, je to pre mňa takto lepšie, pretože málokedy sa mi stane, že si zoberiem knihu o ktorej viem len to že je vychvalovaná a podobné prirovnania, väčšinov aspoň viem o čom spisovateľ píše na čo sa zameriava, (kde su tie zlaté mladé časy keď som bral knihu a nemal som tucha o čom je, teraz keď som už viac sčítany je to ťažké)

 

ale Stepný Vlk... nemám najmenšej potuchy :D

 

inak aj pri kupovaní kníh, si nečítam o čom sú knihy zaujme názov, prečítam čo to o autorovi a keď sa mi pozdáva tak beriem, keď dlhšie váham tak pozriem ešte recenzie na nete alebo kde kade a potom sa už s istotou rozhodnem a zatiaľ mi to vychádza :D

som sa odhodlal prekonať svoju nechuť k slovenským autorom

Ja som tiež dlho trpela nechuťou k akýmkoľvek slovenským autorom, až po kým sa mi do rúk nedostala Piata loď od Moniky Kompaníkovej.

To bola najlepšia kniha od slovenského autora, akú som kedy čítala. Úžasné dielko - atmosféra, postavy, detaily, no proste všetko bolo dokonale prepracované a vplývalo to na všetky zmysly. Odporúčam prečítať si, okrem Hvoreckého sú na Slovensku aj iní kvalitní spisovatelia. :D

 

 

dnes sa ešte pustím do Stepného Vlka od Hermanna Hesseho popravde neviem o čom to je ani nechcem vedieť...

Rada by som si potom prečítala tvoj názor, som zvedavá, čo na ňu povieš. :D

Ja som tiež dlho trpela nechuťou k akýmkoľvek slovenským autorom, až po kým sa mi do rúk nedostala Piata loď od Moniky Kompaníkovej.

To bola najlepšia kniha od slovenského autora, akú som kedy čítala.

 

tak k tomuto som ešte viac skeptický, neverím ženským spisovateľkám :D a ešte slovenská nooo :D uvidíme ale keď to odporúčaš tak možno skúsim

 

no Stepný vlk zatiaľ som na nejakej 80 strane moc som nečítal včera, ale zatiaľ to vyzerá veľmi zvláštne nemôžem povedať že sa mi to nepáči zatiaľ len dobré uvidím ako ďalej, ale včera som mal problém zo sústredením tak to je možno preto.

 

inak Desde trošku som sa dnes prehraboval v tejto téme a všimol som si že si čítala E.L.Doctorow - Svetová výstava čo na to vravíš na Doctorowa sa chystám už dlhšie zatiaľ som od neho čítal dve iné a po tomto len poškuľujem...

 

a potom ešte Virginia Woolfova - Orlando na to vravíš čo ?

Tú Piatu loď skús určite, uvidíš, že zmeníš názor o 180 stupňov. :D

A no a čo, keď to je žena? Štýl písania je ale na 100 míľ vzdialený od Vasilkovej, Urbaníkovej a podobných našich slovenských kvázi "spisovateliek". Kompaníková tuším vyhrala aj niektorý ročník Poviedky, tak už len to niečo hovorí o jej kvalitách. :D

 

Svetovú výstavu som raz vytiahla z vyslovenej nudy z matkinej knižnice, ale musím povedať, že som to nedočítala, a ani som sa ďaleko nedostala, takže ti referencie dať nemôžem. :D

 

Orlanda som čítala dávno, už si ani presne nepamätám dej, ale viem, že to vo mne zanechalo skvelý dojem. Bola to moja prvá kniha od Virginie a po nej som si zohnala aj Pani Dallowayovú, od ktorej som mala veľké očakávania, ale Orlanda neprekonala. Takže môžem ti ho len odporučiť. A tuším si ma nabudil, aby som si ho ešte raz prečítala aj ja. :D

tak k tomuto som ešte viac skeptický, neverím ženským spisovateľkám :hmmm: a ešte slovenská nooo :)

 

detto

 

ja momentalne Samuel Shem - Hora hoře, volne pokracovanie knizky Dům Páně, zo sveta psychiatrickej liecebne z pohladu autorovho alter ega lekara Roy-a Basch-a

uroven rovnaka ako uroven "Dum Pane", cize vyborna, dokonca mi ani nevadi ta sablona, ktora je rovnaka v oboch knihach..idealy, konfrontacia s realitou, zmierenie

