Strasne usilovne namaham mozog nad tym, ze pisat blog nie je len tak. Musi to byt o niecom, musi to zaujat, musi to mat nejake tie gramaticke spravnosti, aby si o vas nemysleli ze ste uplny trotl a musi to mat strasne nasilne napinavy nadpis. Aj ked obsah blogu bude strasna nuda. Toto proste musi splnat blogovy profik, cize sa divim sama sebe, ze este ziaden blog nemam. A! Uz mam.

A teraz vyplodim nejake posolstvo,aby si chudak citatel co sem nejako pritrafi, aj nieco odniesol. Nejake teplo na dusi. Tak....tuho premyslam... a nic. Dopredu upozornujem, ze moj blog bude nudny, nebude davat zmysel a mozno bude aj peticia za jeho zrusenie.

Neviem pisat basnicky,ani poviedky. teda iba tie co si z niekoho robia srandu. To mi ide.Nebavia ma take tie ze :

PRSI. VSADE KVAPKAJU KVAPKY .

UZ DOPRSALO.

SEDEL PREMOKNUTY V PACHNUCOM BALONAKU A

CAKAL KYM USCHNE.

Neviem ani kreslit, len cintoriny a sibenicu so semaforom, pripadne zgegle labute. Aj tie mi idu. Zeby som predsa len nieco vedela? Je vo mne spiaci umelec? Ked hej, asi je to neskutocne hlboka koma.

Moje basne maju skutocne duchovnu hodnotu, ked sa snazim, trocha sa aj rymuju. Trocha. Troska.Trosicka... (to bolo ale stupnovanie,coooo!?)

a teraz k veci:

Uz su dve hodky a mne sa naozaj zda,ze cas sa neskutocne vlecie. Ze sa ani nevlecie,ale stoji. Decka spia, clovek tu musi strazit, youtube nam blokli,aj icq aj facebook, robota porobena, dve kavy vypite, vonku prsi (konecne), a ja naozaj neviem co tymto vsetkym chcem povedat. Slubujem ze nabuduce sa polepsim (scifi) a obsah frogu bude taky, ze konec. Tymto otvaram svoju karieru blogera....