Už pred pár rokmi som tu písala, že vnučka hrá šach ... v šachu pokračovala a v tomto roku sa prihlásila na šachový turnaj, ktorý na škole vyhlásil pán riaditeľ. Z dvoch posledných ročníkov sa prihlásilo 22 detí s rôznou úrovňou hry. Deti, ktoré sa turnaja zúčastňovali, mali na uniformách odznaky ... odznak v tvare kruhu priemeru asi 6 cm, čierne lemovanie, stred biely s čiernou figúrkou veže, a tak celá škola ich mala "na očiach". Po skončení turnaja boli víťazi ocenení pred celou školou ... víťaz dostal pohár, a dvaja, ktorí sa umiestnili na druhom mieste dostali medailu. Vnučka bola jednou z tej dvojice, ktorí skončili na druhom mieste. Keď prišla na druhý deň do školy, triedna učiteľka jej s úsmevom povedala ... všimla si si, že si bola jediné dievča, ktoré sa dostalo tak vysoko, a že si bola mladšia, ako tí dvaja chlapci? Jasné, že si to všimla ... všetci predsa hráme tak, aby sme vyhrali, nikto nemá prehry rád, ale ona, aj keď je ešte tak malá už stojí pevne nohami na zemi. Tatko ju doma učí nielen samotnú hru, ale robí jej niečo, čomu sa teraz moderne hovorí - mentálny koučing. Učí ju ... každú hru si snaž užiť. Nikdy nepodceňuj súpera, ale na druhej strane, nemaj pred súperom rozklepané kolená. Ak sa chceš dostať ďalej, určite budeš ešte veľa hier prehrávať. Hrať iba so súpermi, ktorí sú oveľa slabší a budeš nad nimi vyhrávať, to ťa nič nenaučí. Tiež sa neposunieš dopredu, ak budeš hrať s niekým kto je veľmi vysoko. Najviac sa ale naučíš, keď budeš hrať s niekým, kto je aspoň o triedu lepší ako si ty sama.
Okrem tohto školského turnaja chodí vnučka do šachového klubu, ktorý je u nich v knižnici. Klub je pre deti od 10 do 16 rokov, vedie ho starý pán, ktorý dochádza z mesta vzdialeného viac ako hodinu cesty. Aj keď vnučka ešte tých 10 rokov nemá, išli tam "na skusy", a už tam ostali. Jeden zo starších chlapcov vnučku vyzval na hru, a asi to bol on, kto podcenil súpera. Neveriacky kruto prehral. Starý pán, ktorý tento klub vedie, navrhol synovi, že by rád vnučku prihlásil na turnaj, ktorý bude v jeho meste. Syn je presvedčený, že jeho dcéra na takéto turnaje ešte nemá, ale nechcel pánovi hneď protirečiť, a tak si nechával nejaký čas na rozmyslenie ... našťastie turnaj sa teraz nekoná, a tak ostala aj koza celá, aj vlk sýty. O rok to už ale môže byť úplne inak.