Zoznam lídrov

Bábovka ku káve

Fajčenie sa bez pochyby podieľa na vzniku rakoviny a iných chorôb. Vyplýva to aj zo štatistiky. Každý deň v našom organizme zmutujú milióny buniek. Imunitný systém ich obyčajne rozpozná a zničí. U fajčiara je imunitný systém vo "zvýšenej pohotovosti" voči nefajčiarovi. Preto je pasívne fajčenie nebezpečnejšie pre nefajčiarov. V našom imunitnom systéme fungujú aj opravné mechanizmy, ktoré "rozbalia DNA" opravia chyby a opravenú DNA znovu zbalia, aby sa chyby neprejavili pri ďalšom delení buniek. Táto schopnosť imunitného systému je limitovaná počtom opráv, takže súvisí s vekom. Ak si túto kvótu "opráv" vyčerpáme, tak diagnóza rakoviny je už nevyhnutná. Nastavenie tohto systému - počet opráv mutácií súvisí s počtom buniek v tele. Napríklad slon má v tele podstatne viac buniek - viac potenciálnych mutácií, ako človek, alebo myš. Takže evolúcia musela "prideliť" slonovi väčšiu kvótu opráv DNA, ako človeku, alebo myši, ak sa má slon dožiť daného veku. Záver je ten, že evolúcia je teoreticky schopná poskytnúť organizmu potenciál nekonečných opráv mutácií DNA, ale tento princíp by fungoval proti evolúcii. Evolúcia "potrebuje" aby dochádzalo pri pohlavnom styku k vzájomnej výmene genetickej informácie. Schopnosť imunitného systému jedinca, opravovať svoju zmutovanú DNA, musí byť preto limitovaný vekom. Škodlivosť fajčenia je uvedená v takmer každej diagnóze chorôb na prvom mieste. V roku 1970 fajčilo cca 40 percent populácie. Dnes je to cca 12 percent. To by sa malo v rovnakom pomere prejaviť aj v štatistikách. Lenže podľa štatistík, počet nádorových a kardiovaskulárnych ochorení stále rastie. Nechcem tým obhajovať fajčenie. Je blbosť, byť závislý na droge a navyše platiť za svoju závislosť štátu, v podobe dane za tabak.