Šetriť,šetriť,šetriť heslo dneška,zajtrajška a .... dokedy? Ešte sme ani nezačali rozhadzovať, však aj z čoho? Najprv varj musíme padnúť na dno.A to dno pre Slováka bolo nedozerné,pretože ešte božský Vlado samozrejme Mečiar povedal niekedy v polovici "90 " rokov minulého storočia, vraj čoskoro budú výsledky, aj pospolitý ľud to pocíti.A pocítili, ale iba Vladovi vyvolení a najskôr aj Vlado sám keď mimo Corsičky doniesol rodine do vienka aj Elektru. Nik vtedy nevedel kam až siaha to dno Slovenské, ale podľa toho ako Dzurindovci museli konať tak bolo fakt veľmi hlboké. Ale, odrazili sme sa, i keď viac ako tristo tisíc našich si musela nájsť aku takú prácu v Česku,Maďarsku,Anglicku,Írsku, a všade kde potrebovali šikovné ruky, chuť pracovať a aj premýšľať. Ani nie po piatich , šiestich rokoch ako ekonomického napredovania sa na nás valí všade prítomná hospodárska kríza a sme pri hesle z úvodu môjho blogu. Ale ako našetríš, keď žiť sa musí. Niekto z práce svojich rúk,niekto svojím umom alebo oboje. Väčšina národa Slovenského žije z námedznej práce a je nutné povedať nie bohvieako odmeňovanej, teda určite nie tak, ako dajme tomu iba u našich susedov mimo Ukrajiny.A pri tej biede, keď platy sú nízke a všetko je drahé stratíte istotu v zamestnaní alebo vás šupnú na 4 dňový pracovný týždeň možno i na 60 % mzdy a ostanete doma, čo je ešte ten lepší prípad pretože ste ešte stále zamestnaný, i keď už neviete ako splácať hypotéku,uživiť rodinu a dať jej alespoň minimálny štandard predošlej životnej úrovne. Nie toto nie sú riadky o mne, i keď aj k tomu sa dostaneme. Toto je sivá súčasnosť mnohých rodín na Slovensku, keď či v malých alebo veľkých firmách,nadnárodných korporáciach kríza ukázala svoju tvár v hrozivých rysoch obmedzovania výroby,prepúšťania aj kmeňových zamestnancov. Na Slovensko sa vracajú mnohí, ktorí aj dlhé roky pracovali za hranicami.

Trend v šetrení je samozrejme správny, ale jeho negatívny dopad, keď sa šetrí na všetkom včítane potravín, len aby ste dajme tomu mohli splatiť hypotéku , iné pôžičky,úvery lízingy spôsobuje domino efekt v celom hospodárskom systéme , ktorý mal dlhé roky zaužívané svoje pravidlá a daným spôsobom života bol aj nastavený na potrebu a spotrebu. Toto sa všetko zmenilo a mení aj faktom šetrenia. Systém krachuje a ukazuje sa, že pravidlo : TRH porieši .... platí iba v určitých vymedzených hraniciach, a tie sa najskôr prekročili natoľko,že to čo je za pomyselnou hraničnou čiarou sa ukazuje , ako veľmi nezdravé, teda až natoľko,že sa musí odstrániť, čo je bez umŕtvenia veľmi bolestivé, i to sú tí nezamestnaní,strata produkcie,trhov,bankroty atď. ,samozrejme,že i tá zóna pred hraničnou čiarou utrpí obrovské straty,

ktoré má snahu štát sanovať obrovskými finančnými balíkmi pomoci , len aby sa celý systém nezrútil sám do seba.

Národné štáty v celej EÚ vytvárajú štáby odborníkov,poradcov,analytikov s jedným cieľom :Aby sa celý ekonomický a hospodársky systém nerozpadol načisto, čo by znamenalo aj kolaps politický. Zatiaľ neoficiálne odhady strát pracovných miest v EÚ z titulu krízového stavu sú veľmi rozporuplné, ale iba Veľká Británia hovorí o 2 miliónoch,Nemecko o 3 až 4 ,Francúzsko o 1-2, Taliansko o 1 ,Španielsko o 1,Poľsko 0,5 milión a ostatné štáty o 2 miliónoch, teda iba tento rok bude strata na pracovných miestach&v EÚ cca 10-12 miliónov, a to je ten optimistickejší odhad. Ten pesimistickejši, ktorému ja osobne neverím, hovorí až o 35 miliónoch, čo by znamenalo pre rokmi zaužitý sociálny systém EÚ pohromu s nedozernými následkami, ako sú generálne štrajky,demonštrácie,sociálne nepokoje,politická nestabilita a možný nástup aj autoritatívnych,populistických politických subjektov a tým pádom aj politikov, čo u nás by nemal byť problém:My ich už máme, a dokonca nám aj vládnu .

