Aké knihy máte rozčítané?

čím viac toho Fulghuma čítam, tým menej sa mi páči.. :lol: asi treba vedieť, kedy prestať...

 

William Paul Young - Chatrč

 

Missy, najmladšiu dcéru Mackenzieho Allena Philipsa, unesú počas rodinného výletu, a v opustenej chatrči hlboko v oregonskej divočine sa nájde dôkaz, že ju zrejme brutálne zavraždili. O štyri roky neskôr, uprostred svojho Veľkého smútku, dostáva Mack podozrivý odkaz, podľa všetkého od Boha, v ktorom ho pozýva na víkendové stretnutie v tejto chatrči. Navzdory zdravému úsudku prichádza počas zimného popoludnia do chatrče a vracia sa do svojej najtemnejšej nočnej mory. To, čo tam Mack nájde, navždy zmení jeho svet.

 

V období, keď sa náboženstvo stáva čoraz bezvýznamnejším, zápasí CHATRČ s nadčasovou otázkou: Kde je Boh vo svete, ktorý je taký plný nevýslovnej bolesti?

 

síce nie zrovna môj štýl, ale.. uvidíme

rozčítanú mám pekne doradu celú moju sériu Michaela Connellyho, čítam ich jednu za druhou, s menšími prestávkami

mám ich asi 13 či 14 doma, pred pár rokmi som sa z času na čas obdarovala nejakou, teraz trochu potrebujem odviesť myšlienky, tak som im prišla na chuť

zaujímavé je, že sa mi zdajú lepšie, než pred 2 -5 rokmi, keď som ich čítala ako nové.

viac v téme o detektívkach, tam som o ňom popísala dosť

Haruki Murakami - Hon na ovcu

 

 

Protagonista príbehu, ktorý je zároveň rozprávačom, je mladý, mestom znudený človek, ktorý nikam nepatrí a nikomu nechýba. Jedného dňa dostane od svojho priateľa „Krysu“ list s fotografiou, ktorú neskôr nič netušiac použije v jednom z projektov svojej reklamnej agentúry. Fotografia sa dostane do rúk osobného tajomníka „šéfa“, ktorý pohrozí nášmu hrdinovi, aby jednu z oviec na tej fotografii našiel, alebo…

Takto sa začína hon na ovcu, ktorá sa od ostatných líši „len“ hviezdou na chrbte. Hon na túto nezvyčajnú ovcu je snom, z ktorého sa len ťažko prebúdza. Sladký, keď práve snívaný, ale bizarný, keď prerozpravaný – taký je hon na ovcu s hviezdou na chrbte. Je to príbeh, ktorý najprv pohltí a neskôr neúprosne čitateľa opustí .

 

aj sa bojím čítať Murakamiho v slovenčine :lol:

na túto tému by som aj zabudol

teraz idem na toto

Karel Krejčí - Sociologie literatury

Sociologie literatury představuje ojedinělou práci v české literárněvědné produkci 20. století. Text byl původně vydán jako cyklostyl v omezeném počtu jednotlivých exemplářů, které dnes nejsou dostupné širší čtenářské veřejnosti. Krejčí se v monografii zabývá literaturou jako společenským jevem, rekapituluje sociologickou metodu ve vývoji literární vědy a pokouší se o sociologické rozdělení literatury.

sa teším na to, jak na vianoce

Herman Hesse - Stepný vlk

 

Autor napísal svoj svetovo známy román v roku 1927 ako bilanciu kríz uplynulého desaťročia a pokúsil sa o formulovanie východísk z nich. Poučený psychoanalýzou odhaľuje korene vlastnej osobnosti a zároveň snahu o prekonanie protikladov ducha a pudov. Román vyniká neobvyklou štruktúrou, poetikou, fantastičnom a pôsobivým prelínaním sna a skutočnosti.

Ken Kesey - Prelet nad kukučím hniezdom

 

Čitatelia si Keseyho román asi navždy pamätajú vďaka vynikajúcemu filmu Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom.

 

Príbehom autor výrazne inovoval typickú situáciu modernej americkej prózy, v ktorej je hrdina síce zabitý, ale zostáva neporazený.