 

vtipne, ironicke, na zamyslenie...vyborne citanie :blush:

 

vo vlaku do/zo skoly si citam Bohumil Hrabal - Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet, poviedkova zbierka, oznacovana ako vrchol Hrabalovho prveho publikacneho obdobia

 

inak skoda, ze neni casu, mam tu Knihu iluzí nachystanu, aj Kinga...bohvie kedy sa k tomu dostanem :doh:

osmy den stvorenia ma celkom bavila, ale nezaradujem ju medzi naj.. teraz pristav pokoja - celkom fajn..

A no a čo, keď to je žena? Štýl písania je ale na 100 míľ vzdialený od Vasilkovej, Urbaníkovej a podobných našich slovenských kvázi "spisovateliek". Kompaníková tuším vyhrala aj niektorý ročník Poviedky, tak už len to niečo hovorí o jej kvalitách.

 

ja proste neverím spisovateľkám nepomôžem si ;) síce je pár výnimiek ,ktoré chcem prečítať, ale tie sú overené generáciami :blush:

 

no k tomu Stepnému vlkovi, - super dielo, cítiť Hesseho depky a úpadkovú dobu v ktorej žil (aj keď Mann ju vystihol podstatne lepšie ale každý píše svojím spôsobom), ten začiatok kde opisoval ako neznáša ľudí a celú spoločnosť boli úžasné ale mi to trošku pripomínalo Pána Hydea, bol som aj trošku sklamaný že spoznal Hermínu, ktorá mu vzniesla zase svetlo do života bol by som zvedavý ako by to dokončil bez nej :), ale zase kvôli záverečnej časti kde si Harry "posedel" u Pabla by som zase chcel aby spoznal Hermínu, mohlo by to mať dva alternatívne konce

no ale ešte k tej poslednej časti - sa mi páčila nie len kvôli tomu ako vysvetľovala jeho život, počínanie a podobne ale najmä kvôli tomu že bola taká nereálna, výlet do iného, experimentálneho sveta, surrealistická vízia a skvelo napísaná ktorú som si prečítal dva razy ;)

 

 

ešte stále pokračujem v poviedkach Wirginie Woolf, ako som už písal vyššie, skôr by som to označil ako také písačky, ktoré si písala viac menej pre svoje vlastné potešenie a zároveň uľaviť svojej duši (je známe, že trpela strašnými depresiami a nakoniec spáchala aj samovraždu) a práve tu v niektorých je to cítiť, že sa na život nepozerala bohvieako veselo (ano nemôžem porovnať s jej románmi, ale dúfam že čoskoro budem môcť).

 

a do tretice ďalší zamindrákovaný (kvôli tomu, že sa hral na Williama Tella, kde mu jablko držala jeho žena a hups :hmmm: ) Wiliama S. Burroughs - Ohyzdný duch, ktorého som zhltol včera vo vlaku, dosť ťažko sa mi to čítalo, kvôli tomu "chaotickému" experimentálnemu štýlu, ale zároveň som si užíval spôsob akým vyjadroval svoje myšlienky, úvahy o ľudskom spoločenstve, morálke, náboženstve...

 

a včera som sa pustil do dlho vytúženej knihy Orhan Pamuk - Moje meno je červená :doh: zbožňujem Pamuka, je síce ťažký musím sa pri ňom 100% sústrediť nech mi nič neuniká, preto si to nechávam na čítanie len na priváte alebo doma, ale za to ten štýl, čarovné opisy - ktoré ma vždy opantajú, podobenstvá, atmosféra, príbeh, obrazy... proste všetko, pre mňa osobne je úžasný (no dobre už dosť o samotnom autorovi lebo to skončí u toho, že ho milujem a budem bozkávať zem po ktorej chodí :D :) )

samotný dej má podobne ako u Čiernej knihy detektívnu zápletku, zo začiatku sa stane vražda o ktorej nás upovedomí sám zavraždený rozprávajúc asi z "nicoty" (autor nevraví kde je), odohráva sa to počas desiatich dní v zimnom Istanbule, pre Pamuka je dosť typické zakomponovanie rôznych postáv/zvierat/vecí do deja napr. (podobenstvo psa, koňa, starej židovky, ducha zavraždeného), taktiež rôznych vedľajších udalostí ktoré spolu s postavami na prvý pohľad možno ani nesúvisia s dejom, ale je to skladačka ktorá po prečítaní do seba zapadne.

