Situacia

18.7. CO 811th OShAP

BOJOVY ROZKAZ. 0715 07/18

1) Prieskum hlasi zaciatok postupu mechanizovanej roty gruzinskej armady, zo Zugdidi smerom na Gali. Predpokladanym cielom postupu je zabezpecenie praveho brehu reiky Inguri a obsadenie vojenskej zakladne v Gali, s prepokladanym smerom postupu RUHI – CHUBURHINDZHI – GALI. Predpokladany zaciatok utoku je dnes, 18.7, medzi 1800 a 1900.

2) V snahe poskytnut bojovu podporu priatelskym jednotkam v oblasti bolo vojenske letectvo poverene utokom na postupujuce nepriatelske jednotky.

Brifing

Letka Su-25, volaci znak 803.

Ved letku 4xSu-25 a v koordinacii s letkou 2xMi-24V zautoc na postupujuce nepriatelske jednotky.

Koordinacia a Podpora

• Velitelstvo, volaci znak 'Boyarin'
  
• Letka 2x Mi-24V bude operovat v oblasti medzi 1810 a 1930. Volaci znak 218.
  
• Letka 2x Su-27 bude v oblasti medzi 18:15 - 19:30, s ulohou zabezpecit letecku nadvladu a zautocit na pripadne nepriatelske frontove letectvo. Volaci znak 648.
  
• AWACS, volaci znak 'Zarya-1'
  
• Mechanizovana rota braniaca pravy breh rieky Inguri. Volaci znak 'Kulon'
  
• Zakladna pri meste Gali, volaci znak 'Bronya'
  

Vyzbroj

• 2x Pumovy kontajner KMGU-2-96
  
• 2x rakety S-24B
  
• 80x rakety S-8KOM
  
• 2x Tepelne navadzane rakety R-60M pre obranu proti vzdusnym cielom.
  

Hrozby

• Pozemne jednotky - utocne pusky, RPG, protitankove strely
  
• Frontove letectvo - nepriatel moze byt podporovany frontovym letectvom, zahrnajuce lietadla F-16, A-10 a vrtulniky AH-64
  
• Prostriedky PVO - Protiletecke delostrelectvo, ramenne odpalovace
  

Priebeh

A je to tu, gruzinske jednotky su v pohybe, a stret sa v tomto momente javi ako nevyhnutny. Muselo k tomu dojst? Na taketo myslienky nie je momentalne cas ani miesto. Jedine na com teraz zalezi je misia a jej splnenie. Politicku polemiku nech riesia iny. Usadzam sa do cockpitu, zacinam s pre-start checklistom a snazim sa nemysliet na to, co vsetko ma caka a co vsetko sa moze stat.

Nad oblastou je uz rusno. AWACS hlasi prvy kontakt, dve stihacky F-16 si to sinu smerom k hranici. Su vyzbrojene anti-radarovymi raketami AGM-88 Harm a protitankovymi raketami AGM-65 Maverick a tak nie je ziadnych pochyb o ich ulohe - napadnut nase prostriedky PVO.

Oproti im ale startuje 648. Letka dvoch Su-27 ma zabezpecit nasu nadvladu vo vzduchu.

Ja som zatial bez problemov prebehol celou startovacou procedurou, vsetko vyzera OK. Rovnako bez problemov prebehol start aj pre zvysok letky. Pomaly zacinam rolovat a sledujem ako 648 vzlieta smerom k narusitelom.

Neubehne vela casu a letka hlasi kontakt s narusitelmi a ziada povolenie zautocit.

V predstihu dostavam povolenie na start. Nepriatel je v pohybe a kazde zdrzanie moze stat braniace jednotky zivoty.

648 zatial cisti vzdusny priestor od nepriatelov. F-16 nie su vyzbrojene na vzdusny suboj a o vysledku je v podstate od zaciatku rozhodnute.

Prvu salvu radarom navadzanych R-27ER este ubrania, ale su v nevyhratelnej polohe a Sucka rychlo vyuzivaju svoju pozicnu a zbojnu prevahu.

Nasa letka medzicasom vziietla. Pomaly naberam vysku a mierim do operacnej oblasti.

V nej sa uz zacina boj o hranicu. Obranne postavenie, ktore podporuje jedna T-80 a dve BVP2 sa dostava pod palbu postupujucich gruzinskych jednotiek.

Na pomoc vzlietol uz aj 218. Letke dvoch Mi-24V Hind bude ale trvat nejaky cas kym sa tam dostane. Obranci su nateraz odkazani sami na seba.

Do boja o hranicu nasadil nepriatel aj letku dvoch AH-64 Apache. Sucka medzicasom odleteli do ineho sektoru a tak maju tieto vrtulniky absolutne volne posobisko. Situacia braniacich jednotiek je kriticka a zufalo ziadaju o pomoc.

Proti presile, podporovanej leteckou technikou, nemaju obranci najmensiu sancu. Posily v podobe nasej letky a 218. bohuzial nedorazili vcas.

