Túto frázu počujeme všade, či už na ulici, v televízii, alebo na internete .Zamysleli ste sa niekedy, čo tá veta vôbec znamená? Ak niekoho milujem, tak ho musím nutne poznať.

Musím poznať jeho dobré i zlé vlastnosti, musím ho poznať od hlavy až po pätu, až potom môžem povedať, že ho milujem. Ako môžem povedať ,že milujem entitu, o ktorej neviem, či vôbec existuje .Aký je Boh? Má rád hokej, počúva Queen a číta Bulgakova? Čo o ňom vieme, okrem toho, že je všemohúci, nekonečne dobrý a spravodlivý? Stačia nám tieto informácie na to, aby sme ho milovali, alebo prečo vlastne máme Boha milovať? Kresťan by povedal:“Preto, lebo nám dal život, a až do smrti nás ním vedie“.Nemýlia si kresťania pojmy? Ak by som veril, že Boh existuje, tak by som mu ďakoval, za život a za všetko, ale milovať to je niečo iné, na to musím vedieť, že má ten druhý miluje/ v našom prípade Boh/, ale nie tak, že mi to nejaký múdry človek povie, ja to potrebujem vedieť od neho. Rozhodnem sa, že budem milovať nejakého tvora v galaxii Androméda. Neviem určite, či existuje, ale nemôžem ani povedať, že neexistuje .Tohto tvora si pracovne nazvem Rudo. Rudo je veľmi múdry, určite musí byť, keď pochádza z takej diaľky. Taktiež musí byť určite veľmi dobrý, ved kto z takej krásnej a záhadnej galaxie by bol zlý...a mohol by som pokračovať .Koho vlastne milujem, Ruda, bytosť ktorá ma vedomie, ktorá cíti, alebo nejakú zidealizovanú predstavu bytosti vytvorenej mojím rozumom? Ak platí to druhé, tak vlastne milujem sám seba, čo sa zlučuje s myšlienkou, že “Boha máme hľadať v seba “.Ale tu už nejde o nič zázračné, o anjelov a mesiášov, tu ide o nás o naše vedomie a o naučenie vážiť si seba samého .Všetky cirkvi sveta teda nemajú žiadnu úlohu, sú len zločinecké a demogogické organizácie s filozofiou, ktorá zabraňuje slobodnému rozvoju jedinca. Je pravdou, že náboženstvo je ópium ľudstva, mali by sme sa zamerať na niečo iné, na seba.