(aj by som napísal viac ale myslím že stačí :), naviac som len na nejakej 70 strane a prebal knihy som preletel letkom ako je u mňa zvykom :D )

s mojím čítaním to ide posledný rok dolu vodou

pomer kníh, ktoré by som chcela prečítať a tých, čo aj prečítam sa zhoršuje, až ma to deptá, koľko dobrého mám po ruke a nedostávam sa k tomu

 

momentálne Palahniuk - Snuff

 

Román pro tři pornoherce a jednu asistentku.

 

Termínem "snuff" se označují ilegální pornofilmy, v nichž je zachycena vražda či zabití. Nebo předstírání téhož, ale to už není ono. Jde o žádané zboží na trhu. V Palahniukově románu jde o smrt netradiční a přízračnou - jinak to ani u něj být nemůže: slavná pornoherečka Cassie Wrightová chce překonat stávající rekord v souložení s muži, který vytvořila annabel Chong. Ta za deset hodin absolvovala 251 milostných aktů se zhruba sedmdesáti muži. Cassie nechce podvádět, a tak hodlá obsloužit rovných 600 mužů. A smrt? Podle Palahniuka nedokáže lidské tělo zvládnout takovou zátěž, herečka předpokládá, že při tom zemře na embolii. Cassie chce utvořit rekord na věčné časy: doufá, že když při něm zemře, oficiální místa honbu za dalšími rekordy zakáží a její výkon zůstane navždy nejlepší. Každý z oněch 600 mužů má svůj specifiký důvod. Číslo 600 je bývalý slavný pornoherec Branch Bacardi, který s Cassie, které je skoro čtyřicet, natočil spoustu scén. Číslo 137 by si Cassie chtěl vzít a pořád se dopuje viagrou. A číslo 72 je její odložený syn, jenž touží po setkání s matkou. Všichni tři čekají v místnosti k prasknutí nacpané dalšími muži, kteří se udržují neustále připraveni k akci, v čemž je podporují i slavné filmové kousky z profesionální minulosti hlavní aktérky. Show může začít. o o Americký prozaik Chuck Palahniuk (1962) vystudoval žurnalistiku. Kultovní Klub rváčů byl zfilmován. Další, čtenářsky veleúspěšné romány: Program pro přeživší, Zalknutí, Ukolébavka, Deník, Strašidla.

 

A teraz za chvíľku si idem vyzdvihnúť z univerzitnej knižnice - a asi sa aj rovno namiesto diplomovky pustím do - Irvine Welsh - Extáze: Tři povídky o chemické lásce. Nenormálne sa teším :bezradny:

Všechny postavy jsou velmi dobře vykresleny a Welsh se dotýká i témat, která jsou Velké Británii bližší možná víc než kterékoli jiné evropské zemi - nacionalismu, života na drogách, sociální nejistoty.

 

„Welshův svět je krutý, hrubý a kýčovitý. Ale je v něm i spousta legrace a punkerské morálky."

 

- Sunday Express

clarkova rama3 prekladana kafkovym zamkom a ako oddychovku prvy diel troch patracov

Paul Johnson - Ježiš, Životopis pre 21. storočie

jedna z ďalších veľmi dobrých kníh tohto historika - žurnalistu

vynikajúco popisuje Kristov život na základe biblických textov, kt. obohacuje o historické skutočnosti

a samozrejme aj ďalší vplyv na spoločnosť (od umenia po politiku)

- aby som nezabudol na jednu podstatnú vetu z obalu knihy

Kniha je skvěle napsaná, oproštěná od zbytečného odborného teologizování, a není proto divu, že se o ní od počátku mluví jako o novém Ježíšově životopise pro 21. století.

