Skleníkový efekt sa samozrejme prejavuje aj na Marse. Máš pravdu, že na Marse je pomer zastúpenia CO2 95,32 % a na Zemi len 0,04 %. Lenže tieto percentá nehovoria nič o tom, koľko molekúl CO2 je v atmosfére Marsu a Zeme. Atmosféra Marsu je veľmi riedka a jej hrúbka dosahuje len 1 % hrúbky atmosféry Zeme. Pre porovnanie, zhruba rovnaký pomer zastúpenia CO2 v atmosfére Marsu, je aj na Venuši. Lenže atmosféra Venuše je hustá a skleníkový efekt, vďaka vysokej koncentrácii molekúl CO2 spôsobuje, že teplota na povrchu Venuše dosahuje 400 °C až 500 °C. Merkúr nemá takmer žiadnu atmosféru, teda ani skleníkový efekt. Teplota na privrátenej strane k Slnku dosahuje 430 °C a na odvrátenej −180 °C.
Absorpcia a vyžarovanie infračervenej zložky spektra, v závislosti od koncentrácie molekúl CO2, sa dá jednoducho laboratórne zmerať. Na to netreba hľadať nové vedecké hypotézy. Kvantifikovať množstvo energie žiarenia, ktorú spätne na povrch Zeme vyžaruje vrstva CO2, sa dá vypočítať veľmi presne. Lenže pridať túto energiu do klimatického modelu planéty Zeme a vypočítať z toho zmenu jej globálnej teploty nie je tak jednoduché, ako v laboratórnych podmienkach.
Mimochodom, nedávno som čítal, že AI dokáže lepšie predpovedať počasie, ako numerické modely. Dokonca s prognózou až na 10 dní. Ak je to pravda, potom ešte veľa parametrov meteorológovia v svojich matematických modeloch nezohľadnili. Ak je AI naozaj úspešnejšia, ako matematické modely, potom v predpovedi počasia musí ešte existovať neodhalená fyzikálna zákonitosť. Náhoda, v podobe efektu "motýlieho krídla", determinuje nastavenie počiatočných podmienok numerických modelov a tým aj úspešnosť ich dlhodobejšej predikcie. Ako sa s týmto stochastickým javom dokázala vysporiadať AI, to sa zrejme nedozvieme.