Zoznam lídrov

Zda sa ze sa tam asi naozaj kondenzuje voda. Od piatka som to nepolieval a rastliny vyzeraju v celku pohode myslim tie dve paradajky, a kaleraby giganti. Su zatial pod stromom(teda v tieni),ale o chvilu na ne bude piect 7 hodin slnko. A ze ma byt horucu tak som trosku nakosil travy, aby sa uz bok zahona zamulcovat, doteraz to bolo odkryte. Mrkva je samozrejme poliate. Mne to pride ako velmi prakticke ,ze to viacmenej doda tolko vody kolko rastlina potrebuje ak nieje mesiac uplne bez dazda. Nie ze by som nemal vodu, mne sa zda, ze niekedy snou zbytocne plytvam a rastlinam to neprospieva, priklad po mesiaci som prestal polievat uhorky a zacali rast(dnes na 4ty den ich uz polejem). Ten isty problem mozem mat kludne aj pri inych rastlinach, hrasku a mozno vsetkych. Tento zahon moze byt alebo dalsi urobim cochvila, v auguste septembri tam presadim jahody. Blizsie k vyzivovemu jadru posadim cesnak. Ten druhy zahon urobim na travniku, takto velky, taky je spagat a velkost asi bde stacit. Na rok uz mam naplanove to dat pod zahon ,kde mam teraz paradajky, este o nieco ho predzit,tolko materialu(kompostu) ako minuly rok mat nebudem(ak zoberiem hnoj tak aspon 1/3 ho zamiesam skompostom), ale nieco snad bude a potom zahon rozuma az po spodok. A este dve kratsie dam do skeleta foliovnika,kde rastie z polovice fazula a na druhej uhorky. Keby som bol planoval ,tak zena si presadzala por v sobotu, tak po vonku kludne mohol byt por a blizsie mrkva. Niekde sa nehodi asi to vyvysenie produkcneho zahonu,neviem ci aj pri mrkve to je idealne, skor nie ,ale som rozmyslal, ten hrasok na rok skusim dat dve riadky, medzi to siet. Vraj voda na hlinenej ilovitej pode aku ma ja vie navzlynat aj do 40 cm vzdialenost, v piesocnej pode do 20 cm vdzialenosti. U mojej hliny to ale dlhsie trva, minimalne aspon kym dazdovky to poriadnejsie nerozryju. Len pas o sirke 1,7 metra co je pri paradajkach,aj ked som dal mozno zbytocne vacsiu hrubku do 20 cm. Mam urobenu 1/4, teda by mi to trvalo 5 rokov (jeden rok na obnovu) a uz nikdy neurobim tolko kompostu ako minuly rok. Mna to bavilo, ale je to vela prace, priklad vsetku travu mi nakosil syn. Ak bude fungovat tento zahon Rozuma, tak to vychodisko moze byt. A mozno to bude aj lepsie. Minuly rok som vyrobil mozno slabych 5 m3 ,ale do buducnosti mi bude stacit aj menej ako polovica,kolko sa zadari.

Nech si to instaluje ten pre koho to ma najvacsi vyznam, teda ma svoj odber. A regulovat to bude cena dodanej elektriny. Od 0 po maximum. Pri nule zapnes klimu, dobijes auta.

Tohtoročnú úrodu čerešní mi viac menej zožrali vtáci. Na strom si už netrúfam, ale niečo som zozbieral zo spodných konárov. Dozreli prvé moruše, bol ich plný strom a povedal som si, že každý deň si niečo natrhám. Na druhý deň bola moruša kompletne obratá. Kvôli suchu som zasadil aj figy. Darí sa im, dokonca majú dve úrody. Ale problém je rovnaký. Oberajú ich vtáci, drozdy a najmä sojky. Ich taktika je načať ešte zelené plody, ktoré potom rýchlejšie dozrievajú. Načaté plody zas lákajú mravce a osy, ktoré dielo dokončia. Buď pozbieram ešte nedozreté figy, alebo sa musím deliť s osami a mravcami. Hlavná príčina je asi v tom, že moja záhrada susedí s lesom a je to raj pre živočíchov všetkého druhu. Sem tam do záhrady zavíta jazvec a srny už na jar stačili ožrať všetky konáre, na ktoré dosiahli. Inak srny milujú aj okrasné kvety všetkého druhu, dokonca aj tie jedovaté. Podozrievam ich, že si takto našli spôsob, ako sa zadarmo odčerviť. A vôbec netušia, že majú byť plaché. Darmo tlieskam, búcham a kričím na ne z okna. S ležérnym krokom sa vzdialia, až keď vyjdem z domu. Neodídu však ďaleko a hľadia na mňa a psa s opovrhnutím, "aj tak nás nedobehnete"... Mám lenivého obézneho labradora, ktorý sa na povel "chyť ich" zmôže iba na formálny výpad, asi 2 m, sprevádzaný mohutným štekotom. Zrejme to robí iba preto, aby mi spravil radosť. Potom sa ku mne vráti a čaká na "zaslúženú" odmenu, samozrejme vo forme maškrty. Srny sa na neho len začudovane pozerajú. Dostal som sa nechtiac do role svätého Františka z Assisi, aj keď moja láska k zvieratám nie je až tak bezmedzná. Najviac ma vytočilo, keď som v lese stretol poľovníka, ktorý si neodpustil prednášku o tom, prečo treba vodiť psa na vodítku. Vraj môj pes by mohol prenasledovať zvieratá a spôsobiť im taký stres, na ktorý môžu aj zahynúť. No neviem kto má väčší stres, či tie drzé srny čo ma nepozvane navštevujú, alebo ja z ich návštev.