 

Rozprávač, psychická obeť druhej svetovej vojny, Poloindián Broom Bromden rekapituluje posledné mesiace svojho dlhodobého pobytu na psychiatrickej klinike v Oregone. Spomína na tridsaťpäťročného tuláka a hazardného hráča McMurphyho, ktorý sa na kliniku dostal pre výtržnosti. Svojou živelnosťou a chuťou žiť McMurphy (vo filme Jack Nicholson) rozvracia zabehnutý chod inštitúcie.

Jozef Banáš - Idioti v politike

 

"Mať v politike názor je cesta do pekla. Najistejší spôsob, ako v politike dosiahnuť úspech, je nemať žiadny názor. Ak názor nemáte, neriskujete, že by ste mohli mať názor nesprávny." Vtipná politická satira vychádza pre veľký čitateľský úspech v druhom, doplnenom vydaní. Čitateľov isto pobaví aj komentovaná fotografická príloha.

 

Jáááj, tak z chuti som sa už dávno na knihe nezasmiala... :lol:

Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Bratia Karamazovci

 

Syntézou všetkých Dostojevského názorov na človeka a spoločnosť v poslednom období jeho tvorby je román Bratia Karamazovovci (1879 - 1880). Tu vrcholí jeho úsilie o koncepciu Ruska a Európy, vyjadrenú vo veľkej historickej a filozofickej metafore.

Haruki Murakami - Na jih od hranic, na západ od slunce

 

Komorní milostný příběh, v němž hraje roli tajemství a osudovost, příběh ztrácení a nalézání, návratů k téže ženě, dilema muže, který má vše, o čem dřív mohl jen snít, a přesto tápe v domnění, že skutečnost je jiná, než jak se jemu či nám jeví… Milostný trojúhelník, v jehož středu sledujeme nejprve chlapce jménem Hadžime, trpícího tím, že je jedináček, později dospělého muže, který si vzal dívku ze zámožné rodiny a má s ní dvě děti, Hadžimeho, jenž znovu potkává svou lásku z dětství, tajemnou Šimamoto. Potkává i ztrácí, nalézá, aby ztratil. V neskutečné, mystické noci, která děj graduje až k šílenství, možná vytušíme odpověď na otázku, co se událo: s námi či s postavou knihy? Dílo nejvýznamnějšího japonského spisovatele současnosti, v němž autor až obsesivně "operuje" se svými nejvnitřnějšími, palčivými tématy.

Erich Maria Remarque - Nebo nepozná obľúbencov (Der Himmel kennt keine Günstlinge)

 

Vo švajčiarskom sanatóriu Bella Vista bohatí pacienti bojujú so zákernou pľúcnou chorobou. Všetci až do poslednej chvíľky živia v sebe nádej na uzdravenie - aj mladá Lillian Dunkerqueová. Keď sa však nečakanou náhodou dozvie pravdu o svojom zdravotnom stave, rozhodne sa okamžite odísť zo sanatória. Už nechce byť pacientkou, chce sa cítiť ako žena a vychutnať posledné mesiace, prežiť ich naplno, vo víre života. Spolu s automobilovým pretekárom Clerfaytom odchádza do Paríža, na Sicíliu a neskôr i do Benátok, ked ju opäť ako tieň prenasleduje neúprosná choroba. Nočný život, herne a krásne šaty načas dávajú zabudnúť... ba hazardér a dobrodruh Clerfayt, teraz až po uši zamilovaný do krásnej, krehkej Lillian, jej ponúka manželstvo a bezpečný prístav vo svojom dome na Riviére - osud však o oboch rozhodne celkom inak, po svojom.

 

dočítané Johanidesove novely v zbierke Krik drozdov pred spaním

a teraz

 

Haruki Murakami - Konec světa & Hard-Boiled Wonderland

 

 

Strhující román se dá charakterizovat jako science fiction, detektivka a postmoderní manifest dohromady. Sledujeme muže, který podniká cestu do podsvětí Tokia - a předem netuší, jak složitá bude. Zároveň však podstupuje cestu do temnot vlastní mysli. A konec světa je tak neuvěřitelně blízko…

aj sa bojím čítať Murakamiho v slovenčine :)

Ako sa teda číta v slovenčine, ak sa môžem opýtať?

Lebo mne už chýba len jediná kniha a budem mať prečítané všetko, čo od neho vyšlo v češtine a po slovenskom preklade sa tiež bojím siahnuť.

