Zoznam lídrov

Hmmm aká zmena, Šukajko v opozícii prskal, že je neprípustné aby sa statusmi na internete zaoberala NAKA, a teraz títo tu chcú ľudí hádzať rovno do basy za pár riadkov. Toto nerobil ani tak 'nenávidený' Matovič. Nikto tu žiadny atentát neschvaľuje, ale ak si majú názory vysvetľovať po svojom, tak sa desím predstavy, ako si vlastne predstavujú ten "mier" na Ukrajine.

Debilkoooo! Neprešiel ani mesiac a už si zase zabudol chápať, že pribrať neznamená vyžrať sa, jak prasa v chlieve? Takže vlastne ty si spokojný s tým, že si tlstý jak prasa? Ja by som sa hanbil, že by som ani z domu nevyšiel keby mám vyzerať ako ty 🤮

Salat mam s tuniakom

Áno, je to žalostný pohľad na 13 člnov Titanicu, ktoré vzala po záchrannej akcii na palubu Carpathia. Smutná pripomienka toho, čím všetkým Titanic býval. K tejto malej flotile sa neskôr pridal ešte skladací čln A, ktorý našiel parník Oceanic preplavujúci sa blízko miesta potopenia 13. mája 1912, čiže mesiac po tragédii. V člne boli tri mŕtve telá, ktoré tam zanechal piaty dôstojník Lowe, keď vystupoval na palubu Carpathie ráno 15. apríla. Telá boli následne pochované na mori a jednalo sa o dvoch členov posádky (išlo o námorníka a kuriča) a pasažiera prvej triedy Thomasa Beattieho, ktorý mal na sebe svoj drahý večerný oblek. V člne bol aj kabát Richarda Norrisa Williamsa, ktorému bol neskôr vrátený. Okrem toho sa na dne našiel aj prsteň s vyrytým nápisom "Edward and Gerda". Patril buď Edwardovi Lindellovi alebo Elin Lindellovej nakoľko Elinino stredné meno bolo Gerda. Pasažier August Wennerström, ktorý sedel v člne, držal Elin za ruku zatiaľ čo sa ona držala drevenej obruby z vonkajšej strany člna pričom bola polovične namočená vo vode. Gerda do rána nevydržala a Augustovi došli sily, stisk povolil a videl ako nešťastná žena mizne pod hladinou. Iróniou osudu je, že v tom istom člne bol aj jej manžel Edward. August sa na neho v zúfalej bezmocnosti otočil, aby mu oznámil smutnú správu. Edward, ktorý po celý čas napoly ležal, napoly sedel na vodou zaliatom dne člna bol však už mŕtvy, zamrzol. August neskôr napísal: "Na prvý pohľad som si pomyslel, že zostarol o šesťdesiat rokov. Jeho tvár sa prepadla, vlasy a fúzy od zimy zošediveli, oči sa zmenili... Len sa pozeral priamo pred seba, ani sa nepohol, ani nevydal slova." Jedna kuriozita k člnom - dodnes ostáva záhadou, kde člny skončili a čo sa s nimi vlastne stalo. Zdroj: "On a Sea of Glass - The Life and Loss of The RMS Titanic (2012)"