Zo zakladne v Gali medzicasom vyrazila jednotka s cielom zastavit postup gruzinskych sil. Bez adekvatnej leteckej podpory ich ale caka osud povodnych obrancov.

Priletame do hranicnej oblasti a z bezpecnych 2500m si robim prvotny obrazok o situacii. Nepriatel ma v oblasti 3 skupiny, ktore smeruju k nasim postaveniem dalej za hranicou.

Skupinu 'A' tvoria vozidla BVP-2 a BTR-80. Tato skupina uz prekrocila rieku Inguri a je na hrote celej utocnej formacie.

Skupinu 'B' tvori lahke obrnene vozidlo BRDM-2, obrneny kolesovy transporter BTR-80 a obrneny pasovy transporter BMD-1.

Najvacsiu skupinu, 'C', vozidla BVP, BVP2, nejake to nakladne auto a prostriedky PVO kratkeho dosahu 9K31 Strela-1 a ZSU-23-4 Shilka. Strela-1 (NATO: SA-9 Gaskin) je vyzbrojeny tepelne navadzanymi raketami 9M31 Strela. ZSU-23 je slavny samohybny, radarom-navadzany, protilietadlovy komplex vybaveny styrmi 23mm kanonmi. Tieto mozu sposobit nemale problemi nielen mojej letke, ale aj 218.

A v oblasti stale operuju dotierave Apache. Tieto budu prioritou, pretoze priamo ohrozuju nasich obrancov a aj prilietajucu letku Hindov. Plan je nasledovny - co najrychlejsie sa zbavit tejto dvojice, co umozni 218. bezstarostne zautocit na skupiny A a B. Najlepsie branenu skupinu C si rozoberie moja letka.

Proti Apachom pouzijem dvojicu tepelne navadzanych rakiet R-60, ktorymi som vyzbrojeny. Teoria je jednoducha, kazda raketa ma v predu IR senzor a ulohou je nasmerovat lietadlo tak, aby sa tento senzor pozeral na zdroj tepla - jeden z vrtulnikov. Upsesne zameranie tepelneho zdroja mi zbraovy system oznami vysokym tonom, ja nasledne raketu vystrelim a ona sa uz bude na ciel navadzat sama. Prax je trosku tazsia, senzor ma maly zorny uhol a tak je to ako hladat ciel slamkou a zaroven je senzor schopny rozpoznat ciel len na vzdialenost par KM.

A tak prvy pokus konci neuspesne. Ton som nedostal a tak prerusujem utok skor, aby sa dostanem na dostrel skupiny 'C'. Prudky obrat a snazim sa co najrychlejsie dostat do pozicie na dalsi pokus.

A musim pracovat rychlo, 218 je uz v oblasti a pokial tu tie doterne AH-64 budu hrozi rizkiko, ze nejaky z Hindov sa im podari zostrelit.

Dalsi pokus je ale uspesnejsi. Dostavam ton, PUSK!, a R-60 sa ruti na ciel. Ten reaguje obranymi manevrom a vypustanim klamnych cielov.

Ale neuspesne. Raketa ho zasiahne a stroj sa ruti nekotrolovatelne k zemi.

Druhy apach je kusok za prvym a tak sa mi dari dostat ton a vystrelit raketu v tom istom nalete.

Raketa explpdu tesne za cielom, ktory nasledna explozia poskodi. Pilot s tazkostami drzi stroj v o vzduchu, urcite s nim uz bojovat nebude.

Ja som sa ale dostal velmi nizko a blizko skupiny C a jej odpoved netrva dlho. Jedna Strela leti mojim smerom, nastastie som dost daleko a mam dostatocnu rychlo a tak raketa nema dost energie aby ma ohrozila.

Bez hrozby apachov zacinaju nase Hindy s utokom na skupiny A a B. Proti riadenim raketam Shtrum su bezmocne.

Treti v mojej letke zatial ustedruje ranu z milosti zmrzacenemu apachovy. Ten sa po presnom zasahu ruti k zemi.

Ale ani na nasej strane to nie je bez strat. Jeden z Hindov sa dostal moc blizko k postpujucej skupine a palba z kanonov BVP-2 ho nekompromisne posiela k zemi. Za neopatrnost sa casto plati cena navyssia.

Ja pomaly naberam vysku aby som lepsi prehlad o tom, co sa na bojisku deje. Zacinam koordinovat zvysnych clenov letky s cielom zautocit na skupinu 'C'

Treti utoci na skupinu ako prvy, ale jeho utocny profil je prinajmensom nestastny. Leti pomaly, nizko a predvidatelne a to moze prenho dopadnut velmi zle.

V tom momente ako vyprazdni obsah svojho pumoveho kontajnera KMGU vystreluje Strela jednu raketu jeho smerom.

Treti nema cas reagovat a aj ked je Su-25 odolne lietadlo, priamy zasah odlamuje kridlo a posiela ho k zemi.

