Neviem či je to pravda, ale kdesi som čítal, že priberaním počet tukových buniek narastá, ale chudnutím sa ich počet už nezmenšuje. Chudnutím sa v tukových bunkách mení iba obsah tuku. Ak bunky tukového tkaniva strácajú vo vakuolach tuk, tak vysielajú centrálnemu nervovému systému signál - pocit hladu. A tento pocit je priamo úmerný počtu tukových buniek v tele. Je to taká kladná spätná väzba. Čím viac tukových buniek mám, tým mám väčší pocit hladu. A čím potom viac jem, tým mám viac tukových buniek...
Takže záver je ten, že kto raz priberie, vytvori si veľký počet tukových buniek a teda aj veľa stimulátorov pocitu hladu. Ak aj tučný schudne, počet tukových buniek sa nezníži, takže intenzita pocitu hladu obézneho človeka, ktorý schudol, je väčšia, ako u toho, ktorý nikdy tučný nebol. Kto vie, čo je na tom pravdy, to je ako "britský vedci zistili...". Ak by to naozaj platilo, potom má zmysel odsávanie buniek tukového tkaniva.
Ja taký problém nemám, ani som nikdy nemal. Dlho som si udržoval rovnakú váhu, bez toho, aby som sa nejako obmedzoval v jedení. Bohužiaľ teraz, keď stúpim na váhu, stále ukazuje menej. To je zrejme už to starecké scvrkávanie, svalová (zrejme aj mozgová) atrofia.