Až v takejto situácii, aká je teraz,keď denne prichádza o prácu mnoho Slovákov,keď včerajšie ako také základné istoty sú minulosťou a pred nami je obrovské neznámo s otáznikmi, čo bude ďalej, vedenie štátu vyjadrené demokratickými voľbami ukáže svoju múdrosť v konaní:Zatiaľ sme iba pri nie veľmi nejasných vyhláseniach skôr pre politikov v opozícii, ako pre obyčajného Slováka,občana. Kríza je vecou spoločnou nás všetkých a myslím si , že v takejto situácii, keď naposledy bolo ľudstvo pred 80 rokmi, by sa mali všetci odborníci ekonomicko hospodársko finančného fachu spojiť aj napriek rozdielnemu politickému zmýšľaniu pod jedinou spoločnou vlajkou s dvojkrížom a trikolórou. V týchto momentoch ,keď už mnohí z nás pociťujú natvrdo dôsledky, ešte iba v počiatkoch hospodárskej krízy, je nutné sily spojiť a zabudnúť na politické tričká. Tu sa už nejedná o politické body, na to my vám politikom kašleme. My očakávame konkrétne kroky, konkrétna pomoc firmám,podnikateľom, aby nemuseli konať tak, ako sa vo veľkom deje okolo nás. Zavrieť firmu, vyhlásiť bankrot,prepustiť zamestnancov nie je veľkým umením, ale pobiť sa s problémami,aj za cenu vlastných osobných strát, včítane dajme tomu aj rodinného majetku chce odvahu, ale mnohokrát bez štátnej pomoci,záruk je to vojna s veternými mlynmi, veď keď vyrobíš a nemáš odbyt,a to hovorím o poľnohospodárstve a teda potravinách, čo máš robiť? Najskôr asi nebudeš orať,siať a pôda ostane ladom. Ale,ak tak urobí možno 30-40% roľníkov, pretože to musia urobiť,nezoberú si predsa úver na fiktívny odbyt a nezáujem o ich produkciu, najskôr to spôsobí nedostatok a následne aj vysoké ceny potravín. A tu by mal štát zareagovať veľmi jasne,zreteľne,aj striktne, ale hlavne veľmi rýchlo. Bez nového auta,PC,LCD televízora sa zaobídem, bude postačovať to čo mám a odložím kúpu na neskoršie, ale jesť a piť sa musí každý deň.

Nie, krízu sme nespôsobili my, ale my bohužiaľ musíme tomuto čeliť už aj konkrétne v praxi vo viere, že aj slovenská vláda zásadne pomôže našej ekonomike a čím skôr, tým lepšie,pretože zajtra môže byť neskoro. Zatiaľ sme svedkami , akoby hospodárska kríza naďaleko našu vládu obchádzala a tento negatívny jav sa jej vôbec netýkal, čoho svedkami sme boli i pri tendre na diaľničné mýto a tlačovka pána ministra Vážneho bola jedná veľká komédia s rozuzlením , čim drahšie tým lepšie, však my daňovníci to zaplatíme a tak je 6 miliard bývalých korún slovenských nenávratne fuč, i keď mnohí z nás by vedeli,kde a ako ich investovať, pre dajme tomu zachovanie zamestnanosti v SR. Nuž , budeme čakať ,či vôbec príde nejaká pomoc politikov v tejto hospodárskej šlamastike tisícročia. Zatiaľ sa urobili dôležité kroky v plnom ručení vkladov fyzických,právnických osôb, v záruke úverov s 50% spoluúčasťou štátu, čo boli veľmi vítané kroky, ale to bol október,november 2008 a predpoklad do konca roku strata 5000 pracovných miest.Skutočnosť do konca januára 15-16000 a krachujú ďalšie firmy. Kríza zaskočila celý svet. A jej koniec ? Vraj mierne zlepšovanie apríl,máj 2010. Bez záruky.