Vidim vsak padak, nastastie sa aspon stihol katapultovat. Pristane vsak za hranicou a podla vsetkeho sa zajatiu nevyhne. Za neopatrnost sa plati. Na okamzite vyslanie zachrany proste nemame prostriedky. Popravde, este stale hladame odpoved na otazku, ci mame vobec prostriedky na samotne ubranenie hranice.

O nasledujuci utok sa pokusa stvrty. Ale jeho utocny profil je rovnaky ako tretieho. Este sa ani nedostane k odpaleniu zbrani a Strela leti jeho smerom.

Stvrty ma ale viac stastia, ako rozumu, Strelu oklamu klamne ciele a tesne mina Su-25.

Cas prilozit ruku k dielu. Volim neriadene rakety S-8KOM. Ciel drzim co najdlhsie na 90 stupnoch, vpravo, aby som mal najlepsiu poziciu pre pripadnu obranu pred raketou. Potom prudky obrat a strmhlav na ciel. Zapnut laser, pockat kym budem k dostrele.

A pal. Nic nenechavam na nahodu a vsetkych 80rakiet vypustam v jednom nalete, pocas celej dlzky konvoja.

Zasah.

Cela skupina znicena.

218. zatial spozoroval samohybne delostrelectvo presuvajuce sa k hraniciam. Este mam 2 plne pumove kontajnery a dve neriadene rakety S-24 a nemienim ich niest domov. O to viac, ked ich eskorta pozostava z par BTR-80. Volim v zbranovom systeme pumove kontajnery a zacinam s utokom.

Priamy zasah, tri 2S3 Akatsiya znicene. Este jeden nalet za pouzitia neriadenych rakiet a letim spat na zakladnu.

Obrat a opatovny nalet. Laser zapnuty, oranzove svetlo svieti, pal.

Namierat na dalsiu hufnicu, pal. Cervene svetlo - dostal som sa moc nizko. Pritahujem knipel a snazim sa co najrychlejsie nabrat vysku a zacinam s obratom.

Za neopatrnost sa ale plati a staci jedna rana na citlive miesto a den je hned 'veselsi'

Pocujem len tlmene 'dong' a potom len rev alarmu a kontrolky sa rozsvietia ako vianocny stromcek. Kontrolujem co sa deje...poziar v pravom motore, ak ho poziarny system neuhasi tak ma neminie katapultaz a podla vsetkeho sa pridam k tretiemu v zajati.

Nastastie to ale nebude treba...aspon pre teraz. Prerusenie privodu paliva a pouzitie protipoziarneho systemu zabralo, ohen sa podarilo uhasit.

Prvotna kriza zazehnana a vyhodnocujem situaciu. Pravy motor odpisany a snim automaticky aj pravy hydraulicky system a prave elektricke generatory. Inak sa zda, ze je vsetko v poriadku. Lietadlo sice asymetricky tah staca do prava, ale je to kontrolovatelne. Kazdopadne to bude dlhych 40km naspat na zakladnu.

Zvolavam letku k sebe a spolocne opustame oblast. Cestou pocujeme v radiu, ze na ceste su dalsie nepriatelske jednotky a tak zakladna v Gali dostava rozkaz na okamzitu evakuaciu. Boj o hranicu sme prehrali.

Osobne mna ale trapia ine problemy. "ono to fakt zvladne" mi prebehne hlavou pri spozorovani letiska. Kontaktujem vezu a ziadam o povolenie okamzite pristat.

Odpajam sa z formacie a zacinam s priblizenim.

Vysuvam klapky, podvozok. So znizenim rychlosti klesa aj odpor vzduchu, ktory vyrovnava lietadlo a tak Su reaguje na asymetricky tah stale nepokojnejsie.

Vyzera to ale dobre.

Riadim sa pri tomto pristani heslom - radsej tvrdsie dosadnut, ako jemne prepalit.. hlavne s jednym motorom. A tak je dosadnutie o nieco tvrdsie, ale nic co by Su-25 so svojim pevnym podvozkom nevydrzalo.

Vypustam brzdiaci padak a brzdim na rolovaciu rychlost.

Opustam drahu a na pristatie pomaly ide aj zvysok letky. Ja zatial zarolujem na parkovacie miesto a vypinam moj zmrzaceny stroj.

Prva bojova misia je za mnou. Bohuzial sa aj napriek enormnemu usiliu nepodarilo hranicu ubranit. Gruzinske jednotky kontroluju pravy breh a aj napriek stratam postupuju smerom na Gali. Straty na nasej strane tiez nesu male, hlavne u pozemnych jednotiek, kde sme stratili celu braniacu rotu. Nase letectvo tiez utrpelo, stratili sme Mi-24 aj s posadkou, jednu S-25, ktorej pilot boj zajaty a dalsie dve Su-25 boli poskodene nepriatelskou palbou. Situacia pre nas nevyzera dobre.