Je zrejme rozdiel medzi originalom a prekladom. Ale medzi prekladom slovenskym a ceskym?!

 

Preco sa bojite siahnut po tom slovenskom?

Slovenské bývajú podľa mňa niekedy, jemne povedané, "odfláknuté", čo často dokáže zmariť pôžitok z čítania.

len môj názor ... nemyslím, že sú odfláknuté, prekladatelia robia dobre, pokiaľ ich jazyk a korektori pustia : )

skôr by som povedala, že slovenčina je mäkší jazyk, ale menej tvárny, koženejší, zväzujúcejší.

čeština je prispôsobivejšia, prijíma lepšie nov é slová, novotvary, bohatšie výrazové prostriedky.

ešte lepšie je z tohto hľadiska na tom maďarčina, tvárna a svojou gramatikou skladateľná donekonečna ... čo začnem v maďarčine, nerada čítam ani v češtine ani v slovenčine.

 

s pôžitkom z čítania súhlasím ... ten je dôležitý a román preložený z maďarčiny do slovenčiny nebol už ani zčasti tak čitateľný ... blaženosť a pôžitok z čítania sa trochu kdesi cestou stratili

no. a game ma predbehla

...čeština má oveľa viac výrazových prostriedkov, a lepších

leg však si prečítaj napr takého Kinga alebo Pratchetta (aj keď tomu nefandím v žiadnom jazyku :) ) v slovenčine a potom v češtine, či pocítiš rozdiel

 

desdemona...čakala som, že to bude horšie

ten dojem čo mám z Murakamiho kníh keď ich čítam po česky bol síce podstatne slabší, ale predsa len tam bol... :) aj keď mala som od neho v slovenčine len ten Hon na ovcu (ten tuším v češtine ani nevyšiel; a celkovo ho radím k jeho slabším dielam...), neviem aké by to bolo pri iných knihách

no. a game ma predbehla

...čeština má oveľa viac výrazových prostriedkov, a lepších

 

 

no o kúsok, ale s úplne rovnakým názorom ... to je veľké plus :)

Áno, to môže byť tiež jeden z faktorov. Čeština je krásny jazyk a tvarovateľnejší, no na druhej strane ani nemám pocit, že by za ňou slovenčina až tak ďaleko zaostávala. :)

Tieto "odfláknuté" preklady si hlavne všímam pri nových knihách známych autorov. Ako keby sa vydavatelia ponáhľali, mať knihu, čo najskôr preloženú, aby ju mohli dať na pulty, a kvalita prekladu vtedy utrpí. Česi sú v tomto poctivejší. :)

Nemozem s vami suhlasit, damy, slovencina je jednoducho jazyk krasny. Jazyk je prostriedok a ak nim clovek nevie narabat, tak vysledok stoji za velke H a male o. To je ako ked mate architekta, ktoreho jeho vlastna praca nebavi, a preto je aj vysledok taky, aky je. Zase na druhej strane mozte nadabit na majstra svojho remesla a ten spravi z kazdej kabibudky grandiozne miestecko, ktoremu radi vystavite na pospas svoje obnazene pozadie : ) Mozno maju nasi susedia lepsi pristup k materinskemu jazyku ako my, mozno sa len na SR zatial nenachadza prekladatel/spisovatel, ktory ten jazyk fakt ovlada, pretoze to, o com hovorite, svedci o ludoch, ktori sa nechavaju ovladat svojimi omedzenymi znalostami jazyka, alebo - mozno - zatial ani jedna z vas nemala to stastie sa s takym umelcom stretnut. Pamatam si, o com mi raz spoluziacka hovorila; citala nejaku knihu od slovenskeho spisovatela a nevedela si ju vynachvalit; autor sa v nej s tou recou dokonale pohral a prisposobil ju sebe; tvoril, nicil, prevracal a prekrucal slova a frazy a vytvaral vety skutocne umeleckeho razu, az z toho cloveku srdce plesa. Inak, ta kamoska... ona je tiez taka. Hra sa s tym jazykom, robi si s nim, co chce, a nenachava sa sputavat normami. Tak.

 

Cestina ma svoje caro, ale vadi mi. Nieco mi na nej proste vadi. Slovencina... Proste ja vidim to lepsie, vacsie a krajsie caro v slovencine.