K tým jedným alebo dvoma desaťročiami som narážal na tie novšie konšpirácie ako napr. tá Gardinerova hovoriaca o zámene lodí. Máš pravdu, že ostatné teórie boli spomínané len okrajovo v poznámkach a pod. a možno aj oveľa skôr ale dovolím si mierne nesúhlasiť, pretože veľa z nich vzniklo nesprávnym formulovaním niektorých výpovedí a to až neskôr ako napríklad jedna známejšia od kuriča Johna Thompsona, ktorý hovoril, že pri vyplávaní z Queenstownu im bolo nariadené, aby kŕmili pece kotlov čo najviac ako sa len dá, a že má byť plavba čo najrýchlejšia a že majú zlomiť rekord. Celé Interview s kuričom bolo zverejnené osem dní po katastrofe v "Indianapolis Star" a mnohí z toho usúdili, že sa Titanic v rýchlosti snažil prekonať Mauretaniu - držiteľku Modrej stuhy za preplávanie Atlantiku v čo najkratšom čase. Ako sa ale vraví - "Co je psáno, to je dáno" a bohužiaľ Thompson volil slová tak nesprávne (alebo si ich niektorí iba zle interpretovali), že teórii o získaní Modrej stuhy iba pridal a pritom hovoril o súperení so sesterskou loďou Titanicu Olympicom. To isté by sa dalo povedať o "opitom" kapitánovi, ktorý bol v ten večer v reštaurácii prvej triedy v spoločnosti Astora, majora Archibalda Butta, Andersona, Widenerových, Carterových a Thayerových. Prečo ich však spomínam - stôl obsluhoval salónový stevard Thomas Whiteley, ktorý hovoril, že počas servírovania vína na stôl bola zábava a atmosféra pri stole skvelá a že nevidel kapitána, že by vôbec niečo pil: „I did not see the captain drink anything; I do not think he ever indulged.“ ("Washington Herald", 21. apríl 1912 ) Aj Harry Anderson sediaci pri tom istom stole si spomínal, že kapitán si dal maximálne dúšok z prípitku: „Even with a friend like me Captain Smith refused to drink that ... night. When I insisted, he had a small glass of port, sipped once and left it.“ (jeho výpoveď poskytol s dovolením Mike Poirier) V reštaurácii pri inom stole sedel aj Bruce Ismay, ktorý na kapitána dobre videl a už len jeho profesionalita a zodpovednosť za pasažierov a posádku, by mu nedovolovala opíjať sa. Tieto výpovede očitých svedkov sú kľúčové a hovoria jednotne v prospech toho ako to skutočne bolo. Aby toho však na "namol opitom kapitánovi" nebolo málo, istý námorník Luis Klein spravil nepodložené závery o tom, že kapitán Smith a ostatní dôstojníci boli počas potápania lode opití a že jeden z mužov z hliadky na vraňom hniezde v čase nárazu spal (Cleveland Plain Dealer, 23 apríl 1912). Marshallovej kancelárii v Clevelande však prišla historka dôveryhodná a pozdávala sa mu. A tak mala byť preskúmaná - Klein tvrdil, že je ochotný zopakovať všetko čo im povedal aj pred americkým tribunálom počas vyšetrovania katastrofy. Napriek tomu keď bol predvolaný a dovezený do New Yorku, utiekol noc pred vypovedaním z hotela. Nasledujúci text je prevzatý z prepisu originálnych výpovedí počas amerického vyšetrovania - Amer. 516 - http://www.titanicinquiry.org/USInq/AmInq06header.php Senator SMITH. I would like to ask the sergeant at arms if the witness Luis Klein, who was subpoenaed and brought here by the marshal's office of Cleveland is here; and tell him, if he is here, we are ready to use him. Mr. CORNELIUS. He is not here, Senator. Senator SMITH. Where is he? Mr. CORNELIUS. He left his hotel yesterday morning. We do not know where he is. We have been unable to locate him. Kleinove tvrdenia boli zdiskreditované po tom ako sa počas vyšetrovania zistilo, že nebol ani evidovaný v zozname námorníkov a neexistuje ani žiaden dôkaz, že by na palube Titanicu niekedy taký námorník stál. Druhý dôstojník Charles Lightoller bol oboznámený akurát s jeho menovcom, ktorý bol lodným kaderníkom: „I am given to understand that there was one man named Klein, who was a second class barber. That man is personally known to me. He is the only Klein who was on board so far as I know.“ (http://www.titanicinquiry.org/USInq/AmInq09Lightoller01.php) A nakoniec tu máme paškvil od Emily Richards, ktorá taktiež sedela v reštaurácii a videla na kapitána Smitha. Emilyn brat George katastrofu neprežil a tak sa zjavne rozhodla, že všetkú vinu hodí na kapitána Smitha, o ktorom napísala v dopise pre svoju svokru, že pred nárazom do ľadovca popíjal a zveril riadenie lode niekomu inému. Emily si zrejme myslela, že kapitán sa musí zdržovať na mostíku asi 24-hodín denne a tak na utíšenie svojho žiaľu pravdepodobne vyšla s týmto nezmyslom o alkohole. Tento jej dopis sa objavil pred dvomi rokmi na aukcii "Henry Aldridge & Son" a samotný dražiteľ dopisu Andrew Aldridge povedal, že emócie tej ženy museli byť kvôli strate milovanej osoby zaiste ešte veľmi čerstvé: „This was a woman whose emotions would have been incredibly raw having lost a loved one in the sinking.