To, či sa dokážeme ovládať, alebo konáme impulzívne, je na jedenej strane dané našou povahou, ktorú sme dostali do vienka už pri narodení, ale na druhej strane aj rokmi ... rokmi, kedy sme nabrali určité vedomosti a skúseností. Mladý človek na prahu plnoletosti má pocit, že všetko, čo si myslí, a čo chce urobiť, je samozrejme len to správne. Nepozerá napravo, ani naľavo a koná skor impulzívne, ako s rozvahou. Až roky skúseností, kedy nám život "uštedrí" niekoľko nepríjemných, občas aj boľavých rán, obrúsi hrany nášho konania, konáme inak. Rokmi už naše konanie nie je také impulzívne, premyslíme si, čo a komu chceme povedať, či urobiť, aby sme jednak toho človeka neurazili, aby sme mu neublížili, ale tiež aby v nás nezostával pocit vlastného poníženia. Konáme skôr s rozvahou, už nie tak zbrklo a impulzívne, ako to bolo v čase, keď sme boli ... ako sa povie, mladí a krásni.