Zoznam lídrov

včera sme mali obe kočky celý deň, ako to už býva, občas sa poškriepili, ale nič vážne, žiadne vresky sa nekonali. Ninka nezdoba sa nechcela s nelkou podeliť o omaľovanky, vraj to sú jej a kúpili sme jej ich v Žiline, podivila som sa, že predsda ich chcela priniesť ako darček pre Nelku, ale ona že nie, že ona si ich vyfarbí a punktum. Tak som pohľadala doma iné, a tie som dala nelke, nech si teda vyfarbuje tie. Nelka sa s tým uspokojila a pomaličky si vyfarbovala až kým ju nezaujalo zas niečo iné. Poobedezrazu Ninka, ktorá si svoje omaľovánky už dávno vyfarbila, prevelice chcela, že ona si ich s Nelkou vymení, ale Nelka sa nedala ošidiť, darmo jej Ninka maľovala medové motúzy, mohla sa jej prihovárať anjelsky či čertovsky, nedala si tie svoje už. nepamätám sa, čo potom upútalo ich pozornosť, že na omaľovánky zabudli, ale prešlo to celkom bez nejakých zvád. A zázrak nad zázraky, obe deti veľmi pekne jedli, sedeli okolo stola v kuchyni, obedovali sme všetci, Flinstone, ja a aj baby. Zblajzli aj polievku, mali sme kuraciu s bezlepkovými rezančekmi, Ninka má aj na mrkvu alergiu, tak som mrkvu uvarila zvlášť a pre nás som dala aj z toho mrkvového vývaru, babám som dala bezmrkvový vývar. A mali aj bezlepkové lievance, Ninka ich usilovne natierala domácim marhuľovým džemom a zlepovala, zblajzli skoro všetky, Flinstone ešte prirobil aj pre nás obyčajné lepkové palacinky, Nelka si aj z tých vypýtala. To sme teda čumeli, lebo celá rodina sa nevie vynačudovať, z čoho to dieťa tak rastie, keď papká ako vrabec, dcéra ju musí naháňať po celom byte s miskou a lyžičkou. Toto som ja nie ochotná, skrátka sme si sadli k stolu, Ninka prestrela (t.j. nachystala pekné servítky a na ne nakládla príbory), a nelke napodiv vôbec nevadilo sedieť pri stole a jesť pri stole...Ninka zahlásila, že oni nikdy doma spolu ani v nedeľu neobedujú, lebo tato ide jesť do reštaurácie alebo kam, a mamu nekomentovala. Zdá sa, že spoločný obed má niečo do seba... aj pre deti. Možno im tak lepšie chutí. Čítala som Ninke z knižky Pretekárske prasiatko, a hneď som jej aj povedala,, že ak niektorému slovku nerozumie, nech sa pýta, že jej to vysvetlím, aby aj mala niečo z toho čítania. Nuž a div sa svete, veru sa aj pýtala. To je dobre, že sa pýtala, konečne. A ako všetky dievčatká, aj jej veľké potešenie spôsobovalo ňúrať sa v krabičke s korálkami, náramkami, náušničkami a rôznymi serepetičkami. To si skúšala všetky korále, čo tam boli, náramky či prstienky,,,pamätám sa, že keď som ja bola decko, tiež som sa s potešením ňúrala v mamkinej šperkovnici, mama to nemala rada, tak som to vždy presne tak poukladala, ako to mala, a veru jakživ nezistila, kedy som sa jej v jej pokladoch hrabala...toto by Ninka nezvládla, lebo aj ke´D TO POUKLADALA CELKOM SLUšNE, nebolo to tak ako pôvodne. Mňa to zas až tak moc netankuje, hlavne aby tam boli všetky tie veci a aby sa korálky nepomotali. Potom sme aj na klavír hrali, teda presnejšie, Nelka sa len pokúšala prepletať prštekmi, ale Ninka vytvorila jednoduchú melódiu, pokúšala sa ju zopakovať, to už sa jej nepodarilo, ale už to zakončila pekným céčkom, všetky svoje pokusy, a všetky tie jej pokusy prvýkrát, čo som ju kedy počula, aj mali aspoň trošku hlavu aj pätu...žeby predsa len aj napriek nie práve najlepšiemu hudobnému sluchu mala niečo z toho, že chodí na flautu? Vcelku príjemne strávený čas. Keď budú obe trochu väčšie, skúsim s nimi hry, čo sme hrávali s deťmi, ktoré som asi pred 8 rokmi mala na krúžku.

