dnes si Šimi postavil svoju elektrickú stavebnicu v obývačke, a keď som tam prišla, zasväcoval ma, ako to funguje. Presne vedel, čo je čo (odpor, dióda, spínač a ja neviem čo ešte), co ked vyradí, co to potom urobí a ako to celé vôbec funguje tak, ako to mal pozapájané. To je jeho najmilšia hračka, a dá sa to postaviť x rôznymi spôsobmi s y prvkami. Chalan ked mu niečo nefunguje ako by chcel, si pekne prejde celý okruh, a brble si - tu mám plus, tu mám plus, tu je mínus. toto musím ešte prepojiť...a podobne, až kým sa mu to nepodarí tak ako to chcel. Ale najviac ma teší, žeuž aj moju maličkosť zasväcuje a ukazuje mi, čo ako tam funguje či nefunguje a prečo. Donedávna bral iba dedka.
Som zvedavá, ako zajtra bude s dievčatami. A tiež na ostatné deti, dievčatká a malinkého. Vraj už začína rozprávať a či je stále také slniečko ako bol donedávna. Samozrejme ja sa teraz nemôžem zohýbať a už vôbec nie ho dvíhať, ale už som veľmi zvedavá.
Neli sa už rozlúčila so škôlkou, nemala žiadny problém tam chodiť od samého začiatku, možno zato, že má staršiu sestru. Dcéra ju dala do nejakej Valdorfskej školy, je to úplne kdesi v prdeli, takže s mojou pomocou vôbec nemôže počítať, vraj tam ani MHD nechodí. Neli sa aj teší, ale radšej by chodila do tej, kde chodí aj Ninka.