Energia na klimatizovanie budov sa dá získať z fotovoltaických panelov. Tam funguje synergia, maximum spotreby klimatizácií je pri maximálnom slnečnom svite, čo korešponduje s maximom výroby fotovoltaických zdrojov. V Nemecku je už prebytok energie v čase, "keď svieti slnko", takže v tom problém nie je. Navyše fotovoltaické panely na budovách spotrebujú na klímu lokálne vyrobenú energiu a tak nezaťažujú distribučnú energetickú sieť. Je to len otázka ochoty inštalácie solárnych panelov, ktorá súvisí s cenou el. energie a návratnosťou investície.
Vyššie priemerné teploty v zime, keď fotovoltaika "nefunguje" sa samozrejme prejavia aj na znížení investícií na vykurovanie, ktoré dnes prevažne zabezpečujú fosílne zdroje. Vyššie priemerné teploty v zime sa premietnu aj do nižšieho rozpočtu na vykurovanie (ak by ceny plynu boli stabilné). To súvisí aj z nižšou závislosti EU, od importu plynu. Z tohto hľadiska by som dal smileyovi za pravdu. Lenže problém nárastu globálnej teploty je komplexnejší a má dopad aj v iných oblastiach, ako len v energetike.
To je už ale širšia téma na diskusiu. Nárast globálnej teploty je len parciálnym problémom antropogénneho vplyvu. Každý rok sa na svete degradujú alebo devastujú milióny hektárov poľnohospodársky využiteľnej pôdy pôdy a každý rok sa vo svete odlesňuje približne 10 miliónov hektárov pôdy...