 

John Steinbeck - Rovina Tortilla

vyzerá to na celkom vtipnú knižku

o Dannym, o Dannyho priateľoch a o Dannyho dome

napísaný

aby budúci vedci, keď tieto povesti počujú, nemohli povedať, tak ako o Artušovi, Rolandovi a Robinovi Hoodovi: "Nejestvoval nijaký Danny, nemal ani skupinu priateľov, ani dom. Danny je prírodný boh a jeho priatelia sú primitívne symboly vetra, oblohy a slnka"

tento príbeh má zahnať kyslý posmešok z tváre vedcov

Prave som docital od Murakamiho "o cem mluvim kdyz mluvim o behani"...vyborne opisane pocity cloveka ktory pri behu bojuje len sam so sebou ^_^

ja som minul tyzden v lietadle Diyarbakir - Istanbul v poslednych chvilach, ked uz si vsetci po pristati brali batoziny docitaval posledne tri strany Majstra Sarkanov. Vyborna kniha, jedna z najlepsich, co som cital za posledny rok ci kolko, tuzba ist do Afganistanu sa este zvysila

Prave som docital od Murakamiho "o cem mluvim kdyz mluvim o behani"...vyborne opisane pocity cloveka ktory pri behu bojuje len sam so sebou ^_^

 

tak toto si asi minimálne prelistujem

Prave som docital od Murakamiho "o cem mluvim kdyz mluvim o behani"...vyborne opisane pocity cloveka ktory pri behu bojuje len sam so sebou ^_^

 

si ma na to včera dobre navnadil, myslím, že to bude najbližší murakami, po ktorom siahnem -_-

len aby si nebola sklamana, pre skalnych murakamistov to je celkom "sklamanie" ^_^ ja ako neznaly jeho tvorby som bol neovplyvneny -_-

vieš čo, možno mi to ani vadiť nebude, od tejto jeho knihy akosi ani nečakám "pravého" murakamiho -_-

 

po kratšej marquézovskej sérii som si momentálne rozčítala Henryho Millera Obratník raka, keďže phersuovi sa tá kniha veľmi páči, chcela som vedieť prečo, ale už dlho vo mne žiadna kniha nevzbudila také vášne už po prvej kapitole :) ^_^ popravde to jeho búranie tabu mi zatiaľ nesedí, ani štýl písania, možno to je prekladom a zvolením slov, celkovou štylizáciou viet ako nejakého umeleckého opisu z hodín slovenčiny na základnej, asi budem rada, keď tú knihu dočítam :) ale nechcem zas súdiť predčasne, možno ma tá kniha postupne pohltí, no zatiaľ...

vcera som poratala, ze mam rozcitane styri knihy... jedna z nich je paul johnson - dejiny zidovskeho naroda... vsetko je ok, len ma z nej boli zaludok, bo je strasne tazka, ked ju citam v posteli a mam ju na bruchu.. jedine, co ma od nej odradza je skoro 600 stran bez predelov, kapitol... od johnsona zhanam dlhodobo dejiny krestanstva, su vsade vypredane...

 

henry miller patri medzi mojich oblubencov, mne sa obratnik raka cital dobre... ^_^

som si momentálne rozčítala Henryho Millera Obratník raka, keďže phersuovi sa tá kniha veľmi páči, chcela som vedieť prečo, ale už dlho vo mne žiadna kniha nevzbudila také vášne už po prvej kapitole -_- ^_^ popravde to jeho búranie tabu mi zatiaľ nesedí, ani štýl písania, možno to je prekladom a zvolením slov, celkovou štylizáciou viet ako nejakého umeleckého opisu z hodín slovenčiny na základnej, asi budem rada, keď tú knihu dočítam :) ale nechcem zas súdiť predčasne, možno ma tá kniha postupne pohltí, no zatiaľ...

 

neboj ono to príde :), keď nie no čo už, každého baví niečo iné

 

henry miller patri medzi mojich oblubencov, mne sa obratnik raka cital dobre... :)

 

:) :D

 

po úžasnom Pamukovi niečo odbornejšie Michael Grant - Dvanásť cisárov píše o jedenástich rímskych cisároch a Caesarovi podobne ako Suetonius - Caesar, Augustus, Tiberius, Caligula, Claudius, Nero, Galbo, Otho, Vitellius, Vespasian, Titus, Domitian

Za základ si zobral Suetonia, Tacita a pár ďalších antických autorov a ďalej rozvádza ich životy, činy a udalosti z dnešného pohľadu a rozoberá z akého dôvodu spravili to čo spravili, ale zatiaľ som prečítal ešte len Caesara, uvidíme ďalej.

