Pri tomto dokumente je to podobne ako pri dokumente s požiarom („Titanic: Peklo před katastrofou“). Všetkého, čoho sa chytí konšpiračný teoretik a investigatívny novinár Senan Molony, končí novou senzačnou teóriou, ktorá však nikdy nemá pevné základy.
Pre laika sú tieto dokumenty škodlivé, pretože nemá dostatok informácií na to, aby vedel zanalyzovať nepodložené tvrdenia. Navyše sa protagonisti snažia preniesť bremeno viny Californianu za neposkytnutie pomoci Titanicu na posádku Mount Templu.
A teraz trochu faktov a menej fikcie. V dokumente je nesprávny predpoklad, že Titanic po náraze smeroval svojou špičkou (provou) na západ. To vyobrazuje aj ich chybná grafika mapy v čase 34:36. Svedkovia z Titanicu tvrdili, že svetlá neznámej lode videli jeden až dva dieliky vľavo od provy (cca 11° až 22,5° smerom doľava od špičky lode). Ak by Titanic po náraze skutočne smeroval na západ, skutočne by jeho pasažieri a posádka videli svetlá neznámej lode na západe ako to ukazuje mapka z dokumentu:
Lenže! Títo falošní historici nezohľadnili podstatnú skutočnosť, že Titanic spravil úhybný manéver pozostávajúci z dvoch príkazov a že po zastavení smeroval na sever! Obrázok povie za 100 slov:
Prvý dôstojník Murdoch vydal najskôr príkaz na stočenie lode doľava od ľadovca (spolu so zastavením motorov); a v momente, kedy loď s ľadovcom kolidovala, vydal druhý príkaz na stočenie lode doprava, aby ľadovec ďalej nepoškodzoval bok trupu. Z výpovedí vieme, že sa po náraze Titanic minútu až dve plavil pri polovičnej rýchlosti až pokiaľ nadobro nezastavil svoje motory. Manévre Titanicu videli z vranieho hniezda na prednom stožiari aj muži hliadky Frederick Fleet a Reginald Lee a ďalší svedkovia. No a po zastavení mieril Titanic na sever. Najpriamejší dôkaz tohto tvrdenia pochádza od pohotovostného kormidelníka Rowa, ktorý počas evakuácie lode pomáhal na ľavoboku so signalizovaním Morseovou lampou pre neznámu loď na horizonte, a na pravoboku s detonáciou núdzových svetlíc v prednej časti mostíka. Rowe ako kormidelník zrejme počas plnenia úloh odbehol buď do kormidelne alebo do prednej časti mostíka a odčítal tento údaj z lodného kompasu. Doslova totižto povedal: „Špička lode smerovala na sever.“ Ak vezmeme do úvahy magnetickú deklináciu, tak severný magnetický pól varioval približne 2 dieliky kompasu od zemepisného (skutočného) severného pólu. Ak prova Titanicu smerovala podľa magnetického kompasu na sever, tak podľa zemepisných svetových strán smerovala približne na severo-severo-západ (SSZ), tak ako je to znázornené na obrázku vyššie. Dodatočný dôkaz (aj keď nepriamy) o druhom manévrovacom príkaze pochádza z činnosti troch mužov: prvého dôstojníka Murdocha, štvrtého dôstojníka Boxhalla a kapitána Smitha. Títo traja muži sa totižto po náraze odobrali na pravé krídlo mostíka, z ktorého sa snažili zazrieť miznúci ľadovec v tme. Toto je v podstate dôležitý detail, pretože ak by sa Titanic po náraze do ľadovca odkláňal smerom na ľavobok za vykonávania prvého manévrovacieho príkazu, tak by sa celkom iste muži vybrali na ľavé krídlo mostíka. V neposlednom rade potvrdzuje smerovanie lode skôr severne aj samotný vrak, resp. prova Titanicu, ktorá je orientovaná na severo-severovýchod. Obrázok nižšie:
K čomu toto všetko? Pretože ak by tvorcovia dokumentu skutočne zasadili provu Titanicu smerujúcu na sever (ako to v skutočnosti aj bolo), jedinou loďou, ktorej svetlá by sa mihotali na horizonte jeden až dva dieliky kompasu vľavo od provy Titanicu, by patrili jedine Californianu. Smerová línia týchto lodí totižto presne zapadá do toho, o čom hovorili očití svedkovia z obidvoch lodí: Z Titanicu vidia svetlá „neznámeho“ parníku (Californianu) približne smerom na severo-severozápad (podľa magnetického kompasu), a z Californianu vidia svetlá „neznámeho“ parníku (Titanicu) na juho-juhovýchode (tiež podľa magnetického kompasu). O svetlách na juho-juhovýchode totižto vypovedali dvaja kľúčoví svedkovia Californianu – druhý dôstojník Stone a kadet Gibson. Ba čo viac, z toho istého smeru a priamo nad svetlami parníku videli títo dvaja muži aj biele núdzové svetlice vybuchujúce v pravidelných intervaloch. Obrázok nižšie povie opäť za 100 slov:
Na mape sú zaznačené hlavné body:
známa poloha vrakoviska Titanicu
chybná SOS pozícia, ktorú Titanic vysielal a ktorá bola približne 13 míľ západne od skutočného miesta potápania
pozícia zastavenia Californianu o 22:20 v nedeľu 14. apríla, ktorú udal kapitán Lord počas vyšetrovania a ktorá bola v kontradikcii s ostatnými pozorovaniami (napríklad nezrovnalosť v kurze lode; nezohľadnenie vplyvu Labradorského prúdu, ktorý unášal Californian juhozápadne atď)
poloha Californianu na základe skutočnej línie lode a podľa metódy "dead reckoning" (opäť nezohľadňujúca vplyv Labradorského prúdu)
pravdepodobná skutočná pozícia Californianu počas potápania Titanicu (tu je kľúčová práve červená línia, ktorá presne korešponduje s pozorovaním svetiel z obidvoch parníkov. Respektíve presne korešponduje so smerom odčítaným z magnetického kompasu)
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že pozorovanou loďou z Titanicu bol Californian a nie Mount Temple.