Zoznam lídrov

V kontexte karanténnych opatrení sa dnes v mnohých krajinách skloňuje pojem osobnej slobody. No skutočnú slobodu by mal iba jedinec, ktorí je úplne sebestačný, nezávislý od štátu. V dnešnej spoločnosti je to takmer nereálna predstava. Existencia každého jedinca je dnes závislá na fungovaní verejných inštitúcií, ktoré spravuje štát. Miera osobnej slobody teda závisí od štátnej moci. V ústave SR sa píše, že „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ Vo vyspelých demokratických štátoch, sú práva občanov zakotvené v ústave. Strany, ktoré zvíťazia vo voľbách nemôžu vydať zákony, ktoré sú v rozpore s ústavou. Iba ak by tieto zákony získali ústavnú väčšinu. Aký zmysel má teda kritika štátnej moci, ktorú si zvolili občania? Ak má niekto dôkazy o porušovaní zákonov, nech sa zo svojím podnetom obráti na prokuratúru. Inak sú diskusie o porušovaniu ľudských práv jalové. To, čo som tu písal, je základom fungovania demokracie. Lenže demokracia funguje len do tej miery, do akej je schopná potlačiť korupciu v štátnej moci. A to je problém dnešnej demokracie. Čím viac je existencia občana závislá na financiách do sociálnych programov, programov rozvoja priemyslu, vzdelania, dotáciách do obnoviteľných zdrojov atď..., o to viac sa otvárajú dvere pre korupciu. A korupcia zas nahlodáva princíp fungovania demokracie. Pokiaľ bude napríklad Európska banka financovať takéto aktivity tlačením nekrytých peňazí, bude vytvárať potenciál pre korupciu. Dnes už Christine Lagardová nemá na výber. Opatrenia, ktoré by mohli teraz zastaviť infláciu v EU, by už znamenali pre mnohé štáty, spoliehajúce sa na tieto finančné toky "samovraždu". Takáto politika však nemá budúcnosť a jej kolaps bude mať dôsledky aj na predstavy o demokracii a ľudských právach v EU. Ak by mi niekto vybral z úspor 6%, je to krádež, ak to spôsobila inflácia, skutok sa nestal. Z morálneho hľadiska je to ale úplne jedno. Od doby, keď peniaze prestali byť kryté zlatom sa takáto lúpež zlegalizovala. Aby ma niekto nepodozrieval zo subjektívneho pohľadu, že tu nariekam nad realitou tohoto sveta. Ja už dávno nedržím úspory v banke. No z morálneho hľadiska nie je inflácia ničím iným, ako krádežou. Načo potom tie rétorické cvičenia o morálke, kto už raz kradol, bude kradnúť aj ďalej. Jediný rozdiel medzi zlodejom a štátom je v tom, že štát môže krádež nazvať eufemistickejším pojmom - inflácia.