Dedina aj napriek zmenám, ktoré sa chystal, a chystali ich zradcovia, ktorí ani sami ešte nevedeli, že nimi budú, si žila svojimi starosťami denno denného života asi tak ,ako všade inde na Slovensku.

Dni utekali, kalendár ukazoval február tisíc deväťstoštyridsaťosem a v Prahe vrcholila politická kríza, tak komentovalo Československé rádio. Všetko išlo podľa scénara naordinovaného Moskvou,už iba odstrániť prodemokratického prezidenta a všetku moc budú mať v rukách bolševíci, aj takto sa viedli reči nielen v krčme, ktorá odjakživa bola kolbišťom politických názorov,ale i v kancelárii richtára a na fare v debate padali otázniky smerovania, i keď ani najhorší sen nebol taký, čo sa chystalo v pražskej komunistickej dielni za výdatnej pomoci súdruhov z Moskvy. No , ale krčma bola iba krčma, kde inde, ak nie tam, tu sa stretávali všetci chlapi a nielen kvôli pálenke, i vymieňali si názory na situáciu v Prahe, preto v Prahe lebo na Slovensku sa v podstate nič nedialo. " Richtár však povedz už voľačo! " Predstaviteľ obce sedel za svojím stolom a pofajčieval: " A čo chceš počuť? Zasa to bude o nás , bez nás . Osmičky sa opakujú. V tridsiatom ôsmom nás spojenci predali Adolfovi, ako baranov na trhovisku v Pozdišovciach , i nik sa nepýtal nás, či s tým súhlasíme, a aj dnes nás naši bratia za Moravou predajú Moskve, a tiež to bude bez nášho zvolenia. I nič s tým nenarobíme. Asi tak to bude. Už dávno mocipáni rozhodli." Ako to myslíš, že rozhodli. " Ty Mižu, čo ty na kázni nepočúvaš nášho farára? Však tam ti to už dávno povedal a hovorí o tom stále, len ty si už tak prepitý, že škoda ti aj niečo hovoriť, v hlave máš už iba vietor namiesto rozumu." Chlapi sa smiali: Čo vietor, on tam už nemá nič, možno ak borovičku premiešanú so slivovicou. " Ale povedz richtár, ak ty komunisti načisto ovládnu republiku, však to bude iba dobre. Nie? Veď niečo vieme aj my, oni tvrdia , že my robotníci, roľníci si budeme vládnuť samí a štát bude vraj ľudovodemokratický, bohatým zoberú majetky a dajú ľudu.A ľud to sme my. " Ty Paľu, ta sluchaj, a to akože zoberú majetky a ty s tým súhlasiš? A to si kresťan? Veď to je krádež, zlodejina , čo nepoznáš desatoro? A tebe by sa ľúbilo, však máš tri hektáre roličiek, keby ti ich zobrali a dali tým, čo majú málo? " A čoby brali, však tam sa ledva nejake zemiaky a jačmeň na krúpy urodí, a to je všetko. " No vidíš a už sme doma. A toto oni urobia , ver tomu tak to bude. A čo si nepočúval nebohého Vasiľa, ktorý prebehoil z Ukrajiny, čo tam ty neznabohovia bolševíci robili s kulakmi, roľníkmi a všetkými, ktorí mali čo len iba nejaký majetok mali, že ich označili za zbohatlíkov a všetko im zobrali, a ak sa vzopreli, tak ich buď zastrelili alebo v lepšiom poslali na Sibír? Nejako rychlo zabúdaš Paľu.

Medzitým dorazil do krčmy aj farár kúpiť si cigarety a vypočul posledné slova debaty. " No však máme tu duchovného otca. Nech povie, ako tam bolo keď Zakarpatsko obsadili červení. " Otče sadnite medzi nás na chvíľu a dajte si štamprlo ! Neodmietnem, ale nechcite aby som jatril rany. Čo som chcel, to som už povedal na mojich kázniach. Verte, ak sa dostanú k moci,tak to bude absolutizmus,diktatúra a kto s nimi nebude súhlasiť, ten pôjde do áreštu a budú celú jeho rodinu prenasledovať dovtedy, kým sa načisto nepodajú. A ešte jedno, pre nich je Kresťan a kresťanský život neprijateľný, tak ako aj cirkev a kňazi, a je im jedno v akej cirkvi ste. Bohužiaľ, ale konajú tak, ako som povedal a toto všetko politické dianie v republike, teda najmä v Prahe, smeruje k tomu, čo som povedal. Komunisti budú pánmi nad životmi nás všetkých, asi tak ako v Rusku. " Ale dôstojný pán, vy preháňate, však k tomu nemôže prísť, my to nedovolíme. Veď ako nám môžu zobrať našu vieru? A ako môžu zobrať kňazov ? My im to nedovolíme. " Tak vás zavrú a spracujú ,a ak bude treba aj bitkou, vyhrážkami, že vám zlikvidujú deti, ženu, rodičov, Viem to, zažil som to. " Ale pán farár, to nemôžu, veď to nerobili ani Nemci, ani keď sme boli v Uhorsku si toto nedovolili." Netvrdím, že sa to stane práve vám, ale oni majú praktiky, ktorými dokažu presvedčiť ľudí o ich komunistickej pravde. Pozrite, doteraz neviem, čo je s mojou rodinou, brata mi zastrelili priamo na fare a všetkých mojich najbližších vyviezli na Sibír. Oni si spravia tak, ako im to bude po vôli, a bodaj by sa nedržali Ruského vzoru, ale ak ich budú kopírovať, tak : Pán Boh nám pomáhaj ! Chlapi iba nemo pritakali, veľmi dobre poznali osud farárovej rodiny, i keď nikdy to nezverejnil, ale z biskupstva sa to dostalo medzi veriacich. Súcitili so svojím duchovným otcom, ale pomôcť mu nevedeli.

/ Poznámky... ./