@Vilma Flinstonova, áno, užívame spoločný život... sme spolu šťastní, dúfam, že ešte nás čakajú dlhé roky šťastného spoločného života.. vieme navzájom sa aj pohádať, také chvíľkové hádky, a ako pozorujeme, tak pre hlúposť iných... sme spolu aj v práci a človek pokiaľ nerobí s väčším počtom ľudí, nevie, čo všetko môže obnášať ... aj závisti vo svete je dosť... no našťastie nejdeme skôr s manželom spať, pokiaľ si nevyrozprávame.. napokon sa aj zasmejeme...
ak si tak narýchlo spomínam, tak "dcéra" som bola raz, keď sme sa boli v zime korčuľovať, raz na plese ma jeden pán považoval za "dcéru" môjho muža, minule tiež na prírodnom kúpalisku, keď sme si kupovali lístky, tak mladý muž asi vo veku našich synov ma považoval za "dcéru" môjho muža, nechcelo sa nám vysvetľovať..., a ako sme si neskôr všimli, dostali sme zľavu..
inak, väčšinou ľudia, ktorí nás nepoznajú si myslia, že sme zamilovaní priatelia, keď sa zoznámime a povieme, že sme manželia 37 rokov, sú prekvapení.., dodajú, tak to je úžasne krásne..
ja sa na svojho manžela pozerám a vnímam ho stále rovnako, jeho vnútro je stále krásne, jeho oči stále žiaria, pozriem na neho a vidím človeka, ako pred niekoľkými rokmi, keď sme sa rozhodli navzájom spojiť naše životy....