“ (http://www.dailymail.co.uk/news/article-2112124/Letter-claims-Titanics-captain-Edward-Smith-drunk-night-ship-sank.html) Takýmto spôsobom sa dá, prosím pekne, získať status "na mol opitého kapitána" a podnet pre vznik konšpiračných článkov na internete napísaných takmer v každom jazyku. Podobných historiek, nezmyslov a fantasmagórií je však veľa - napr. tá o kliatbe múmie egyptskej kňažky z Amunu, ktorá sa vraj nachádzala v nákladových priestoroch Titanicu a údajne môže za jeho potopenie. V skutočnosti sa však exponát až do dnešných dní nachádza v britskom múzeu. Môžete si ho vyhľadať pod číslom "22542" - http://www.britishmuseum.org/research/collection_online/collection_object_details.aspx?objectId=117233&partId=1 Kde ale táto historka vznikla, to vie asi iba samotný autor tejto konšpirácie. Zaujímavý je aj pôvod tzv. konšpirácie s fiktívnym sériovým číslom Titanicu "3909 04", ktoré sa spomína v tejto diskusii o niekoľko príspevkov vyššie, a ktoré sa má zrkadlovite javiť ako "NO POPE". Číslo trupu - "hull number" alebo aj "yard number" - Titanicu pridelené lodenicou však bolo "401" a registračné číslo pridelené Britským ministerstvom obchodu "131 428". Tieto dve čísla boli jediné, ktoré loď sprevádzali počas celej stavby. Tu je treba povedať, že povera o vymyslenom čísle musela vzniknúť kvôli napätým vzťahom medzi protestantmi a katolíkmi v Írsku, (tak ako sa píše vyššie) v čase, kedy sa Titanic staval v Arrolovom portáli. Historka o fiktívnom čísle však v ľuďoch (prevažne v katolíkoch žijúcich v Írsku) tak silno zakorenila, že ich prinútila veriť tomu, že bola loď od začiatku predurčená k záhube. Vznikol dokonca aj taký nezmysel, akým bol vraj nápis na boku lode v zmysle „Loď, ktorú nepotopí ani sám boh“. Titanic na svojom boku nemal okrem svojho mena a nápisu "Liverpool" (prístav, v ktorom bola loď registrovaná) žiadny iný nápis. Za pohľad stojí táto fotografia Titanicu v suchom doku spravená 8. februára 1912 írskym fotografom Thomasom Barkerom z tlače "Cork Examiner", ktorá zobrazuje pravobok trupu s anti-politickým sloganom "NO HOME RULE", z ktorého si pravdepodobne niekto až veľmi ľahko spravil "NO POPE". (foto: © Irish Examiner/ Cork Examiner) O nápise sa môžete viac dozvedieť pri popise fotografie na tomto odkaze zo slovenskej FB stránky o Titanicu - https://www.facebook.com/photo.php?fbid=220410604805458&set=pb.151979311648588.-2207520000.1399749123.&type=3&theater Podobne by sa však dalo pokračovať aj s ostatnými teóriami o smrti kapitána Smitha, dôstojníkov alebo samotného konštruktéra Thomasa Andrewsa, kedy niektoré výpovede boli viac než pritiahnuté za vlasy a jednotliví pasažieri (hlavne z 3. triedy) poskytovali tie najabsurdnejšie verzie len preto, aby dostali od zástupcov tlače peniaze. Týmto príspevkom som chcel povedať iba toľko, že všetky tieto konšpiračné teórie pochádzajú buď z vreca plného dezinformovanosti a zámerného skresľovania, alebo z nesprávneho interpretovania a preto sa nachádzajú v toľkých nedôveryhodných knihách a v takom hojnom počte a štýle v akom sú napísané. S realitou však majú len pramálo spoločné (ak s ňou teda vôbec niečo spoločné aj majú). Nemôžu sa však zlučovať s modernými konšpiráciami (viď. Gardinerova kniha o zámene Titanicu s Olympicom alebo poistný podvod), ktoré vyšli na svetlo sveta oveľa neskôr neodrážajúc sa navyše ani od pôvodných faktov resp. pôvodných mylných a skreslených "faktov". U takých nastáva nová éra od výmyslov sveta ala "vymyslime niečo tak absurdné, že tomu aj tak každý uverí". Je mi ale jasné, že ľudia budú hltať konšpirácie neustále. Ľudia sú hlúpi, uveria všetkému. Dokonca sú natoľko leniví, že sa neunúvajú si to overiť. Je ale pravda, že nie všetko sa dá overiť a nie všetko je tak ľahko overiteľné. Myšlienka konšpirácie však v niektorých jedincoch podnecuje vyplávať na povrch ich osobitné predstavy o realite a vidina peňazí je pre nich zrejme dôležitejšia ako pravda... Aj konšpiračné dokumenty sú na tom podobne keďže sú podávané veľmi tendenčne. Snažia sa ukázať, akí sme všetci zmanipulovaní a pritom s divákmi samé manipulujú, podávvajú polopravdy a spájajú navzájom nesúvisiace veci a fantasmagorické nezmysly. Keď si to človek pozrie, tak zostane chvíľu ako obarený ale nakoniec tak či tak zistí, že je to v podstate výplach mozgu. Na jednej strane, je dobré, ak si človek uchová kritické myslenie a neverí všetkému, čím ho médiá masírujú, ale ani druhý extrém nie je dobrý čo sa týka konšpiračných teórií a otvorenej mysle, z ktorej ten mozog raz môže veľmi ľahko vypadnúť.

Tá posledná konšpirácia je veľká hlúposť. Autor toho článku (nemyslím teraz teba "game" lebo viem, že to je skopírované z inej stránky) zámerne zavádza a má mylné informácie. Dokonca mu chýbajú základné informácie o konštrukcii lode.

Veď sme v téme ako pribrať tak čo je na tom choré že mi priberanie ide na jednotku?