... Teba o pomoc, o príhovor žiadal, my touto dôverou povzbudení úbohí hriešnici ,Matka panien k Tebe prichádzame, k Tebe sa utiekame,k Tebe sa uchyľujeme Matka večného slova,nezavrhni naše slová a milostivo nás vyslyš . Amen.

Jedná z mnohých krátkych modlitieb katolíkov v svojich prosbách k našej presvätej Matke Božej. Mimo iné aj takto prosili Grécki - katolíci / katolíci byzantsko - slovanského obradu / svoju nebeskú Matku o pomoc a o to ešte viac po 28.4. 1950 , ktorý sa jednoznačne v Európskom merítku kresťanstva zapísal čiernym písmom , keď stalinisticko bolševícká vláda na čele s Klementom Gottwaldom prijala zákon, ktorým chcela poslať do večného zabudnutia celú Gréckokatolícku cirkev vo vtedajšej Československej republike. Nie, nemohlo to komunistom vyjsť a nemohli poraziť nezmyselným zákonom vieru danú stáročiami, hlboko zakorenenú,zrastenú s Petrovým stolcom. Touto cestou rozpoviem príbeh človeka , určite jedného z mnohých nepoddajných ľudskej ničote, ktorý najprv myslel na svoju vieru,na cirkev a ľud, až potom na svoju rodinu,deti , a tých mal požehnane, ako sa na grécko-katolickeho kňaza patrilo.

Užhorod a Zakarpatská Rus bola jeho rodiskom, kde v rodine taktiež kňaza grécko katolíckeho vyznania uzrel svetlo sveta. Život v tejto časti Rakúsko-Uhorska nebol nikdy ľahký, prehrmelo tu všetko dianie, asi podobne ako na Slovensku a v celej strednej Európe. Ale predsa niečo tu bolo výnimočné, až nedotknuteľné ,ani vír dejín a udalosti nemal na to vplyv. Bola to nebojácna viera v katolícku cirkev, v presvätý a Bohom daný Petrov stolec, v jedinú pravú cirkev , kde jej Námestníkom bol , je a vždy bude Svätý Otec , pápež. V takejto viere bol aj vychovaný spolu so svojimi bratmi a sestrami. Od narodenia boli dvaja chlapci zasľúbení Bohu,ako určoval zvyk v rodine.Aj tak sa stalo. Štúdia už za Československej republiky boli pre nich hračkou, i keď bola to jedná zo životných skúšok. Vojna oboch bratov zastihla vo svojich farnostiach a nebolo to ľahké, veď z obdobia monarchie od svojich blízkych vedeli čo je byť pod maďarským jarmom, ale napriek tomu náboženská a jazyková sloboda bola oveľa voľnejšia možno aj kvôli tomu, že Horthy chcel mať v tejto anektovanej časti rozpinajúceho sa kráľovstva pokoj. Obaja bratia sa oženili, založili rodiny ešte pred vysviackou,ako dovoľovali predpisy pre grécko katolíckych kňazov. Príchodom osloboditeľov pod červenou vlajkou začali problémy, asi podobne ako to bolo od nástupu bolševickej moci na Ukrajine a v Rusku, ale o to väčšie, že veriaci boli katolíci. Starší z bratov oveľa agilnejší, prudší pri jednej návšteve ozbrojeného komanda NKVD na jeho fare a farnosti za svoju neustúpnosť komisárovi a komunistickej zlovôli bol pred svojou rodinou na dvore fary popravený a celá rodina včítane rodičov kňaza odtransportovaná do gulagu na Sibír, kde bohužiaľ všetci v priebehu osemnástich mesiacov zomreli. Mladší z bratov kňazov mal šťastie v tom, že jeden z príslušníkov NKVD, ktorý ho vyšetroval bol pravdepodobne nasiaknutý viac človečinou, ako jeho " spolubojovníci " a tesne pred zatknutím ho vyzval, aby ušiel niekde k blízkej a dôveryhodnej rodine,priateľom inak skončí v gulagu alebo s guľkou v týle. Z večera do rána si s rodinou pobalil svoje najnutnejšie veci, pričom úzkostlivo zháňal miesto, kde schová svätý kríž,Sväté písmo a ostatné znaky kňazstva udelené,či už ukončením seminára, vysviackou, ale aj samotné ošatenie, ktorého sa musel vzdať. Ešte nočnou hodinou celú rodinu naložil dobrý katolík farnosti na svoj povoz a koňmo v priebehu dvoch dní a nocí dostal na Slovensko, kde zasa iný dobrý kresťan písmom doporučil svojej rodine, aby ich pritúlili a pomohli koľko sa len dá. A pretože kňazov grécko katolíckeho vyznania bolo na Slovensku vždy málo nezaháľal a pri prvom doporučení biskupom sa ujal pridelenej farnosti.

Z mojich poznámok ... na pokračovanie./