Zoznam lídrov

Irb skusim priklad kde doslo k zmene a k pokroku. Otroctvo, pravo vlastnit otroka je podla mna nemoralne ale v minulosti nebolo. A to ani v pociatkoch krestanstva. Pre spolocnost to je skodlive ale pre vlastnika otrokov to tak nevyzera. Nie vsade to prebehlo tak dramaticky ako v USA ale spolocnost dokazala zakazat otrokarstvo, a to aj vdaka debate a apelu na moralku. A v tomto zmysle je pokrok to co odstranuje prekazky ktore spolocnost vnima. A pokial sa to udeje tak ze vacsina je za ich zrusenie tak to prebehne mierne, ale niekedy sa mensina brani pretoze ma moc a vtedy to nemusi byt nenasilne.

Tohtoročnú úrodu čerešní mi viac menej zožrali vtáci. Na strom si už netrúfam, ale niečo som zozbieral zo spodných konárov. Dozreli prvé moruše, bol ich plný strom a povedal som si, že každý deň si niečo natrhám. Na druhý deň bola moruša kompletne obratá. Kvôli suchu som zasadil aj figy. Darí sa im, dokonca majú dve úrody. Ale problém je rovnaký. Oberajú ich vtáci, drozdy a najmä sojky. Ich taktika je načať ešte zelené plody, ktoré potom rýchlejšie dozrievajú. Načaté plody zas lákajú mravce a osy, ktoré dielo dokončia. Buď pozbieram ešte nedozreté figy, alebo sa musím deliť s osami a mravcami. Hlavná príčina je asi v tom, že moja záhrada susedí s lesom a je to raj pre živočíchov všetkého druhu. Sem tam do záhrady zavíta jazvec a srny už na jar stačili ožrať všetky konáre, na ktoré dosiahli. Inak srny milujú aj okrasné kvety všetkého druhu, dokonca aj tie jedovaté. Podozrievam ich, že si takto našli spôsob, ako sa zadarmo odčerviť. A vôbec netušia, že majú byť plaché. Darmo tlieskam, búcham a kričím na ne z okna. S ležérnym krokom sa vzdialia, až keď vyjdem z domu. Neodídu však ďaleko a hľadia na mňa a psa s opovrhnutím, "aj tak nás nedobehnete"... Mám lenivého obézneho labradora, ktorý sa na povel "chyť ich" zmôže iba na formálny výpad, asi 2 m, sprevádzaný mohutným štekotom. Zrejme to robí iba preto, aby mi spravil radosť. Potom sa ku mne vráti a čaká na "zaslúženú" odmenu, samozrejme vo forme maškrty. Srny sa na neho len začudovane pozerajú. Dostal som sa nechtiac do role svätého Františka z Assisi, aj keď moja láska k zvieratám nie je až tak bezmedzná. Najviac ma vytočilo, keď som v lese stretol poľovníka, ktorý si neodpustil prednášku o tom, prečo treba vodiť psa na vodítku. Vraj môj pes by mohol prenasledovať zvieratá a spôsobiť im taký stres, na ktorý môžu aj zahynúť. No neviem kto má väčší stres, či tie drzé srny čo ma nepozvane navštevujú, alebo ja z ich návštev.