Pred rokom 1989 neboli sociálne rozdiely tak veľké, ako dnes. Plat lekára po 6 rokoch štúdia s atestáciou, bol vtedy na porovnateľnej úrovni, ako plat baníka. Družstevný byt bol dostupný pre každú vrstvu. Inteligencia bola v službách robotníckej triedy, preto aj to úderné heslo, „Ja som baník, kto je viac“. Vstupom do KSČ, Ľudových milícií týmto oportunistom pribudli ďalšie kariérne výhody. A ak niekto ešte spolupracoval s ŠTB, boli mu tolerované aj nejaké „drobné prešľapy v zákone“. Mnoho ľudí, po roku 1989 stratilo toto privilégium. Ich spoločným menovateľom je nízka profesionalita a ambície nezodpovedajúce ich schopnostiam. Ťažko dnes od takýchto ľudí očakávať sebareflexiu. Naopak, títo ľudia potrebujú nájsť vinníka. To sa týka generácie, ktorá je už väčšinou na dôchodku, no ich názory odovzdali potomkom, ako je dnes Ľuboš Blaha. Vinníka si našli v USA, EU, NATO, kapitalizme, demokracii, očkovaní... Ich vzorom je Putin, alebo Lukašenko... Podporujú všetko, čo by rozvrátilo systém v ktorom sa cítia nekonformne. Toto historické dedičstvo sa nedá vymazať. A korene morálnej devastácie na Slovensku siahajú ešte pred rok 1948. Neschopnosťou súčasnej vlády sa dá očakávať mobilizácia tejto frustrovanej zložky obyvateľstva a prieskumy to naznačujú.

Dojala ma vnučka

@chlapeczjuhu šípkový čaj je zrejme obľúbený. klobúk dole maminke, šípková výživa pre staršie detičky, milované vnúčatká je super.. isto aj keď je to piplavá práca, výsledok vykonaný s láskou je určite skvelý. ja som šípkovú výživu ešte nerobila, ale ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy.. @Proteus vidieť, že más prehľad. môj manžel tiež rád a často ma milo prekvapí aj výborným nápojom.. šípkový čaj pripravíme buď samotný alebo tiež v kombinácii s lipovými kvetmi, a tiež bylinkami, ktoré si pestujeme v záhradke ako medovka, mäta..aj napr. limonáda šípková - mätová je výborná a zdraviu prospešná..

Jop, sipkovy caj je super. Ja som si ho zvykol kombinovat este s lipovymi kvetmi. Sipky su naj, ked prejdu prvymi mrazmi. Vtedy zmäknu a aj zostanu sladsie.

Ano ano sipkovy caj mozem. Maminka robila tento rok aj sipkovy lekvar a sipkovu vyzivu, ale co sa s tym natrapila- 3 dni cistenia, varenia, pasirovania- tak som povedal ze toto by som ja nerobil, neexistuje.

Všetko čo ste napísali, a je pravdivé a zákonné. Už si viem predstaviť pani bez lístku, ešte stále stojacu na zástavke bez lístka recitujúc nejaké paragrafy o tom, že má mať trafikantka drobné...a potom pôjde bez lístka podať žalobu na súd. Cestou ju chytí revízor.

Bol som ráno v trafike. Predo mnou pani, tak 65 +, nešťastná, mala 10€, chcela lístok na autobus. Trafikantka nemala vydať, automat je tiež na drobné. Nechcem ísť na čierno, potichu si hutala. Mal som v peňaženke lístok, pre prípad potreby, tak som ho vytiahol a podal som jej ho. Najprv nechápala, potom si ho zobrala, poďakovalaa už ukludnená odišla. Mal som dobrý pocit, je to lepšie ako dať pred marketom indivídiu pol evra vraj na rohlík.

Kačacie prsia s pomarančom, čerešňami a ešte čímsi. Jedol som len málo odpornejších vecí. Škoda tých pŕs, dali sa pripraviť oveľa lepšie. Ale to tak dopadne, keď sa varí podľa receptu presladených českých bydleniek, ktoré sa na ČT hrajú na bio eko retro. Hnus! Niečo podobné predvádzala v slovenskej verejnoprávnej mladá Malachovská, ale tá už odtiaľ našťastie vysmahla. To boli tiež drsné kulinárske zážitky.