 

Ale uznavam, preklady su casto odflaknute. Proste mnoho prekladatelov si s umeleckym prekladom poradit nevie a potom niet divu, ze nad nimi clovek kruti hlavou... Ale to uz je ina tema.

áno, slovenčina je krásny jazyk, ako taký mi znie omnoho krajšie ako čeština, mám rada mäkkosť slovenčiny (vidieť, že si ma nepočula rozprávať :) ), ale tak či tak, pokiaľ ide o preklady, na mnoho českých výrazov slovenčina ani nemá ekvivalenty

na druhú stranu - čítala som knihu slovenského autora v češtine aj v slovenčine; v slovenčine bola lepšia...jazyk tvarovaný, ohýbaný, tá kniha mala svoje čaro, o ktoré prekladom do češtiny prišla

takže slovenské knihy rozhodne áno, slovenské preklady (väčšinou) nie...možno je to chyba prekladateľov ako hovorí eien, buhvi :)

 

...no to je o inom, možno by to chcelo tému "preklady" : )ak tu taká nie je :)

No ja tiez rozpravam tvrdo :) Mam spoluziaka z Trencina, ten rozprava miestami az primakko, ale zato to fakt lahodi usiam a skvelo sa to pocuva. I ked uz svojou makkou slovencinou casto sposobil sok niektorym ucitelom... Jeden mu dokonca dal nejaku tu veticku, ze nech ju povie svojim prizvukom. Nuz... Ale tak.

 

na druhú stranu - čítala som knihu slovenského autora v češtine aj v slovenčine; v slovenčine bola lepšia...jazyk tvarovaný, ohýbaný, tá kniha mala svoje čaro, o ktoré prekladom do češtiny prišla

Prekladat zo slovenciny do cestiny a naopak je zverstvo. Hoci oba jazyky su si i podobne i vzdialene, predsa lan ja osobne povazujem za samozrejmost, ze Slovak Cechoci porozumie a naopak (ano, ano, ja viem, v tejto dobe je to uz skor rarita). Inak, zaujimavy postreh... dva podobne jazyky a predsa len posun v preklade. Holt, na toto by fakt bolo treba temu o prekladoch, i ked mam pocit, ze tu uz nieco podobne mame. :)

 

Ale to bolo off topic :)

No ja tiez rozpravam tvrdo :)

 

ja práveže mäkko :)

 

 

Bohumil Hrabal - Pábitelé

 

poviedková zbierka

leg však si prečítaj napr takého Kinga alebo Pratchetta v slovenčine a potom v češtine, či pocítiš rozdiel

 

Mam odskusane, to iste som skusila s Dougom Adamsom... Po cesky to bolo lepsie.

 

Teraz mam rozcitaneho Michaela Crichtona - Strateny svet (Jursky park) :)

mám toho momentálne rozčítaného viac : Roald Dahl, Petra Hulová, Ivan Horváth, Daniil Charms, Vladimír Nabokov, ...

ale po dlhej dobe som sa rozhodla prečítať si Hiraxove knižky. jeho tvorbu som poznala len z madnessu, kde publikoval poväčšine len poéziu, ktorá ma celkom chytila, a tak som bola zvedavá. zadovážila som si obe časti Kým nás láska nerozdelí a čítam a baví ma to :) Hirax má dobrý jednoduchý slovník a používa podľa mňa skvelé metafory a prirovnania. :)

Ja mavam rozcitanu vylucne jednu knihu at a time. Prave v tychto dnoch docitavam od Baigenta, Leigha a Lincolna Svata krv & Svaty gral.

 

Nazov knihy vychadza z hry s starofrancuzskymi slovnymi spojeniami San Greal "svaty gral" a Sang real "kralovska krv". Autori rozoberaju merovejovsky rodokmen, okolnosti ukrizovania a eventuality pokracovania Kristovho rodu a jeho prepojenia na franske dynastie, rane dejny krestanstva, stredoveke a sucasne posobenie utajenych spolocenstiev, ktore mohli mat vplyv na formovanie krestanskych doktrin a formovanie odkazu samotneho svateho pisma. Niektorym hypotezam nemozno upriet presvedcivost, pretoze badanie a argumentacia v knihe nie su motivovane presvedcenim, ani snahou skandalizovat, ale zdravou zvedavostou.