Zoznam lídrov

Na slová kapitána Lorda by som sa až toľko nespoliehal nakoľko po príjazde Californianu do Bostonu tvrdil miestnym tlačiam, že sa od Titanicu nachádzal 30 námorných míľ. Keď sa Lorda pýtali na polohu jeho lode počas potápania Titanicu, povedal im, že sa jedná o "štátne tajomstvo". Takéto údaje pritom nebývali vôbec štátnym tajomstvom a lodné spoločnosti ich bežne poskytovali ak boli z akéhokoľvek dôvodu potrebné. Okrem toho Lord v Bostone tvrdil, že nikto z jeho posádky nevidel žiadne núdzové svetlice (už tu preukázateľne klamal) a na reči niektorých členov posádky, ktorí sa rozpovedali, povedal, že námorníci povedia pre dobrý príbeh a zviditeľnenie sa čokoľvek. Po predvolaní do Washingtonu však tvrdil už niečo úplne iné a síce, že bol od Titanicu okolo 19 a pol míle. Nehovoriac o tom, že bol plne informovaný o bielych núdzových svetliciach vystreľovaných v pravidelných intervaloch, ktoré mu hlásil skrz hovorové potrubie jeho druhý dôstojník Stone alebo osobne kadet Gibson. Lord menil stanoviská deň za dňom a tento jeho vyvíjajúci sa príbeh starostlivo sledoval v novinách aj senátor Smith, ktorý po príjazde Carpathie do New Yorku zahájil oficiálne vyšetrovanie katastrofy. Netrvalo dlho a 23. apríla spomenul štvrtý dôstojník Boxhall počas pojednávania svetlá neznámej lode na horizonte. Smith zjavne vedel, koho má presne predvolať a 26. sa Lord dostavil do Washingtonu, aby podal výpoveď. A teraz k vzdialenosti. Na pasažierov a posádku sa v tomto nemôžeme spoliehať. Za prvé, išlo len o subjektívne odhady vzdialenosti, a za druhé, za tak dokonalých podmienok, aké boli v onú noc na danom mieste, sa môže aj príliš vzdialený svetelný zdroj javiť svojou žiarou ako veľmi blízky. Sám kapitán Lord povedal počas amerického vyšetrovania, že „...bola to veľmi neobvyklá noc a po celú dobu nás mýlili hviezdy; zamieňali sme si ich za signály“. Aj množstvo ďalších lodí preplavujúcich danú oblasť hlásilo, že 14. apríla 1912 bola obloha mimoriadne jasná s hviezdami viditeľnými až na mieste, kde bola línia horizontu. K pozorovaným svetlám treba povedať, že jediné, čo pasažieri a posádka Titanicu videli, boli len svetlá. Čiže žiadne obrysu trupu, žiadna silueta lode, žiadne komíny ani stožiare. Len svetlá. A podľa svetiel sa nedá určiť vzdialenosť objektu ak tieto svetlá nemáme ako porovnať s okolím, resp. so vzťažným bodom. Preto mi príde až úsmevné ako v dokumente, akým je tento, hovoria protagonisti o tom, ako podľa vzdialenosti stožiarových svetiel vedeli určiť, že sa jedná o Mount Temple. Aj Californian mal štyri stožiare a na nich dve biele stožiarové svetlá tak ako Mount Temple. Dokonca aj Carpathia mala štyri stožiare s dvomi bielymi stožiarovými svetlami. PS: Netreba zabúdať na už tretíkrát opakovanú skutočnosť, že Titanic mieril svojou provou po zastavení a počas potápania severne.