Tie dlhé noci bez slov

"Tie dlhé noci bez slov! čo vymyslím pre svoj ďalší život? Môj stav, to už nie je ani skepsa, ani hnev, ani zúfalstvo. Je to priam smrť. Som mŕtva duša a som horší ako všetci zločinci sveta. Tí možno ospravedlňovali svoje zločiny povinnosťou, alebo túžili po bohatstve, ale otupenosť citov, ktoré sa mi motajú v hlave, to je smrť. Som zabitý človek."

Toto je úryvok z románu Rudolfa Sloboda- Rozum .Nechcem nikoho kopírovať, nechcem sa pýšiť cudzím perím, Sloboda napísal to, čo ja cítim, len to neviem tak umelecky vyjadriť.

Nie som básnik, ani spisovateľ, no napriek tomu sa pokúsim vyjadriť svoj súčasný stav.

Tento text som mohol nazvať aj “Pochopenie“, alebo “Samota“, no neurobím to, nechcem byť originálny, veď to, čo sa vo mne deje, nemôže byť originálne, veď to musel zažiť raz už každý .Som človek rozumný, takže stále niečo analyzujem, stále nad niečim rozmýšľam .V týchto analýzach stále prichádzam k rozporu medzi citom a rozumom .Raz sa prikloním na stranu citu, inokedy na stranu rozumu. Rozum mi hovorí, že sa nemám náhliť v hľadaní “spriaznenej duše“, ale cit mi hovorí, chcem to teraz hneď a basta .Na človeku je zaujímavé, že sa cíti byť jedinečným, iste aj je, ale často to preháňa .Takto zmýšľajúci človek /teda aj ja/ prichádza k presvedčeniu, že je natoľko jedinečný, že ho nikto ani pochopiť nemôže .Samota je v tom zákerná, že závisí od človeka, ako sa jej zbaví a či sa jej vôbec zbaví. Môžem chodiť

do spoločnosti, to aj robím a veľmi často, lenže tej spoločnosti ukazujem iba jednu stranu svojej tváre, a tú druhú dobre tajím. Je to práve zo strachu, či by som bol pochopený, ale keď ju neukážem, ako niekto zistí či ju mám .Môžem viniť spoločnosť, že je taká, ako je. Jednoduchí ľudia si veľmi rýchlo nájdu partnera: mal by mať okolo 180 cm, na váhe nezáleží, mal by byť milý a zábavný, však tieto keci všetci poznáme .Ja nehľadám človeka hromadného výskytu, ja hľadám človeka nevšedného razenie, existuje? Určite áno, ale ako ho nájdem? V škole, v meste, alebo na internete? Chcem poprosiť čitateľa, aby si nemyslel, že zo seba robím mesiáša .Nie som ani veľmi múdry, nie som šikovný, rád ironizujem a mohol by som pekne dlho pokračovať. Nemám taktiež nejaké nenormálne požiadavky na partnera, v podstate sú jednoduché .Ja ľudí neselektujem, beriem ich takí, akí sú. Čiže , by som sa rád opravil, nehľadám človeka špeciálneho razenie, ja len na základe porovnávanie teórie s praxou, som prišiel na to, že bežní ľudia mi často nerozumejú .Je pravda, že tí ľudia sú jedineční, ako ja, ale nedostal som sa k ním tak hlboko, aby mi vyjavili svoje vnútro.

Keďže som bol zo svojich pocitov dosť zúfalý, tak som začal robiť hlúposti a chcel som začať riešiť svoj stav priveľmi rýchlo a priveľmi hlúpo, našťastie sa ozval rozum ,a ja som sa pomaličky upokojil. Pozerať sa v meste na páriky a počúvať kamarátov, ktorí rozprávajú o svojich partnerkách, je dosť deprimujúce, ale ja im to doprajem .Raz chcem byť na ich mieste, dúfam, že sa mi to podarí, len si to musím všetko v hlave vyriešiť.

P.S Autor napísal tento text súvisle a dosť rýchlo, počas písania si veľa vecí uvedomil. Ak vám pripadá text nesúvislý, tak je to normálne.