Bola chladná jesenná noc. Asfalt na ulici pokrývalo hnedožlté lístie, z už takmer holých konárov mohutných stromov lemujúcich cestu po oboch stranách. Ben vystúpil z taxíka, ešte sa otočil, aby zaplatil účet.

„ Ďakujem, dovidenia.“

„ Za máličko,“ odvetil mu zhovorčivý a ústretový šofér. „Pekný zvyšok večera prajem, ja mám pred sebou ešte dlhú noc.“

Ben vystrúhal na taxikára silený a slabý úsmev. Otočil sa a naskytol sa mu starý známy pohľad. Stál pred svojím domom. Nádherná vila v prestížnej štvrti, ktorú navrhovala jeho manželka. Trávnik pred domom bol dlho neupravovaný a zanedbaný. Poštová schránka bola preplnená letákmi a obežníkmi. Všetko ostatné sa zdalo na poriadku, aj keď sa o dom dlho nik nestaral. Ben pristúpil k vchodovým dverám. Na niekoľko sekúnd sa zamyslel a zmeravel. Predýchal úzkosť, ktorá sa drala von z jeho vnútra, zatlačil ju naspäť a odomkol dvere. Stlačil vypínač po ľavej ruke no svetlo sa nerozsvietilo. Vtom sa rozpamätal na to, že luster je ešte stále rozbitý. Prešiel pozdĺž haly a odhodil kufre pri schodisku. Zapol malú lampu v rohu miestnosti, ktorá ju sotva zaliala svetlom. Pozrel sa na podlahu na miesto, pod ktorým visel. Podlaha bola čistá. Nebolo tam ani stopy po množstve krvi, ktorá tam bola, keď naposledy opustil dom. Zašiel do obývačky a vybral z regálov fľašu whisky. Napil sa niekoľkokrát plnými dúškami. Pristúpil k miestu na podlahe. Sadol si, položil dlaň a dotkol sa zeme. Po lícach mu začali stekať slzy. Neprestával v pití. Hltal alkohol tak rýchlo, ako len vládal a neprestal, kým fľaša nebola prázdna. Jeho plač silnel a postupne prešiel do zúfalého revu, ktorý sa rozliehal po celom dome. Zahodil prázdnu fľašu a začal trieskať dlaňou o podlahu Náhly nával alkoholu mu stúpol do hlavy. Zapotácal sa a prevalil sa na chrbát. Pred jeho očami viseli zvyšky rozmláteného lustra, ktorý bol kedysi skvostom ich haly. V mysli si predstavil jeho pompéznosť, akou sa pýšil a znovu pocítil ten pocit úžasu, ktorý mal vtedy, keď ho jeho kúpou Christine prekvapila.

„ Tak na toto si sa pozerala naposledy,“ povedal nahlas.

V tichej opilosti pozeral niekoľko hodín nad seba kým sa mu podarilo zaspať. Na moment sa mu zdalo, že začul nejaký hluk. Zneistel. Obklopil ho panický strach a hrôza. Pootvoril oči a uvidel ho nad sebou. Jeho tvár nedokáže nikdy zabudnúť. Usmieval sa presne tak ako vtedy, keď ho tu naposledy videl. Smial stále viac, ako šialenec. Odporný slizký vrah, ktorý neľutuje ani na okamih svojich činov. Zdvihol nad hlavu ruky v ktorých držal golfovú palicu. Benovi znelo v ušiach neznesiteľné kvílenie.

„ Je taká sladučká, taká sladučká!“ zakričal s neustálym rehotom. Z celej sily sa zahnal smerom k Benovej hlave. Nastala čierna tma.