Zoznam lídrov

Milé @gameže si si spomenula No už je to huncut, dosť popredu keď porovnám so starším bráškom v jeho veku. Veru sedí už dlho, už mesiac sa pokúša spraviť pár krokov, no je to veselé ale aj psychiatria, keď sa obaja rozhodnú že chcú tú istú hracku, alebo jeden robiť to, druhý iné...

Rast globálnej teploty je problém, ale jeho dôsledky vo veľkej miere závisia od stavu, v akom je planéta. Stačí si uvedomiť, aký je rozdiel teplôt na púšti a v zalesnených oblastiach. Stromy a vegetácia tlmia teplotné extrémy. Strom v lete, ak má dosť vlahy, odparí až 400 l vody za deň. Skupenské teplo odparovania spôsobí zníženie okolitej teploty až o 12 stupňov. Pritom lesy sú schopné akumulovať 100 x viac vody v koreňovom systéme, ako voľná plocha, bez vegetácie. Lesy vytvárajú podmienky, pre malý vodný cyklus. Izolované stromy to nedokážu. V prípade nedostatku zrážok odparí rovnaký izolovaný strom iba 20 l vody. Preto neobstojí ani porovnanie vplyvu vyššej priemernej teploty pred stovkami tisíc rokov, keď nebola ešte planéta urbanizovaná a poľnohospodársky využívaná. Poľnohospodársky obrábané plochy, pasienky, odparia zhruba 1/5 toho z toho, čo súvislý les. Navyše poľnohospodársky obrábane plochy nedokážu akumulovať vodu, naopak ju spotrebujú. Preto tu teplota v lete môže dosiahnúť aj 40 stupňov C. Optimum fotosyntézy pre poľnohospodárske plodiny je okolo 24 stupňov C a nad 30 stupňov C už prestáva. Pri pohľade z družíc nie je podstatné iba to, či je plocha zelená, ale aj skladba vegetácie. Zastavané plochy, strechy, parkoviská neakumulujú a neodparia nič a teplota na nich môže dosiahnuť 80 stupňov C. To je hodnota, pri ktorej je rast globálnej teploty o 1,5 stupňa C smiešny. Spravme si pre ilustráciu veľmi zjednodušený príklad. Na 1 m štvorcový dopadá v miernom pásme v lete, pri plnom slnečnom svite, zhruba 1000 W. Nech je v lete doba slnečného svitu v miernom pásme cca 12 hodín. To predstavuje energiu 12 kWh energie, na 1 m štvorcový. Priemerná letná teplota je 22 stupňov C. Vplyvom rastúcej koncentrácie CO2, sa odrazom z atmosféry vracia zhruba 10W na 1 m štvorcový, takže dopadne 12,12 kWh energie, na 1 m štvorcový za deň. Pri priamej úmernosti dopadnutej energie a priemernej teploty ( pri malej odchýlke si môžeme dovoliť linearizáciu), by to predstavovalo nárast o 0,22 stupňa C. Reálne je však priemerná letná teplota vyššia o 2 až 4 stupne. Úmyselne som to nepočítal zo Stefan-Boltzmannovho zákona, lebo ten nezahrňuje charakter krajiny a tá nie je čierne teleso. Pre predstavu, zo Stefan-Boltzmannovho zákona by pri náraste príkonu z 1000W na 1010W stúpla teplota o 0,9 stupňa C. To znamená, že charakter krajiny má podstatnejší vplyv na lokálnu klímu, ako nárast koncentrácie CO2. Samozrejme týmto zjednodušeným príkladom som nechcel poprieť vplyv rastúcej koncentrácie CO2 na planétu. Tých 10W na 1 m štvorcový globálne, predstavuje obrovskú energiu a jej nerovnomerná distribúcia ma nezanedbateľný vplyv na prúdenie v atmosfére a oceánoch. No v zdevastovanej krajine sa dôsledky nárastu CO2 niekoľko násobne zväčšujú.