Zoznam lídrov

Aj keď som študoval fyziku, tá neovplyvnila môj názor na vieru. Možno ma naučila pokore a uvažovať aj o otázkach viery, ktoré presahujú hranice rovníc a experimentov. Veda sa snaží odhaliť „ako to funguje“, ale nekladie si otázku „prečo to tak funguje“. Veda neprináša definitívne odpovede – poskytuje modely, ktoré vysvetľujú prejavy reality a podrobujú ich neustálemu testovaniu. Otázku prečo si skôr kladie filozofia. Filozofia sa pýta „prečo“, a to často bez nutnosti merateľných dôkazov. Teológia vychádza z dogiem a predpokladá, že odpoveď už bola zjavená. Aj keď veda neodpovedá na všetky otázky, je najpoctivejšou cestou, ak chceme porozumieť svetu z hľadiska dôkazov a overiteľnosti. No práve preto nie je schopná rozhodnúť, či Boh existuje, alebo nie. A to platí rovnako aj opačne – náboženská viera nemá nástroje na to, aby spochybnila dobre podložené vedecké poznatky. Niektorí ateisti tvrdia, že keď raz rozumieme prírodným zákonom, Boh je nadbytočný. No takáto argumentácia má medzery – zodpovedať „ako“ ešte neznamená vysvetliť „prečo“. V tejto súvislosti si spomeniem na Stephena Hawkinga, nepochybne jedného z najväčších mysliteľov modernej kozmológie. Bol presvedčený, že všetko je vysvetliteľné cez prírodné zákony:. Citujem ho: „No, myslím, že je možné, že som tam hore niekoho nahneval, ale radšej si myslím, že všetko sa dá vysvetliť aj inak, prírodnými zákonmi. Ak veríte vo vedu, tak ako ja, veríte, že existujú určité zákony, ktoré sa vždy dodržiavajú. Ak chcete, môžete povedať, že zákony sú Božím dielom, ale to je skôr definícia Boha ako dôkaz jeho existencie.“ Pokračoval: „Každý môžeme slobodne veriť, čomu chceme, a podľa môjho názoru najjednoduchším vysvetlením je, že Boh neexistuje. Nikto nestvoril vesmír a nikto neriadi náš osud. To ma vedie k hlbokému poznaniu, že pravdepodobne neexistuje nebo ani posmrtný život. Máme tento jeden život, aby sme ocenili veľkolepý dizajn vesmíru a som za to nesmierne vďačný.” Hawking sa snažil vedecky argumentovať a jeho názor, že Boh neexistuje, je len logickým záverom jeho uvažovania. Lenže on argumentoval iba tým, že veda vie „ako to funguje“. Nakoniec ani na otázku „ako to funguje“ nemá veda na všetko odpoveď. Hawking sa zaoberal kozmológiou, čiernymi dierami, ale ani v tejto oblasti nedokáže veda zodpovedať na mnoho otázok, hlavne fundamentálnych. Podobne je to aj v iných vedeckých odboroch. Veda nie je arbitrom rozhodnúť, či Boh existuje. Na druhej strane, náboženský fundamentalizmus, ktorý vedu odmieta ako „nepriateľa viery“, je rovnako chybný. Historicky nás stáli takéto konflikty životy – spomeňme len náboženské vojny alebo prenasledovanie vedcov i veriacich v rôznych režimoch. Obe strany sú často naivné – nie preto, že by ich názory neboli úprimné, ale preto, že ich vnucujú iným ako jedinú pravdu. A to je vždy nebezpečné. Možno je najúprimnejším postojom priznať si limity poznania. Namiesto toho, aby sme hľadali definitívnu odpoveď na otázku, či Boh existuje. S určitou iróniou „Kde sa dvaja bijú, Boh nie je na nikoho strane.“