Vedecký názor sa snaží zaradiť filozofiu do kategórie vedeckých disciplín, podobne, ako prírodné vedy. To potom filozofii dáva mandát, považovať svoje tvrdenia za vedecké a jedine správne.
Z definície:
"Humanizmus je filozoficko-etické stanovisko, ktorým sa ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom, a ktoré spravidla odmieta náboženstvo a zdôrazňuje racionalizmus."
No filozofia pracuje s relatívnymi pojmami, ako blaho, potreby, záujem... Ak je filozofický názor považovaný za vedecký, každý argument, ktorý tento názor spochybňuje je "odsúdený" do kategórie dogiem. Snaha o získanie atribútu vedeckosti názoru je nebezpečná, preto že ak ho získa, môže násilne presadzovať jeho uplatňovanie aj v legislatíve. Napríklad v minulosti Vedecký komunizmus. Demokracia sa zvrhne k totalite, ak by jediným kritériom uplatňovania legislatívnych zákonov bol vedecký konsenzus. Demokracia musí akceptovať a rešpektovať aj občanov s iným názorom a vytvoriť im priestor. Ak by však svojím konaním ohrozovali, alebo obmedzovali iných, potom má štát právo obmedziť ich osobnú slobodu.
Pamätám sa za totality, nestačilo iba neohrozovať a neobmedzovať iných. Totalitná spoločnosť vyžadovala aj verejne prejavenú lojalitu k režimu a jeho filozofii. Napríklad podpisom Anticharty. Kto nebol ochotní verejne prejaviť lojalitu k ich vedeckému názoru, stal sa prinajmenej "druhotriednym občanom". Dúfam, že nám to dnes nehrozí, aj keď som si nie celkom istý.