 

Myslím že nesklame podľa skúseností aké s ním mám, len mi trošku vadí že to je skôr taký prehľad ich života a naj okamihov, pretože písať v 300 stranovej knihe o 12 cisároch (dalo by sa povedať že najdôležitejších cisároch v celej rimskej ríši je dosť málo) :D

marisku, to tu vsetci citaju same intelektualne diela? :-) ja ma rozcitanu Pravdu od Pratchetta, So zamotanym vretenom od Anthonyho a este niekolko kniziek o grafickom dizajne, typografii, polygrafii a grafickych programoch... a este Vezu blaznov od Sapkovskeho, len sa nejako neviem do nej ponorit... mozno casom...

nie:) dokoncil som od hamiltona :poruchu reality, asi najlepsie co som cital. okrem hyperionu:)

 

prave citam on petry prochazkovej-frista. divna zenska, chcem precitat este dalsiu knihu od nej, radsej

Henry Miller – Obratník raka

Vyzerá to tak, že túto knihu nedočítam. Nebaví ma. Možno je to tým, že ju čítam v češtine. Asi stačilo.

Myslela som, čo za úžasná kniha to bude, a ono to ostane nedočítané. Je to kniha, pri ktorej sa vyslovene trápim. Nečíta sa mi s ľahkosťou.

 

Ian McEwan - Neúprosná láska

Som na začiatku, ale zdá sa to byť dobré. Šak nič zvláštne, zatiaľ všetko čo som od neho čítala splnilo moje očakávania. Páči sa mi ako píše.

 

Peter Holka - Neha

Od Holku som čítala viac kníh a keď na nejakú natrafím prečítam si určite. Zaujímavo píše taký mix skutočna a snových predstáv, keď niekedy neviete či sa to udialo, alebo práve sníva. Pekné.

Radislav Hošek - Země Bohů a lidí - pohľad do starovekého Grécka, o spoločnosti a krajine, kolonizácii, zakladaní a vývoj miest, samozrejme kapitola venovaná bohom, každodenný život Grékov, postavenie ženy v spoločnosti atď... už to mám mesiac rozčítané a stále som len na druhej kapitole, nejako ma to nebaví tak divno nezáživne písané, vyzerá to že to budem ešte ďalší mesiac čítať ak to vôbec dočítam

 

John Boardman - Greek art - toto je zase prehľad o gréckom umení, od protogeometrického obd. až po helenizmus, vývoj zobrazení, odkiaľ prichádzali podnety, spomína hlavne vázové maliarstvo, plastiku a architektúru, ostatnému umeniu sa tak moc nevenuje čo je škoda, ale ako základný prehľad a pripomenutie nejakých vecí to bohato stačí, aj keď to je v angličtine a niektoré odborné výrazy musím vyhľadávať sa mi to číta o veľa ľahšie ako hore spomínaná kniha, si asi po tomto zoberiem celú sériu od neho čo mám v ebookoch, len mi chýbajú gemy a perzské umenie ktoré by som chcel najviac :)

Johannes Mario Simmel - Všetci ľudia budú bratia

 

Hlavný hrdina a rozprávač populárneho Simmelovho románu Richard Mark len o vlások unikne zákernej vražde, ktorú naplánoval jeho brat Werner. Nebezpečenstvo smrti sa tým však pominulo: Richard z donútenia spolupracoval s neonacistickou ogranizáciou a tá ho teraz prenasleduje. Volí preto radšej súdny proces a sám sa vydá do rúk polície. Vo vyšetrovacej väzbe opisuje svoj pestrý, na dramatické zvraty bohatý život, poznačený osudovou, zničujúcou láskou k Lilian.

 

Výborná, napínavá, strhujúca a len ťažko sa od nej posledné dni odliepam. :)

 

A ešte ako taký dezert sem tam zahryznem do poviedok Williama Saroyana z knihy Odvážny mladý muž na lietajúcej hrazde.

Bola to vôbec prvá kniha, ktorá mu vyšla. Niektoré poviedky majú skôr bližšie k úvaham o živote celkovo, ale každopádne sú v nich veľmi zaujímavé myšlienky na zamyslenie. :)