Dejiny ľudskej civilizácie, sú dejinami vojen, dobývania a zotročovania. Mimochodom šimpanzy to robia už v omnoho dlhšom historickom horizonte, ako homo sapiens. Je naivná predstava, že západná civilizácia sa po 2. svetovej vojne (v ktorej prišlo o život 40 až 60 miliónov) poučila. Evolučná podstata človeka, ktorá siaha najmenej 300 000 rokov do minulosti, sa nemohla zmeniť od konca 2. svetovej vojny. Aj keď sa nám to dnes mnohí intelektuáli snažia vsugerovať, mentalita človeka sa za tak krátke obdobie nezmenila, zmenili sa iba vonkajšie podmienky. Ekonomický rast a prosperita pacifikuje základné evolučné pudy. Je to nadstavba, nevyhnutná pre vznik filozofie, hlásajúcej humanizmus.
Uspokojenie základných životných potrieb (životný priestor a dostatok zdrojov) pacifikuje aj správanie iných živočíšnych druhov. Ak sa však vonkajšie podmienky zhoršia, vrátime sa rýchlo k našej evolučnej podstate, ktorá nás formovala už 300 000 rokov. Humanisti veria, že vývoj spoločnosti môže smerovať iba dopredu, čo v ich predstavách znamená, že každému jedincovi by mali byť zaručené základné ľudské práva.
Vo fyzike sa na podobnú tému diskutuje, či existuje niečo, ako šípka času, ktorá determinuje vývoj budúcich udalostí. Takmer všetky fyzikálne zákony by mohli fungovať aj retrospektívne, to znamená s opačnou šípkou času. Fyzikálny zákon, ktorý sa tomu vymyká je entropia Vesmíru. To sú však časové horizonty, ktoré našu civilizáciu neohrozujú. Pokiaľ tu bude Slnko, nemusíme si z entropiou Vesmíru „lámať hlavu“. To, čo nás ohrozuje sme my sami.
Je ale pozoruhodné, že z myšlienky humanizmu nie sú "objavom" našej vyspelej civilizácie, alebo osvietenstva. Hlásal ich už tesár, ktorý väčšinu života prežil v zapadákove s názvom Nazaret. Jeho učenie dalo vznik kresťanstvu, ku ktorému sa dnes hlási viac ako 2 miliardy veriacich. No 2000 rokov násilia, vojen, otroctva, feudálnej svojvôle, až po moderné imperiálne vojny ma nútia položiť si otázku, či tento tesár bol iba naivný idealista?